Tenzná bolesť hlavy: Symptómy

Stručný prehľad

  • Príznaky: Obojstranná, naliehavá a sťahujúca bolesť v hlave, bolesť sa nezhoršuje fyzickou aktivitou, niekedy mierna citlivosť na svetlo a zvuk.
  • Liečba: Krátkodobo predpísané lieky proti bolesti, u detí aj Flupirtin, spánky a krk potierať zriedeným mätovým olejom, pri miernych príznakoch domáce prostriedky (napríklad prípravky z vŕbového čaju)
  • Prevencia: vytrvalostný tréning ako jogging alebo tréning svalov ramien a šije, relaxačné metódy, biofeedback, pri chronických bolestiach hlavy napríklad antidepresívum amitryptilín, prípadne liek na epilepsiu topiramát alebo liek na uvoľnenie svalov tizanidín v kombinácii s terapiou zvládania stresu.
  • Diagnostika: Odobratie anamnézy lekárom, kontrola špeciálnych diagnostických kritérií (trvanie, symptómy, vylúčenie iných ochorení), neurologické vyšetrenie, meranie krvného tlaku, prípadne rozbor krvi alebo likvoru, zriedkavejšie zobrazovacie postupy, záznam mozgových vĺn (EEG ).
  • Priebeh a prognóza: V zásade dobrá prognóza, keďže ochorenie často vymizne samo, u menšiny pacientov prejde do chronického stavu, ale aj v chronickej forme je možné vyliečenie, u žien v tehotenstve príznaky často ustupujú.

Čo sú tenzné bolesti hlavy?

Postihnutí opisujú tenznú bolesť hlavy ako tupú, tlakovú bolesť („pocit zveráku“) alebo pocit napätia v hlave. Na celom svete viac ako 40 percent všetkých dospelých pociťuje tenznú bolesť hlavy aspoň raz za rok. Zvyčajne sa prvýkrát objaví medzi 20. a 40. rokom života.

Obojstrannú tenznú bolesť hlavy treba odlíšiť od jednostrannej tenznej bolesti hlavy alebo jednostrannej migrény.

Epizodická alebo chronická tenzná bolesť hlavy?

Medzinárodná spoločnosť pre bolesti hlavy (IHS) rozlišuje medzi epizodickou (občasnou) a chronickou tenznou bolesťou hlavy.

Epizodická tenzná bolesť hlavy je definovaná ako výskyt tenznej bolesti hlavy v priebehu troch mesiacov najmenej jeden a najviac 14 dní v mesiaci.

Bolesť chronickej tenznej bolesti hlavy

  • sa vyskytuje 15 a viac dní v mesiaci počas trojmesačného obdobia, príp
  • viac ako 180 dní v roku, a
  • trvajú hodiny alebo sa nezastavia.

Prechody medzi týmito dvoma formami sú možné, najmä od epizodickej k chronickej tenznej bolesti hlavy. Asi 80 percent pacientov s chronickými symptómami predtým trpelo epizodickými tenznými bolesťami hlavy. Chronická tenzná bolesť hlavy je obzvlášť častá medzi 20. a 24. rokom života a po 64. roku života. Ženy a muži sú postihnutí približne rovnako často.

Tenzná bolesť hlavy: príznaky

Každodenné úlohy môžu byť náročnejšie, ale zvyčajne sa dajú vykonať. Na rozdiel od migrény, nevoľnosť, vracanie a poruchy videnia nie sú typickými príznakmi tenzných bolestí hlavy. Postihnutí sú však niekedy citlivejší na svetlo a hluk. Napäté bolesti hlavy často zahŕňajú napäté svaly krku alebo ramien.

Rozdiel medzi tenznou bolesťou hlavy a migrénou

Napätie hlavy

Migréna

Lokalizácia

Obojstranné, pôsobiace na celú hlavu, ako keby bola upnutá vo zveráku

Väčšinou jednostranné, často na čele, spánkoch alebo za očami

Charakteristiky bolesti

Tupé vŕtanie, lisovanie

Pulzujúce, kladivové

Javy počas bolesti hlavy

Žiadna, pravdepodobne mierna citlivosť na svetlo a zvuk

Aura: poruchy videnia, poruchy reči, nevoľnosť a vracanie

Zhoršenie bolesti fyzickou aktivitou

No

Áno

Čo robiť s tenznými bolesťami hlavy?

Ďalším prostriedkom, ktorý pomáha proti tenzným bolestiam hlavy, je kombinácia ASA, paracetamolu a kofeínu. Táto kombinácia sa v štúdiách ukázala byť účinnejšia ako jednotlivé látky a ako kombinácia paracetamolu a ASA bez kofeínu.

Lieky však niekedy majú nežiaduce vedľajšie účinky, ako sú účinky na riedenie krvi alebo žalúdočné ťažkosti a niekedy samotné spôsobujú bolesti hlavy, ak sa používajú príliš často (bolesť hlavy vyvolaná liekmi).

