Anatómia a vývoj lymfocytov
Lymfocyty sú veľmi variabilné s veľkosťou 6 až 12 μm a sú obzvlášť viditeľné veľkým jadrom tmavých buniek, ktoré vypĺňa takmer celú bunku. Zvyšok bunky možno rozpoznať ako tenký cytoplazmatický okraj, ktorý obsahuje iba niekoľko mitochondrie na výrobu energie a ribozómy na výrobu proteíny. Predpokladá sa, že väčšie formy lymfocytov, ktoré majú tiež ľahšie (= euchromatické) bunkové jadro, boli aktivované bakteriálnym alebo vírusovým napadnutím.
Menšie neaktívne lymfocyty, ktoré sa tiež nazývajú naivné, sú oveľa bežnejšie u zdravých ľudí a sú približne rovnako veľké ako červené krv bunky (erytrocyty). Lymfocyty sa tvoria v medzistupni lymfoblastov z krvotvorných kmeňových buniek (krvotvorba = krv formácia), ktoré sa u dospelých vyskytujú väčšinou v kostná dreň. Tu sa progenitorové bunky (progenitory) lymfocytov líšia od buniek iných (myeloidných) buniek vo veľmi skorom štádiu tým, že niektoré z nich naďalej dozrievajú brzlík (nazývané aj sladké pečivo).
Tie sa neskôr nazývajú T-lymfocyty („T“ ako v brzlík). Účelom dozrievania v brzlík je triediť všetky tie T-bunky, ktoré reagujú na vlastné štruktúry tela alebo sú inak obmedzené vo svojej funkcii (pozitívna a negatívna selekcia). B-lymfocyty a NK-bunky (bunky prirodzeného zabíjania) na druhej strane dokončujú svoje dozrievanie ako ostatné krv bunky v kostná dreň („B“ = kostná dreň alebo historicky Bursa fabricii, orgán vtákov).
Po tom, čo B lymfocyty opustili kostná dreň ako zrelé, naivné (= nešpecializované) bunky vstupujú do orgánov, ako je slezina, mandle alebo lymfa uzly, kde môžu prísť do styku s antigénmi (štruktúrami cudzími pre telo). Za týmto účelom bunka nesie určité protilátky na svojom povrchu, ktoré slúžia ako receptory B-buniek. Takzvané dendritické bunky, ďalší typ imunitnej bunky, ktorý nepatrí k lymfocytom, prezentuje fragmenty antigénu naivným B-lymfocytom a aktivuje ich pomocou T- pomocné bunky. Ak je B bunka aktivovaná, rozdelí sa niekoľkokrát a transformuje sa na plazmatickú bunku (klonálna selekcia).
Rôzne typy lymfocytov vyzerajú veľmi podobne, ale dajú sa navzájom rozlíšiť pod mikroskopom pomocou špeciálnych metód značenia a farbenia (imunohistochémia). Na druhej strane B-lymfocyty a NK-bunky (bunky prirodzeného zabíjania) dokončujú svoje dozrievanie rovnako ako ostatné krvné bunky v kostnej dreni („B“ alebo historicky Bursa fabricii, orgán vtákov). Potom, čo B lymfocyty opustili kostnú dreň ako zrelé, naivné (= nešpecializované) bunky, vstupujú do orgánov, ako sú slezina, mandle alebo lymfa uzliny, kde môžu prísť do styku s antigénmi (štruktúrami cudzími pre telo).
Za týmto účelom bunka nesie určité protilátky na jeho povrchu, ktoré slúžia ako receptory B-buniek. Takzvané dendritické bunky, ďalší typ imunitných buniek, ktorý nepatrí k lymfocytom, prezentujú fragmenty antigénu naivným B-lymfocytom a aktivujú ich pomocou pomocných T-buniek. Ak je B bunka aktivovaná, rozdelí sa niekoľkokrát a transformuje sa na plazmatickú bunku (klonálna selekcia). Rôzne typy lymfocytov vyzerajú veľmi podobne, ale dajú sa navzájom rozlíšiť pod mikroskopom pomocou špeciálnych metód značenia a farbenia (imunohistochémia).
