Miera prežitia
Miera prežitia sa v medicíne všeobecne uvádza ako štatistická hodnota „päťročnej miery prežitia“. Toto vyjadruje v percentách počet preživších po 5 rokoch v definovanej skupine pacientov. Pre Ewingov sarkóm, uvedená miera prežitia leží v rozmedzí od 40% do 60-70%.
Tieto široké rozsahy vyplývajú zo skutočnosti, že miera prežitia závisí od zamorenia príslušnej oblasti kostí. Napríklad ak kosti postihnutých rúk a / alebo nôh je päťročná miera prežitia 5 - 60%. Ak panvové kosti sú ovplyvnené, miera prežitia je 40%.
Aké vysoké je riziko relapsu?
Priemerná päťročná miera prežitia je 5%. Tu možno predpokladať, že ide o agresívny a zhubný jav rakovina. Päťročná miera prežitia naznačuje, že v priemere je polovica všetkých diagnostikovaných Ewingov sarkóm vedie k smrti. Ak však po 5 rokoch úspešnej liečby Ewingov sarkóm - nemožno zistiť ďalšie nálezy, - rakovina je údajne vyliečený.
domáce ošetrovanie
odporúčania:
- V 1. a 2. roku: má byť klinické vyšetrenie každé tri mesiace. Spravidla to bude miestny Röntgen kontrola, laboratórne testy, CT hrudníka a kostry celého tela scintigrafia. Raz za šesť mesiacov sa zvyčajne robí lokálna MRI.
- V roku 3 až 5: klinické vyšetrenie by sa malo vykonať v šesťmesačných intervaloch. Počas tohto vyšetrenia miestny Röntgen kontrola, laboratórne testy, CT hrudníka a kostry celého tela scintigrafia sa zvyčajne vykonávajú. Raz ročne sa zvyčajne robí lokálna MRI. - Od 6. roku sa obvykle vykonáva raz ročne: an Röntgen kontrola s laboratórnym vyšetrením a CT hrudníka ako aj kostry celého tela scintigrafia a miestne MRI.
zhrnutie
Choroba (Ewingov sarkóm) dostal svoje meno podľa prvého opisu Jamesa Ewinga v roku 1921: vysoko zhubné nádory, ktoré sa vyvíjajú z degenerovaných primitívnych neuroektodermálnych buniek (= nezrelé prekurzorové bunky nervových buniek). Ewingove sarkómy teda patria k primitívnym, malígnym a solídnym nádorom. Ako už bolo uvedené vyššie, Ewingove sarkómy postihujú hlavne stredné oblasti dlhej trubice kosti a panvu, ale je tiež možné, že nadlaktie (= ramennej) alebo rebrá sú ovplyvnené, takže súbežne s osteosarkómu objaviť.
Vzhľadom na sprievodné príznaky zápalu, zámena s osteomyelitída je mysliteľné. Kvôli metastázy, ktoré sa vyskytujú veľmi rýchlo (približne 1⁄4 všetkých pacientov už má tzv. dcéru metastázy pri diagnostike) sa Ewingove sarkómy nachádzajú v mäkkom tkanive podobne ako rabdomyosarkom.
Pľúca sú zvyčajne najviac postihnuté metastázami. Príčiny, ktoré by mohli byť zodpovedné za vývoj Ewingov sarkóm sú stále neznáme. V súčasnosti sa však predpokladá, že ani genetická zložka (dedičnosť), ani už vykonaná rádioterapia niesť zodpovednosť za vývoj.
Zistilo sa však, že Ewingov sarkóm sa často vyskytuje, keď sú v rodine anomálie skeletu alebo keď pacienti trpia retinoblastóm (= malígny nádor sietnice vyskytujúci sa v dospievaní) od narodenia. Výskum ukázal, že nádorové bunky takzvanej rodiny Ewingovho sarkómu vykazujú zmenu na chromozóme č. 22.
Predpokladá sa, že táto mutácia (genetická zmena) je prítomná asi u 95% všetkých pacientov. Ewingové sarkómy môžu spôsobiť opuch a bolesť v postihnutých oblastiach, ktoré môžu tiež súvisieť s funkčnými obmedzeniami. Horúčka a stredná leukocytóza (= zvýšenie počtu leukocytov v krv) sú tiež mysliteľné.
Kvôli možnosti zámeny napríklad s osteomyelitmi (pozri vyššie) nie je diagnostika vždy ľahká, a preto si môže vyžadovať biopsia (= vyšetrenie jemného tkaniva zo vzorky tkaniva) okrem zobrazovacích postupov (röntgenové vyšetrenie). Terapeutické prístupy sa zvyčajne uplatňujú na niekoľkých úrovniach. Na jednej strane takzvaný terapeutický plán predoperačne zvyčajne poskytuje chemoterapeutickú liečbu (= neoadjuvant chemoterapie).
Aj po chirurgickom odstránení Ewingov sarkómje pacient terapeuticky liečený radiačnou terapiou a v prípade potreby obnovený chemoterapie. Tu je rozdiel osteosarkómu začne byť viditeľné: Osteosarkóm má v porovnaní so sarkómom Ewing nižšiu radiačnú citlivosť. To, či sa objavia recidívy (obnovený rast nádoru), silne závisí od rozsahu tvorby metastáz, odozvy na predoperačnú liečbu chemoterapie a „radikálnosť“ odstránenia nádoru. V súčasnosti sa predpokladá, že päťročná pravdepodobnosť prežitia je asi 50%. Najmä chirurgické vylepšenia za posledných 25 rokov umožnili zvýšiť pravdepodobnosť prežitia
