Prirodzené zabíjačské bunky
Prirodzené zabíjačské bunky alebo NK bunky plnia podobnú úlohu ako T-zabíjačské bunky, ale na rozdiel od ostatných lymfocytov nepatria k adaptívnym, ale k vrodeným. imunitný systém. To znamená, že sú trvalo funkčné bez toho, aby ich bolo potrebné vopred aktivovať. Je však ťažké regulovať ich reakciu. Napriek tomu patria k lymfocytom, pretože sa vyvíjajú z rovnakých prekurzorových buniek.
Štandardné hodnoty lymfocytov
Koncentrácia lymfocytov kolíše po celý deň a závisí od dennej doby, stresu, fyzickej námahy a ďalších faktorov. O patologickom zvýšení sa hovorí iba vtedy, ak sú lymfocyty nad limitnými hodnotami. Na stanovenie počtu lymfocytov sa použije diferenciál krv je potrebný počet, ktorý je súčasťou veľkého krvný obraz.
Podiel lymfocytov na celkovom počte leukocytov (leukocyt = biely krv bunka) by mala byť medzi 25 a 40%, čo zodpovedá koncentrácii 1 500 - 5. 000 / μl. Ak je hodnota vyššia ako táto, hovorí sa o lymfocytóze, ak je nižšia, hovorí sa o lymfocytopénii (tiež lymfopénii). U malých detí môže byť koncentrácia leukocytov oveľa vyššia a podiel lymfocytov môže byť až 50%.
Čo môže byť príčinou, ak sú lymfocyty zvýšené?
Vo väčšine prípadov zvýšený počet lymfocytov (= lymfocytóza) naznačuje vírusovú infekciu, pretože lymfocyty sú zvlášť vhodné na boj proti nej. V zásade sú všetky vírusové infekcie spojené s aspoň mierne zvýšenou koncentráciou lymfocytov. Okrem toho niektoré bakteriálne infekcie, ako je čierny kašeľ (čierny kašeľ, čierny kašeľ), tuberkulóza (spotreba), syfilisbrušný týfus horúčka (enterická horúčka, temenná horúčka) alebo brucelóza (Stredomorský horúčkaMaltská horúčka) tiež spôsobujú charakteristické zvýšenie lymfocytov.
Počet lymfocytov zostáva zvýšený aj pri chronických, tj. Dlhotrvajúcich cykloch. Ostatné parazity, ako napríklad Toxoplasma gondii, môžu tiež viesť ku krátkodobému zvýšeniu lymfocytov. Existujú však aj zápalové ochorenia bez infekcie, ktoré vedú k zvýšenému počtu lymfocytov, napríklad črevné ochorenia Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ako aj autoimunitné choroby ako napr Gravesova choroba, v ktorej produkujú lymfocyty protilátky proti bunkám štítnej žľazy, ktoré ich nadmerne vzrušujú, čo následne ruší hormonálne vyvážiť.
sarkoidóza (Boeckova choroba), zvláštna forma zápalu, ktorá obzvlášť často postihuje pľúca, môže tiež viesť k zvýšeniu počtu lymfocytov. Avšak narušený vyvážiť štítnej žľazy hormóny, ako v hypertyreóza or Addisonova choroba (primárna nedostatočnosť nadobličiek), môže tiež viesť k zvýšeniu počtu lymfocytov. To by vás tiež mohlo zaujímať: Addisonova choroba U niektorých malignít, tj malígnych nádorových buniek, sa môže vyskytnúť obzvlášť závažná lymfocytóza: U chronických lymfatických buniek leukémie (ALL), sú to prekurzorové bunky lymfocytov, z ktorých sa vyvinuli rakovina bunky v dôsledku mutácií.
Toto je najbežnejšia forma leukémie v západnom svete. Pretože sa vyskytuje obzvlášť často okolo 50. roku života, hovorí sa mu aj „staroba leukémie„. Akútna lymfatická leukémia sa tiež vyvíja z lymfocytových prekurzorových buniek, je však obvykle sprevádzaná rýchlou degeneráciou kostná dreň, čo môže viesť k anémia pretože ten druhý krv bunky sa nemôžu správne vyvinúť.
Výsledkom je, že v niektorých prípadoch nie je možné pozorovať žiadnu zmenu alebo dokonca zníženie celkových leukocytov. Abnormálne zvýšený počet lymfocytov sa prejaví až v diferenciále krvný obraz. Pretože zmutované lymfocyty sú pri obidvoch ochoreniach spravidla nefunkčné, je znížená účinnosť imunitný systém možno predpokladať napriek zvýšenému počtu. Ďalej ďalšie zhubné nádory ovplyvňujúce iné bunky lymfatický systém môže spustiť lymfocytózu, ako napr Hodgkinov lymfóm (Hodgkinova choroba, lymfogranulomatóza, lymfogranulóm), ale aj určité nehodgkinské lymfómy.
