Diagnostika
Po prvé, a história medicíny (anamnéza) a vyšetrenie postihnutého miesta lekárom (najlepšie ORL špecialistom alebo zubným lekárom). V akútnom štádiu osteomyelitída, vyvýšený krv rýchlosť sedimentácie buniek (BSG) a veľký počet biele krvinky v krvný obraz (leukocytóza) zohrávajú hlavnú úlohu pri diagnostike osteomyelitída. Obe formy osteomyelitída sa dajú zistiť röntgenovými lúčmi, aj keď v niektorých prípadoch sa zistia dosť neskoro.
Spravidla počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI) alebo dokonca kosť scintigrafia sú lepšie. Všetky tieto metódy sú však tiež nákladnejšie a zložitejšie, a preto sa používajú iba vtedy, ak sa podozrenie nepodarilo vopred potvrdiť. Diagnózu je možné potvrdiť iba pomocou vzorky tkaniva (biopsia) postihnutého regiónu. Dôležitý odlišná diagnóza na osteomyelitídu v čeľusť je kostný nádor.
Terapia
Terapia závisí od závažnosti ochorenia. Niekedy v počiatočných štádiách postačuje konzervatívna liečba vhodným antibiotikom, ktorá by sa mala zvyčajne vykonávať asi tri týždne. bisfosfonáty, ktoré pomáhajú predchádzať odbúravaniu kostnej látky, sú tiež liekmi. Ak konzervatívna liečba nesľubuje zlepšenie alebo bola už vyskúšaná bez úspechu, je možné vykonať aj chirurgický zákrok.
Pri tomto postupe sa odstránia sekvestre a odumreté kúsky kostí. Niekedy musia byť niektoré zuby odstránené. Okrem toho je možné odstrániť najvzdialenejšiu kostnú vrstvu (dekortikácia), aby sa zaistilo lepšie krv cirkulácia v kosti. Aj tu je však nesmierne dôležité dôsledné pokračovanie v liečbe antibiotikami. Poslednou možnosťou je vždy (čiastočná) resekcia čeľustnej kosti, ktorú je možné v prípade potreby nahradiť platničkami alebo štepmi.
Operácie
Osteomyelitída v čeľusti by mala byť najskôr liečená najskôr konzervatívne, ak stav stále to umožňuje. Pretože sa jedná o zápal, malo by sa najskôr podať antibiotikum, ktoré zastaví zápal a zabráni tak progresii osteomyelitídy. Navyše, hyperbarická oxygenoterapia možno použiť na zabíjanie baktérie ktoré prežijú iba v podmienkach bez kyslíka (anaeróby).
Často je však osteomyelitída v čeľusti taká pokročilá, že môže pomôcť iba chirurgický zákrok. V tejto operácii čeľusť ktoré zomreli v dôsledku pokročilej osteomyelitídy, musia byť odstránené, rovnako ako vonkajšia kostná vrstva, aby sa tak dostala neporušená zostávajúca čeľustná kosť vylepšená krv obeh (vaskularizácia). V obzvlášť závažných prípadoch však bude pravdepodobne potrebné odstrániť celú časť čeľuste, pretože oblasť kostí je už mŕtva.
Toto sa nazýva čiastočná resekcia čeľuste. Aj keď ide o drastický zákrok, je to stále možné, pretože inak môže zápal postupovať stále ďalej a nielen čeľusť ale aj iné kosti z lebka môže byť ovplyvnená. Tomu sa treba za každú cenu vyhnúť. Na opätovné „naplnenie“ čeľuste kosťou je potrebné vložiť buď kostné štepy alebo platničky, aby sa čeľusť stabilizovala.
