Koncový výdychový objem pľúc: funkcia, úloha a choroby

Koniec exspiračný pľúca objem je objem pľúcneho priestoru po normálnom výdychu a rovná sa súčtu expiračného rezervného objemu a zvyškového objemu. Zdravý človek ho privedie na hodnoty v priemere okolo 2.7 litra. Rôzne pľúca choroby sa môžu patologicky znižovať alebo zväčšovať objem.

Čo je objem pľúc po skončení výdychu?

pľúca objemy sú rôznym priestorovým obsahom pľúc. Vzduch, ktorý dýchame, ich obsadzuje počas rôznych krokov dýchania. Objemy pľúc sú rôznym priestorovým obsahom pľúc. Dýchací vzduch ich obsadzuje rôznymi krokmi dýchania. Objemy pľúc zohrávajú úlohu pri inšpirácii aj expirácii a líšia sa v priebehu inhalácia od tých počas výdychu. Kombinácie jednotlivých objemov pľúc sa chápu ako kapacity pľúc. Koniec-výdychové pľúca objem je objem priestoru, ktorý majú pľúca po normálnom expirácii. Tiež sa označuje ako funkčná zvyšková kapacita a zodpovedá tak objemu plynu zostávajúceho v pľúcach po expirácii. Ostatné pľúcne objemy zahŕňajú inspiračný rezervný objem, dýchací objem, expiračný rezervný objem a zvyškový objem. Objemy pľúc a všetky choroby pľúc sú predmetom predovšetkým pneumológie.

Funkcia a úloha

Spárované pľúca slúžia na vzduchdýchanie stavovce na dýchanie. Účinnosť dýchacieho procesu sa nazýva objem pľúc. Jednotlivé objemy pľúc teda popisujú účinnosť, s akou pľúca prijímajú kyslík a vylúčiť uhlík oxid. Počas inšpirácie je aktívny vzduch nasávaný do pľúc dýchanie a s tým spojená kontrakcia dýchacích svalov. inhalácia vypĺňa iba zlomok maximálneho objemu pľúc, ktorý je možné zväčšiť námahou. Počas výdychu vychádza dych z pľúc ako membrána a truhla relaxovať. Počas exspirácie sú pľúca iba čiastočne vyprázdnené dýchacími plynmi a zostáva určitý objem plynov. Tento objem je objemom konečnej výdychovej časti pľúc. Tento objem je preto relevantný pre dýchanie a zohráva úlohu predovšetkým vo forme funkčnej zvyškovej kapacity. Objem je súčtom zvyškového objemu a expiračného rezervného objemu. Zvyškový objem je objem plynu, ktorý zostáva v pľúcach po maximálnej expirácii a nedá sa vydychovať kvôli fyzickým vzťahom. V zdravých pľúcach je táto hodnota 1.5 litra. Na druhej strane expiračný rezervný objem zodpovedá ďalšiemu objemu pľúc, ktorý je možné vydychovať po normálnom výdychu počas dýchanie. Pre zdravého človeka je to v priemere 1.2 litra. Ako súčet expiračného rezervného objemu a zvyškového objemu je teda konečný exspiračný objem pľúc zdravých pľúc okolo 2.7 litra. Táto funkčná zvyšková kapacita hrá úlohu predovšetkým v diagnostike pľúcnych funkcií. Hodnotu je možné určiť napríklad pomocou postupov, ako je napríklad metóda riedenia héliom. Pri tejto testovacej metóde lekár otvorí prívod plynného hélia, ktorý sa pacientovi podáva po normálnom exspirácii. Keď dýcha, používa ho na zmiešanie pľúcneho objemu funkčnej zvyškovej kapacity s okolitým vzduchom, ktorý dýcha. Týmto sa vytvorí vyrovnávacia funkcia, ktorá dokáže vyrovnať fluktuácie kyslík parciálny tlak medzi dychovými krokmi inšpirácie a expirácie. Teda parciálny tlak kyslík v pľúcnych mechúrikoch klesá. Parciálny tlak CO2 stúpa nad tlak čerstvého vzduchu.

Choroby a zdravotné ťažkosti

Objem pľúc má pri vzniku rôznych chorôb patologické hodnoty. V astmanapríklad objem pľúc je vážne narušený a na zvýšenie jeho účinnosti je potrebné použitie lekárskych prostriedkov. Koncový výdychový objem pľúc sa mení hlavne v obštrukcii choroby pľúc. Choroby z tejto skupiny sťažujú výdych prekážkou alebo zúžením dýchacích ciest. Vďaka tomu je dýchanie pomalšie a v pľúcach dochádza k nadmernej inflácii. Nedostatočný objem pľúc na konci výdychu spôsobuje obštrukciu malých dýchacích ciest na konci výdychu. Následné alveoly sa tak môžu v najhoršom prípade zrútiť. Pozitívny tlak na konci výdychu umožňuje, aby sa dýchacia slučka vrátila do normálu. Objemy pľúc sa však niekedy znižujú nie kvôli skutočnej strate funkcie pľúc, ale kvôli zakriveniu chrbtice. Zvýšený objem pľúc po konci výdychu môže naznačovať upchatie pľúc. Dodatočné vetranie môže byť za takýchto okolností kontraproduktívne. Intersticiálna reklama choroby pľúc majú opačné účinky na konečný výdychový objem pľúc. Spôsobujú respiračné zlyhanie pľúc a tým znižujú objem pľúc po skončení výdychu. Diagnostika pľúcnych funkcií sa v pulmonológii používa na hodnotenie patologických objemov pľúc. Pľúcne objemy tiež zohrávajú úlohu v jednotka intenzívnej starostlivosti, kde sa musí rozhodovať o možných vetranie krokov. Spirometria alebo bodypletysmografia možno použiť na kontrolu funkcie malých a veľkých pľúc. Spirometria Opatrenia objemy pľúc a rýchlosť respiračnej aktivity, a môžu sa tak použiť na hodnotenie celkovej funkcie pľúc. Existujú rôzne spôsoby, ako nezávisle otestovať objemy pľúc, ale nie sú veľmi presné. Jedným z týchto spôsobov je test na sviečky, pri ktorom je zapálená sviečka umiestnená asi jeden meter od testovanej osoby. Každý, kto dokáže sfúknuť sviečku z tejto vzdialenosti, má vynikajúci objem pľúc. Druhou možnosťou testu na súkromné ​​použitie je test balónom, pri ktorom testovaná osoba jedenkrát fúka do balóna. Hladina balónika poskytuje predovšetkým indikáciu exspiračnej vitálnej kapacity, ktorá môže byť indikátorom jednotlivých objemov pľúc.