Z tohto dôvodu sa odporúča užívať ich čo najmenej často a v najnižšej dávke, ktorá je ešte účinná. To znamená užívať ho najviac tri po sebe nasledujúce dni a najviac desať dní v mesiaci. U detí pôsobí proti tenznej bolesti hlavy aj analgetikum flupirtín.

Ďalším prostriedkom, ktorý pomáha proti tenzným bolestiam hlavy, je kombinácia ASA, paracetamolu a kofeínu. Táto kombinácia sa v štúdiách ukázala byť účinnejšia ako jednotlivé látky a ako kombinácia paracetamolu a ASA bez kofeínu.

Lieky však niekedy majú nežiaduce vedľajšie účinky, ako sú účinky na riedenie krvi alebo žalúdočné ťažkosti a niekedy samotné spôsobujú bolesti hlavy, ak sa používajú príliš často (bolesť hlavy vyvolaná liekmi).

Z tohto dôvodu sa odporúča užívať ich čo najmenej často a v najnižšej dávke, ktorá je ešte účinná. To znamená užívať ho najviac tri po sebe nasledujúce dni a najviac desať dní v mesiaci. U detí pôsobí proti tenznej bolesti hlavy aj analgetikum flupirtín.

Prevencia prostredníctvom nedrogových opatrení

Pozitívne pôsobia relaxačné techniky a tréning zvládania stresu. Vo väčšine prípadov tieto zmeny zlepšujú mierne až stredne ťažké tenzné bolesti hlavy, ale dlhodobé vyliečenie sa neočakáva. To, či akupunktúrna liečba pacientom pomáha, je kontroverzné.

Okrem vyššie spomenutých možností údajne znižuje tenzné bolesti hlavy takzvaný biofeedback. V tomto procese sa človek učí vedome ovplyvňovať svoje telesné funkcie. Je preto obzvlášť vhodný pre ľudí, ktorí trpia svalovým napätím pri tenzných bolestiach hlavy, keďže sa ho naučia uľavovať sami. V niektorých štúdiách sa tento postup ukázal ako veľmi účinný. Niektoré zdravotné poisťovne preto hradia náklady na túto liečbu.

V určitom momente sa im to podarí aj bez priamej spätnej väzby od meracieho zariadenia. Ľudia s tenznými bolesťami hlavy sa tak učia znižovať symptómy a z dlhodobého hľadiska aj frekvenciu epizód bolesti.

Prevencia pomocou liekov

Najmä v prípade chronického priebehu tenznej bolesti hlavy, pravidelne užívané lieky niekedy zlepšujú klinický obraz. Najčastejšie sa používa antidepresívum amitryptilín, ktorý je účinný aj proti bolesti. Prípadne existujú ďalšie účinné látky, ako je doxepín, imipramín alebo klomipramín. Keďže sa pri týchto prípravkoch niekedy vyskytujú nežiaduce vedľajšie účinky, dávka sa zvyšuje pomaly. Účinnosť sa prejaví najskôr po štyroch až ôsmich týždňoch.

Podľa jednej štúdie asi polovica pacientov s tenznou bolesťou hlavy profituje z tejto liekovej terapie. Medzi odborníkmi je však účinnosť kontroverzná.

Tenzná bolesť hlavy: Príčiny

Hoci tenzná bolesť hlavy je najbežnejším typom bolesti hlavy zo všetkých, presné príčiny nie sú úplne pochopené. V minulosti lekári predpokladali, že bolesť hlavy je spôsobená napätím svalov krku, hrdla a ramien. Odtiaľ pochádza názov tenzná bolesť hlavy alebo niekedy dokonca „tenzná bolesť hlavy“. Hoci sa tieto napätia pravdepodobne skutočne podieľajú na rozvoji bolesti hlavy, presné mechanizmy sú stále nejasné.

Niektorí vedci predpokladajú, že určité spúšťacie body vo svaloch hlavy, krku a ramena sú obzvlášť citlivé na bolesť u ľudí trpiacich tenznými bolesťami hlavy. Iní vedci naznačujú, že krv a nervové tekutiny sa menia pri bolestiach hlavy z napätia alebo že tento stav môžu spôsobiť poruchy odtoku krvi v žilách.

Hoci presné procesy vedúce k rozvoju tenznej bolesti hlavy sú stále nejasné, sú známe niektoré rizikové faktory: častými spúšťačmi sú stres, horúčkovité infekcie a svalová dysfunkcia. Genetické faktory sa nezdajú byť veľmi relevantné pri epizodickej tenznej bolesti hlavy, ale zohrávajú úlohu pri chronickej tenznej bolesti hlavy. Ak chronickou formou trpí člen rodiny, riziko, že bude trpieť aj ňou, je asi trikrát vyššie.

Okrem toho majú vyššie riziko vzniku tenzných bolestí hlavy ženy, ľudia po rozchode, ľudia s nadváhou, diabetici a pacienti s opotrebovaním kĺbov (osteoartrózou).

Pozoruhodným znakom chronickej tenznej bolesti hlavy je jej spojenie s psychickými ťažkosťami: vyskytuje sa častejšie u pacientov s panickou poruchou, úzkostnými poruchami, depresívnymi symptómami alebo poruchami spánku.

