Enterobacteriaceae: Infekcia, prenos a choroby

Enterobacteria je názov pre rodinu baktérie ku ktorým patrí veľa rôznych druhov. Niekedy sú súčasťou prírodného črevná flóra, ale môžu tiež spôsobiť rôzne choroby.

Čo sú enterobaktérie?

Enterobacteriaceae je súhrnný názov pre rôzne druhy baktérie. Nachádzajú sa hlavne v črevách ľudí a zvierat. Niektoré druhy v tvare tyče baktérie sú zodpovedné za vývoj závažných chorôb ako napr brušný týfus horúčkasa mor alebo úplavica. Ostatné podformy, ktoré zahŕňajú Escherichia coli, spôsobujú infekcie iba vtedy, keď preniknú do oblastí tela, kam nepatria. Môže to postihnúť močové cesty alebo oči. Enterobaktérie sú klasifikované v triede gammaproteobaktérií a patria do divízie (Divisio) proteobaktérií. Tam tvoria samostatnú bakteriálnu rodinu. Termín enterobaktérie pochádza zo starogréckeho termínu „enteron“, čo v preklade znamená črevo. Početné enterobaktérie sa teda považujú za typických obyvateľov čreva. Napriek tomu sa veľa voľne žijúcich baktérií, ktoré sa nenachádzajú v čreve, považuje tiež za patriacich do čeľade Enterobacteriaceae.

Výskyt, distribúcia a charakteristiky

Veľké množstvo enterobaktérií žije v črevách ľudí a zvierat. Možno ich však nájsť aj v prostredí v voda alebo pôda. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov Enterobacteriaceae patrí Escherichia coli, ktorá je tiež známa ako koliformná baktéria. Ďalšími dôležitými rodmi sú Proteus, ako napríklad Proteus mirabilis a Proteus vulgaris, Klebsiellen, ako napríklad Klebsiella pneumoniae, Salmonella, Shigella, Cronobacter, Citrobacter, Enterobacter, Erwinia ako aj Edwardsiella. Medzi najobávanejších zástupcov patrí Yersinia, ktorú môže spôsobiť Yersinia pestis mor. Väčšina enterobaktérií je gramnegatívnych anaeróbnych látok. Majú vzhľad tyčinky a dosahujú dĺžku medzi 1 a 5 µm. Ich priemer je asi 0.5 až 1 um. Enterobacteriaceae neobsahujú oxidázu, čo uľahčuje ich odlíšenie od iných baktérií. Väčšina druhov je vybavená bičíkmi, ktoré im umožňujú mobilitu. Niektoré rody Enterobacteriaceae však nemajú pohyblivosť. Enterobacteriaceae sa považujú za gramnegatívne, pretože ich bunková stena je zložená z niekoľkých vrstiev mureínu a druhej vonkajšej membrány. Metabolizmus enterobaktérií je fakultatívne anaeróbny. To znamená, že môžu rozkladať látky oxidáciou za prítomnosti kyslík, bez kyslík, zase je možná fermentácia. Na rozlíšenie jednotlivých rodov sa používajú dve anaeróbne metabolické dráhy. Jedná sa o zmiešanú kyslú fermentáciu a 2,3-butándiolovú fermentáciu. Výsledkom zmiešanej kyslej fermentácie sú vedľajšie produkty a konečné produkty, ako sú napr kyseliny. Patria sem predovšetkým kyselina mliečna, kyselina jantárová a octová kyselina. Naopak absentuje butándiol. Pri fermentácii 2,3-butándiolom vzniká z fermentačného procesu menšie množstvo kyseliny. Namiesto toho väčšie množstvo alkohol Vznikne 2,3-butándiol. Medzi vlastnosti fermentácie 2,3-butándiolu patrí aj medziprodukt acetoín. Ďalej je tu výrazne vyššia produkcia CO2 (plynu). Typicky sa fermentácia butándiolu vyskytuje v enterobaktériách, ako sú Klebsiella, Serratia, Erwinia a Enterobacter. Naproti tomu zmiešaná kyslá fermentácia prebieha u proteínov Proteus, Escherichia coli a Salmonella. Bunkový povrch Enterobacteriaceae obsahuje antigény, pomocou ktorých je možné ich identifikovať a rozdeliť. Existujú teda okrem iných aj antigény F, H, K a O.

Dôležitosť a funkcia

Niektoré enterobaktérie, napríklad Escherichia coli, sú prirodzenou súčasťou človeka črevná flóra. Prvé kmene baktérií osídľujú ľudské telo krátko po narodení. Do dospelosti nespočetné množstvo zástupcov Enterobacteriaceae kavort vo veľkých a tenké črevo, čím je v hrubom čreve prítomných podstatne viac baktérií ako v tenkom čreve. The črevná flóra hrá dôležitú úlohu v obrane proti patogény. Mikroorganizmy, ktoré tam žijú, teda ovplyvňujú vitamín dodávať, podporovať trávenie, stimulovať črevnú peristaltiku a dodávať energii epitelovú vrstvu čreva.

Choroby a choroby

Enterobaktérie však môžu spôsobovať aj rôzne choroby. Napríklad enterotoxická Escherichia coli, Salmonellaa Shigella sú často spúšťačmi hnačkových chorôb. Naproti tomu enterohemoragická Escherichia coli (EHEC) a Yersinia môžu spôsobiť zápal čreva (enteritída) sprevádzané krvavou hnačka. Hnačka spôsobené salmonelou je väčšinou spôsobené pokazeným jedlom. Často zvracanie sa nastavuje súčasne. Typickým zdrojom infekcie je bravčové, hovädzie a hydinové mäso a tiež majonéza v surovom stave vajcia a krémy. Infekcie močových ciest spôsobujú väčšinou Escherichia coli, Proteus, Serratia, Klebsiella, Morganella, Citrobacter a Providencia. V mechúr infekcie (zápal močového mechúra), baktérie stúpajú z čreva cez močová trubica do moču mechúr. Asi 80 percent zo všetkých mechúr infekcie sú vyvolané Escherichia coli. Choroba postihuje najmä ženské pohlavie. The močová trubica je kratší u žien ako u mužov. Z tohto dôvodu musia baktérie prekonať iba kratšiu vzdialenosť. Ďalej je otvor ženskej močovej trubice umiestnený bližšie k anus ako u mužského pohlavia. Bakteriálne pneumónia je často spôsobená enterobaktériami, ako je Klebsia. Je to spôsobené podformou Klebsiella pneumoniae. Znepokojujúce sú aj druhy Yersinia, ako napríklad Yersinia enterocolitica, Yersinia pseudotuberculosis a Yersinia pestis. Spôsobujú zápal hrubého a tenkého čreva (enterokolitída), zápal lymfa uzliny (lymfadenitída) a mor. Táto vysoko nákazlivá choroba sa v staroveku obávala ako „Čierna smrť“, pretože si vyžiadala mnoho obetí. V modernej dobe sa však mor vyskytuje len veľmi zriedka. Delí sa na žľazový mor, bubonický mor, čierny mor, pneumonický mor a mor sepsa.