B-lymfocyty
Väčšina zrelých B buniek sa po aktivácii vyvinie do plazmatických buniek, ktorých úlohou je produkovať protilátky proti cudzím látkam. protilátky sú v tvare Y. proteíny ktoré sa môžu viazať na veľmi špecifické štruktúry, takzvané antigény. Tieto sú väčšinou proteíny, ale často aj cukry (sacharidy) alebo lipidy (mastné molekuly).
protilátky sa tiež nazývajú imunoglobulíny a sú rozdelené do 5 tried na základe ich štruktúry a funkcie (IgG, IgM, IgD, IgA a IgE). Protilátky teraz pomáhajú rôznymi spôsobmi bojovať proti infekcii: toxíny ako napr tetanus toxín môže byť neutralizovaný alebo môže byť označený celý patogén. Takto označený patogén môže byť teraz absorbovaný a strávený určitými obrannými bunkami, makrofágmi a neutrofilnými granulocytmi.
Patogén však môžu byť tiež zničené a rozpustené prírodnými zabíjačskými bunkami, rovnako ako makrofágy a granulocyty látkami, ktoré sú pre patogén toxické. Niektoré protilátky sa tiež môžu zhromažďovať v cieľových bunkách, aby boli ľahšie detekovateľné a vnímavejšie. Ďalším spôsobom je aktivácia systému komplementu, ktorý sa skladá z niekoľkých nešpecifických proteíny ktoré rozpúšťajú označené bunky akousi reťazovou reakciou. Tieto proteíny sú však trvalo prítomné v krv v porovnateľných koncentráciách a sú súčasťou vrodeného imunitný systém. Protilátky navyše aktivujú aj žírne bunky, ktoré uvoľňujú prozápalové látky ako napr histamín, ktoré zvyšujú krv dodávajú do postihnutého tkaniva a tým uľahčujú ostatným obranným bunkám dosiahnuť miesto zápalu.
T-lymfocyty
Existujú dve hlavné skupiny T-lymfocytov, T-pomocné bunky a T-zabíjačské bunky, ako aj regulačné T-bunky a opäť dlhoveké T-Pamäť bunky. Pomocné T-bunky zosilňujú účinok ostatných obranných buniek väzbou na antigény prítomné na iných obranných bunkách a potom uvoľňujú cytokíny, druh atraktantu a aktivátora pre ďalšie obranné bunky. Aj tu existujú ďalšie špecializované podskupiny, ktoré závisia od požadovaného typu obranných buniek.
Zohrávajú osobitnú úlohu pri aktivácii plazmatických buniek a T-zabíjačských buniek. T-zabíjačské bunky sa tiež nazývajú cytotoxické T-lymfocyty, pretože na rozdiel od väčšiny obranných buniek ničia svoje vlastné bunky namiesto tých, ktoré sú telu cudzie. To je vždy nevyhnutné, keď je bunka tela napadnutá vírusom alebo iným bunkovým parazitom alebo keď je bunka zmenená do takej miery, že by sa z nej mohla stať rakovina bunka.
Bunka T-killer sa môže pripojiť k určitým fragmentom antigénu, ktoré infikovaná bunka nesie na svojom povrchu, a zabíjať ich rôznymi mechanizmami. Obzvlášť známym príkladom je zavedenie pórovitého proteínu, perforínu, do bunky bunková membrána. To spôsobí, že voda prúdi do cieľovej bunky, potom praskne. Môžu však tiež spôsobiť, že postihnutá bunka sa kontrolovane zničí.
Regulačné T-bunky majú inhibičnú funkciu voči ostatným obranným bunkám a zaisťujú tak, že imunitná reakcia nebude ďalej eskalovať a môže znova rýchlo ustúpiť. Hrajú tiež hlavnú úlohu v tehotenstva, pretože zabezpečujú, aby bunky plod, ktoré sú tiež telu cudzie, nie sú napadnuté. T-Pamäť bunky, ako napríklad B-pamäťové bunky, sa uchovávajú dlho a tiež zabezpečujú rýchlejšiu imunitnú reakciu, keď sa patogén znovu objaví.