Tenzná bolesť hlavy: vyšetrenia a diagnostika

  • Aká silná je bolesť hlavy (mierna, znesiteľná, sotva tolerovateľná)?
  • Kde presne pociťujete bolesť hlavy (jednostranná, obojstranná, spánky, zadná časť hlavy atď.)?
  • Ako pociťujete bolesť hlavy (tupá, vŕtajúca, stláčajúca alebo pulzujúca, búšenie)?
  • Vyskytujú sa pred alebo počas bolesti hlavy iné poruchy, napríklad poruchy videnia, poruchy reči, svetloplachosť, nevoľnosť a vracanie?
  • Zhoršujú sa príznaky pri fyzickej námahe?
  • Objavujú sa bolesti hlavy po určitej situácii, alebo ste sami identifikovali spúšťače bolestí hlavy?

Keďže iné formy ako tenzná bolesť hlavy sú spôsobené aj chorobami alebo liekmi, lekár sa pokúsi tieto iné príčiny vylúčiť. Za týmto účelom vám položí otázky, ako napríklad:

  • Berieš nejaké lieky? Ak áno, ktoré?
  • Koľko spíte? Máte nejaké problémy so spánkom?
  • Boli ste si v poslednej dobe ublížili alebo si narazili hlavu?
  • Trpíte záchvatmi?
  • Stali ste sa nedávno veľmi citlivými na svetlo alebo máte problémy so zrakom?

Diagnostické kritériá pre tenzné bolesti hlavy

Podľa definície International Headache Society (IHS) je tenzná bolesť hlavy diagnostikovaná, keď sa vyskytlo najmenej desať bolestí hlavy, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá:

  • Trvanie od 30 minút do siedmich dní
  • Žiadna nevoľnosť, žiadne zvracanie
  • Malá alebo žiadna sprievodná citlivosť na svetlo alebo hluk
  • Vyskytujú sa aspoň dve z nasledujúcich charakteristík: vyskytuje sa na oboch stranách, tlaková/sťahujúca/nepulzujúca bolesť, mierna až stredná intenzita bolesti, nezhoršuje sa rutinnými fyzickými aktivitami
  • Nedá sa pripísať inému zdravotnému stavu

Podľa IHS závraty nie sú jednou z typických charakteristík tenznej bolesti hlavy.

Okrem neurologického vyšetrenia lekár prehmatáva svaly hlavy, krku a ramena rukami. Ak sú svaly v týchto častiach tela zjavne napäté, môže to znamenať tenznú bolesť hlavy. Okrem toho lekár meria krvný tlak, pretože zvýšený krvný tlak je tiež možnou príčinou bolestí hlavy. Ak je to potrebné, vzorka krvi je užitočná na zistenie abnormalít vo všeobecnosti (napríklad zvýšené hladiny zápalu).

Ak si lekár nie je istý, či sú za ťažkosťami tenzné bolesti hlavy alebo sekundárne bolesti hlavy, sú potrebné ďalšie vyšetrenia. Patria sem predovšetkým zákroky, ktorými sa zobrazuje mozog. Okrem toho sú niekedy potrebné špeciálne vyšetrenia, ako je záznam mozgových vĺn (EEG) a analýza cerebrospinálnej tekutiny (CSF).

Zobrazovacie postupy: CT a MRI

Elektroencefalogram (EEG)

Na odlíšenie tenznej bolesti hlavy od nediagnostikovanej záchvatovej poruchy, mozgového nádoru alebo inej štrukturálnej zmeny mozgu sa robí elektroencefalogram (EEG). Na tento účel sú na pokožku hlavy pripevnené malé kovové elektródy, ktoré sú spojené káblami so špeciálnym meracím zariadením. Lekár to používa na meranie mozgových vĺn v pokoji, počas spánku alebo pri vystavení svetelným podnetom. Tento postup nie je bolestivý ani škodlivý, a preto je obľúbený najmä pri vyšetrovaní detí.

Vyšetrenie nervovej tekutiny (punkcia cerebrospinálnej tekutiny)

Aby sa vylúčil zmenený tlak cerebrospinálnej tekutiny (tlak CSF) alebo meningitída, je niekedy potrebná punkcia nervovej tekutiny. Pacient s údajnou tenznou bolesťou hlavy na to zvyčajne užíva sedatívum alebo ľahké lieky na spanie. Deti zvyčajne dostávajú celkovú anestéziu.

Lekár potom zasunie dutú ihlu do zásobníka mozgovomiechového moku v miechovom kanáli, stanoví tlak mozgovomiechového moku a odoberie mozgovomiechový mok na laboratórne vyšetrenie. Miecha už končí nad miestom vpichu, preto pri tomto vyšetrení nedochádza k jej poraneniu. Väčšina ľudí považuje vyšetrenie za nepríjemné, ale tolerovateľné, najmä preto, že punkcia CSF zvyčajne trvá len niekoľko minút.

Tenzná bolesť hlavy: priebeh a prognóza

Vo všeobecnosti je prognóza tenznej bolesti hlavy dobrá. Často to zmizne samo.