Mozgové komory sú dutiny mozog ktoré produkujú životne dôležitú mozgovomiechovú tekutinu. The mozogKomorový systém pozostáva z celkovo štyroch komôr, ktoré komunikujú navzájom a s vonkajším priestorom mozgovomiechového moku v spojivové tkanivo vrstva miecha. Jednou z najbežnejších sťažností spojených s mozgovými komorami je cysta hmota v oblasti tretej komory, ktorá môže blokovať odtok CSF a iniciovať zvýšenie intrakraniálneho tlaku.
Čo sú mozgové komory?
V neurológii sú mozgové komory rozšírenými dutinami v mozog ktoré sú naplnené mozgovomiechovým mokom alebo mozgom voda. Komorový systém je teda systém dutín, ktorý je zhruba rozdelený do štyroch komôr. Okrem komôr dvoch mozgových hemisfér je v diencefalone umiestnená tretia komora, príp. medzimozgový, a štvrtý sa nachádza v kaudálne umiestnenom romcefalone. Jednotlivé komory sa líšia svojou anatómiou. Sú spojené takzvanými foraminami, tj otvormi, ako aj štruktúrami, ako je aquaeductus mesencephali, a prostredníctvom týchto spojení sú v trvalej komunikácii. Bodom pripojenia komorového systému je centrálny kanál neurálnej trubice, ktorý prostredníctvom rastových procesov vytvoril jednotlivé komory. Všetky mozgové komory sú vnútorne vyložené. Táto podšívka sa nazýva ependyma. Jedná sa o špeciálne tkanivo, ktoré je prechádzané tzv cievovka plexus. Tento plexus obsahuje mozgovomiechový mok. Z tohto dôvodu sa komorový systém nazýva aj vnútorný priestor mozgovomiechového moku. Táto tekutinou naplnená dutina komunikuje v oblasti štvrtej komory s vonkajším priestorom mozgovomiechového moku, ktorý leží medzi arachnoidom a pia mater, to znamená medzi meninges a spojivové tkanivo vrstva v miecha.
Anatómia a štruktúra
Dve komory mozog sú zložené z predného rohu, stredného rohu, zadného rohu a dolného rohu. Základňu predného rohu tvorí každý z takzvaných rostrum corporis callosi. Predná stena konštrukcie naproti tomu tvorí genu corporis callosi. Bočná stena tvorí caput nuclei caudati. Vnútorné steny sú tvorené septum pellucidum, zatiaľ čo truncus corporis callosi tvorí strechu každého z nich. Stria terminalis spolu s lamina affixa plexus choroideus a takzvaný crus fornicis, tvoria strednú časť dvoch komôr. Bočné steny sú tvorené corpus nuclei caudati a vnútorné steny septum pellucidum a crus fornicis. Truncus corporis callosi tvorí strechu komôr. Na dne zadného rohu sú komory zakončené eminentia collateralis a trigonum collaterale, zatiaľ čo calcar avis tvorí vnútornú hranicu a tapetum laterálnu hranicu. Subkorneálne dno tvoria alveus hippocampi a eminentia collateralis. The cievovka plexus spolu s fimbria hippocampi tvorí vnútornú stenu, zatiaľ čo tapetum spolu s cauda nuclei caudati tvorí bočnú stenu. Bočná stena cornu posterius a cornu inferiuseach tiež zodpovedá streche týchto dvoch štruktúr. Zadný a predný roh sú sekundárne výčnelky, a preto zostávajú úplne bez cievovka plexus. Tretia komora diencefalonu sedí pod fornixom a je tvorená v spodnej časti časťami optického chiasmu, infundibulárnymi a supraoptickými vybraniami a čiapočkou stredného mozgu. Komorový choroid plexus tertii a ventrikulárne choroidné telá tvoria strechu, zatiaľ čo predná stena tvorí commissura anterior, columna fornicis, lamina terminalis a recessus triangularis. Zadná stena tretej komory pozostáva z commissura posterior, commissura habenularum, recessus suprapinealis a recessus pinealis. The talamus, spolu s stria medullaris thalami, adhaesio interthalamica a sulcus hypothalamicus a hypotalamus, tvoria bočnú stenu. Štvrtá komora kosoštvorca sa nachádza v kosoštvorcovej jamke a je ohraničená cerebelárnymi kužeľmi, obexom a tela choroidea, ako aj komorami quarti, nodulus a fastigium. Na rozdiel od ostatných má táto komora tri otvory, ktoré sa pripájajú k vonkajšiemu priestoru CSF a zabezpečujú odvodnenie CSF.
Funkcia a úlohy
Najdôležitejšou funkciou mozgovej komory je prenášanie mozgovomiechového moku. CSF slúži ako ochrana pred nárazom, trením a tlakom. Okrem toho mozgovomiechový mok vyživuje celý mozog a tiež miecha s glukóza. Taktiež odstraňuje metabolické produkty z mozgového priestoru a slúži ako tepelná ochrana mozgového systému. The kapilárnej plexusy, tj. choroidálny plexus komorového systému, tvoria vitálnu mozgovomiechovú tekutinu krv plazma prostredníctvom filtrácie a sekrécie. Celkovo komorový systém produkuje medzi 500 a 700 mililitrami mozgovomiechového moku denne, pričom procesy reabsorpcie v radic spinales a granulationes arachnoideales trvale udržiavajú cirkulujúci objem mozgovomiechového moku pri asi 150 mililitroch. Cerebrospinálna tekutina odteká z komorového systému do vonkajšieho priestoru mozgovomiechovej tekutiny. Táto úloha systému je tiež nevyhnutná a môže viesť k patologickým zmenám v mozgu, ak nefunguje správne. CSF je klinicky relevantný aj z hľadiska diagnostiky CSF, pri ktorej sa mozgovomiechový mok čerpá z vonkajšieho priestoru CSF na vyšetrenie chorôb centrálneho nervový systém.
Choroby
Jedným z najbežnejších ochorení spojených s mozgovou komorou je koloidná cysta, ktorá zodpovedá benígnej cystickej štruktúre v tretej komore mozgu. Keď cystické štruktúry vytlačia foramen Monroi, dôjde k preťaženiu mozgovomiechového moku. Takéto prekrvenie liguoru zvyšuje intrakraniálny tlak a môže byť smrteľné. Aby sa tomu zabránilo, koloidné cysty sa odstraňujú minimálne invazívnymi neuroendoskopickými postupmi. Okrem týchto cystových formácií môže v spojení s komorami dôjsť k patologickému rozšíreniu priestorov mozgovomiechového moku (CSF), ktorému zvyčajne predchádza nadprodukcia mozgovomiechového moku. Takáto nadprodukcia môže byť spojená s léziami zaberajúcimi priestor, ako sú nádory alebo krv zrazeniny. Avšak, zápalový proces v centrálnej nervový systém alebo môže byť za tento jav zodpovedná aj deštrukcia mozgového tkaniva. Často je pri tom prítomný aj zvýšený intrakraniálny tlak stav. Priebeh liečby závisí od toho, čo spôsobilo nadprodukciu mozgovomiechového moku.
Typické a bežné ochorenia mozgu
- demencie
- Creutzfeldt-Jakobova choroba
- Medzery v pamäti
- Krvácanie mozgu
- Zápal mozgových blán
