osteosarkómu

Všetky informácie tu uvedené sú iba všeobecnej povahy, liečba nádorov patrí vždy do rúk skúseného onkológa!

Synonymá

Kostný sarkóm, osteogénny sarkóm

Definícia

Osteosarkóm je zhubný nádor kostný nádor ktorý patrí do skupiny primárne osteogénnych (= tvoriacich kosti) malígnych (= zhubných) nádorov. Štatistické prieskumy ukazujú, že osteosarkóm je najčastejšie zhubný nádor kostný nádor. Okrem toho by sa dalo určiť zvýšenie výskytu choroby v rastovom veku, ale ochorieť na ňu môžu aj dospelí.

Osteosarkómy sa zvyknú vytvárať metastázy v počiatočnom štádiu. Pokiaľ ide o lokalizáciu osteosarkómu, bolo zistené, že tento rast kĺby z dlhej rúrkovitej kosti, ako je ulna a radius, sú zvyčajne postihnuté. Chrbtica kolena (= 50% všetkých osteosarkómov) a bedra kĺby a tak ďalej

môžu byť tiež ovplyvnené. V priebehu tkanivových vyšetrení (= histologických vyšetrení) sa zistilo, že osteosarkómy pozostávajú z takzvaných polymorfných buniek tvoriacich kosti a. Osteosarkómy sú - ako bolo uvedené vyššie - zhubné nádory: Existujú rôzne podskupiny osteosarkómu.

Podľa ich polohy alebo pôvodu je možné nájsť tieto látky: V priebehu histologických vyšetrení sa zistilo, že v prípade existujúceho ochorenia na osteosarkóm existujú kostné bunky, ktoré už nemôžu produkovať základnú kostnú látku (kostná hmota). vápnik). Takéto takzvané nádorové bunky majú schopnosť sa šíriť. Nerešpektujú hranice buniek.

Ako už bolo uvedené v definícii, osteosarkómy sa vyskytujú prednostne v rastovej štrbine. Asi 50% všetkých diagnostikovaných osteosarkómov sa nachádza v oblasti kolenný kĺb. Ďalšie lokalizácie môžu byť: ulna, radius, bedrový kĺb, chrbtica, ... Osteosarkómy majú tendenciu metastázovať.

Vznik metastázy (= kolonizácia iných oblastí tela nádorovými bunkami) je obzvlášť častá v oblasti pľúca alebo lymfa uzly. Kolonizácia lymfa uzlov je oveľa menej časté. Ak sa ochorenie zistí dostatočne skoro, dá sa vyhnúť metastázam.

Príznaky v počiatočnom štádiu ochorenia nie sú spočiatku veľmi indikatívne, ale v dôsledku radikálneho rastu osteosarkómu sa vyskytujú príznaky ako (závažné) bolesť a objavia sa opuchy. Tieto príznaky musia byť rozlíšené odlišná diagnóza. Prvým podozrením je často to, že ide o zápal kosti (osteomyelitída).

Röntgen na stanovenie diagnózy je možné vykonať vyšetrenia. Navyše možné metastázy môžu byť detekované 3-fázovým scintigrafia. Tento diagnostický postup sa používa najmä na kontrolu úspešnosti po chemoterapie alebo na následné vyšetrenia (vylúčenie recidív).

Často sa používa aj CT. Pomocou CT je možné vyhodnotiť rozsah nádoru. Hlavne po chemoterapie, angiografia (= Röntgen diagnostické zobrazenie (krv) plavidlá po injekcii Röntgen kontrastné médium).

Na zistenie, či je nádor malígny alebo nie, sa tkanivo odstráni a vyšetrí v a biopsia. Terapia je zvyčajne rozdelená do dvoch fáz: Táto dvojfázová terapia významne zvyšuje prognózu pacienta. Pri výhradne chirurgickej liečbe bola pravdepodobnosť zotavenia (iba) 20%.

V príslušnej časti bude forma terapie podrobnejšie prediskutovaná. V súčasnosti stále nie je jasné, ktoré faktory podporujú výskyt osteosarkómu. Rovnako ako takmer u všetkých ostatných kostných nádorov sa predpokladá, že spúšťacími faktormi sú hormonálne a rastové faktory.

Zriedkavo sa vyvinie osteosarkóm Pagetova chorobaalebo neskôr rádioterapia or chemoterapie inej existujúcej choroby. Štatistické prieskumy však preukázali zvýšenú pravdepodobnosť nasledujúceho vývoja osteosarkómu retinoblastóm (nádor v oku u detí). Prognózu nemožno formulovať zovšeobecnene.

Prognóza osteosarkómu vždy závisí od mnohých individuálnych faktorov, ako je čas diagnózy, počiatočná veľkosť nádoru, lokalizácia, metastázy, odpoveď na chemoterapiu, rozsah odstránenia nádoru atď. Dá sa však povedať, že päťročné prežitie asi 60% je možné dosiahnuť upravenou formou liečby (pozri vyššie).

  • Osteogénny sarkóm, ktorý pochádza z kosti.
  • Osteosarkómy so sklonom k ​​osifikácii alebo tvorbe osteoidného tkaniva (= osteoidsacrom)
  • Chemoterapeutická predúprava
  • Chirurgické odstránenie nádoru