Klasifikácia hydrocefalusu u dojčiat podľa lokalizácie
Ďalej existuje klasifikácia klinického obrazu „hydrocefalus“ podľa lokalizácie. Tu sa rozlišuje medzi tromi formami:
- Hydrocepahlus internus = dilatácia komôr alebo vnútorného mozgovomiechového moku
- Hydrocepahlus externus = rozšírenie vonkajších priestorov mozgovomiechového moku
- Hydrocephalus communicans = rozšírenie vnútorného a vonkajšieho priestoru mozgovomiechového moku, existujúce spojenie oboch priestorov
Získaný alebo vrodený hydrocefalus?
Hydrocefalus možno ďalej klasifikovať podľa času vzniku, pretože hydrocefalus u detí môže byť vrodený alebo získaný. Vrodené, skoré detstva formy sú spôsobené zúžením alebo prekážkou prirodzeného spojenia alebo odtokových kanálov, požiadavkami na priestor v mozog, malformáciami v oblasti chrbtice, miecha mozgu alebo prenatálnymi infekciami, napríklad toxoplazmou (toxoplazmóza) alebo cytomegalovírus (CMV). Príkladom takého zúženia je akvaduktálna stenóza, pri ktorej je spojovacia cesta medzi III.
a IV. komora, akvadukt (aqueductus cerebri), nie je úplne spojitý, takže mozgovomiechový mok nemôže voľne cirkulovať. Atrézia komorových výtokových ciest existuje s ohľadom na smerovanie spojov vnútorných priestorov mozgovomiechového moku.
Rozumie sa to tým, že sa rozumie nedostatok otvorenia týchto dráh, čím sa prednostne IV. je postihnutá komora. V dôsledku toho tiež dochádza k poruche odtoku mozgovomiechového moku.
Malformácie, ktoré spôsobujú hydrocefalus u detí, sú Malformácia Arnolda Chiariho, Malformácia Dandy Walkera alebo Cranium bifidum. Na rozdiel od hydrocefalu u detí sa získaný hydrocefalus môže vyskytnúť v dôsledku ventrikulárneho krvácania a zápalu alebo zrastov mozog a meninges, ďalej rakovina môže spôsobiť hydrocefalus, ako je napríklad plexus papilloma, čo je benígna nová formácia produkujúca CSF plexus choroideus. V dôsledku tohto papilómu sa zvyšuje množstvo produkovanej mozgovomiechovej tekutiny.
Diagnóza hydrocefalusu u dieťaťa
Na diagnostiku hydrocefalusu u dieťaťa ako takého sú najvhodnejšie zobrazovacie techniky, ktoré zobrazujú mozog a jeho okolie. Často ultrazvuk sa vykonáva, pretože to je pre dieťa najmenej stresujúce. Alternatívne je možné zariadiť počítačovú tomografiu alebo jadrový spin.
Musí sa však zvážiť riziko ožiarenia dieťaťa. CT a MRI sa používajú ako diagnostické nástroje, najmä u trochu starších detí. An ultrazvuk skenovanie je možné vykonať jednoducho cez fontanel na dieťati hlava.
Toto je stránka, kde kosti z lebka úplne vyrastú spolu až o niekoľko mesiacov neskôr. Lekár má dobrý výhľad na mozog a dutiny vyplnené nervovou tekutinou. Tu je možné u hydrocefalu pozorovať zväčšenie týchto dutín.
Podľa pôvodu je možné posúdiť aj príčinu nadmerného hromadenia mozgovej tekutiny. Hydrocefalus u detí sa dá zvyčajne diagnostikovať skoro. V dnešnej dobe ultrazvuk skenovanie sa už vykonáva počas tehotenstva v rámci preventívnej prehliadky, pri ktorej je okrem iného vylúčený hydrocefalus.
Ak je hydrocefalus už zistený, možno ho rýchlo liečiť. Môže sa však tiež stať, že hydrocefalus sa stane viditeľným u dieťaťa až po narodení. Ak existuje podozrenie, treba čo najskôr vyhľadať lekára.
