Dôsledky vody v pľúcach
Priebeh pneumónia sa môžu líšiť v závislosti od veku, stavu imunitnej obrany, typu patogénu a použitej terapie. Očakáva sa, že mladí a predtým zdraví jedinci sa vyliečia asi po štyroch až šiestich týždňoch. Avšak staré a zdravie- obmedzený počet ľudí má možnosť dlhšieho priebehu ochorenia alebo pomalšieho zotavenia.
bronchiektázie (dilatácia pľúcne alveoly) a pľúcna fibróza (zjazvenie pľúca tkanivo), najmä v chronických prípadoch. Ďalšie komplikácie v kontexte pneumónia sú tiež možné. Napríklad, hnis (tzv. pleurálna empyém) alebo tekutý (tzv pleurálny výpotok) sa môžu hromadiť v pleurálnej medzere, priestore medzi pľúca membrána pokrývajúca pľúca a kričal.Ak to má za následok prísne obmedzenie vo výške dýchanie, lekár môže odstrániť tekutinu cez a pichnutie a tým viesť k zlepšeniu dýchacích ťažkostí.
V najhoršom prípade pneumónia sa tiež môžu šíriť v krvi a rozvinúť sa do takzvanej sepsy (krv otrava). V tomto prípade môžu patogény pôsobiť na iné orgány, ako napríklad srdce alebo obličky, čo môže viesť k ich strate funkcie a nakoniec k smrteľnému výsledku. V dôsledku zadržiavania vody v pľúcach v dôsledku srdce or oblička pri vývoji pľúcneho edému môže dôjsť k slabosti, ťažkej respiračnej tiesni.
Vo veľmi závažných prípadoch môžu byť použité sliznice nos a končeky prstov na rukách a nohách zmodrejú, pretože pľúca už nemôžu dodávať tkanivu dostatok kyslíka. Pleurálny empyém je tiež dôsledkom voda v pľúcach a popisuje akumuláciu hnis v pľúca oblasti. Preto je vhodné zaoberať sa aj touto témou: Pleurálny empyém - čo je za tým?
Za účelom diagnostiky voda v pľúcach or pľúcneho edému, je nevyhnutná adekvátna anamnéza, tj. rozhovor s pacientom, aby sa zistili príznaky a našli možné príčiny. Potom je potrebné klinické vyšetrenie. Počas tohto vyšetrenia sa hodnotí celkový obraz pacienta, aby sa zistilo, či existujú nejaké vonkajšie znaky, ako napríklad bledosť alebo modrasté sfarbenie pier alebo prstov (príznaky cyanóza, tj nedostatok kyslíka).
Rovnako tak skúšajúci už venuje pozornosť pacientovi dýchanie, či už dýcha intenzívnejšie, používa dýchacie svaly (napríklad sedí vzpriamene s podopretými rukami), kašle alebo ak už bez stetoskopu počuť zvuky dychu a rýchlejšie dýchanie. Potom nasledujú perkusie a auskultácia, pri ktorých sa podrobnejšie skúmajú pľúca. Počas auskultácie sa osobitná pozornosť venuje tzv. Čajke, vlhkému hrkajúcemu zvuku, ktorý sa okrem normálneho zvuku vyskytuje aj ako sekundárny zvuk. dýchanie zvuk a je počuť hlavne v dolných častiach pľúc.
Tiež klepanie (perkusie) pľúc často naznačuje vodu v pľúcach. Na potvrdenie diagnózy, an Röntgen sa často berie. Na základe toho skúšajúci dokáže identifikovať typické zmeny v závislosti od závažnosti a rozsahu pľúcneho edému.
Ak je to podkladové srdce choroby, EKG (elektrokardiogram) alebo srdce ultrazvuk (echokardiografia) je možné vykonať. Na stanovenie závažnosti respiračnej tiesne sa a krv rozbor plynov krvou z ušného lalôčika alebo zápästie možno vykonať. Obsah kyslíka a oxidu uhličitého v krv sa meria. Samozrejme je potrebné poznamenať, že v prípade núdze, tj pľúcneho edému je veľmi akútna, diagnóza sa musí stanoviť rýchlejšie, aby sa mohli rýchlejšie prijať správne opatrenia. To potom môže vylúčiť potrebu zdĺhavých vyšetrení, ako je podrobná a zdĺhavá anamnéza.
