Synonymá v širšom zmysle
Cievna pokožka (Uvea) Lekársky: Choroidea Anglicky: choroid
úvod
Cievnatka je zadná časť cievnej kože (uvea) oka. Je vložený medzi sietnicu a skléru ako centrálny obal. The kosatec a ciliárne teliesko (corpus ciliare) tiež patrí do vaskulárnej kože.
Vďaka svojej sieti krv plavidlá slúži na výživu susedných štruktúr v oku a skladá sa z troch vrstiev. Pretože choroid nenosí citlivé nervové vlákna, bolesť vždy naznačuje postihnutie susedných štruktúr citlivými nervovými vláknami. The krv prietok cez choroid je najsilnejší v celom ľudskom tele.
Štruktúra choroidu
Cievnatka patrí do cievnej kože, ktorá sa tiež nazýva pokožka stredného oka (uvea). Okrem choroidu obsahuje kosatec a ciliárne telo. Leží medzi sietnicou a sklérou. Cievnatka sa skladá z nasledujúcich štyroch vrstiev zvnútra smerom von:
- Lamina basalis (spojenie so sietnicou)
- Lamina choroidocapillaris (malé kapiláry)
- Lamina vasculosa (veľké tepny)
- Lamina suprachoroidea (spojenie s dermis)
Funkcia choroidu
Cievnatka má niekoľko funkcií: Obsahuje veľa krv plavidlá a tým zaisťuje prísun kyslíka a živín do častí očnej gule (bulbus oculi), ktoré bunky potrebujú na prežitie. Krv dodáva najmä vonkajšiu vrstvu sietnice plavidlá cievovky. Sietnica, ako mozog, má bariéru, takže do nej môžu vstupovať iba vybrané látky: bariéra krv-sietnica (obdoba hematoencefalickú bariéru).
Preto medzi choroidom a sietnicou leží pigment epitel, ktorý anatomicky patrí k sietnici. Bunky pigmentu epitel sú navzájom pevne spojené a zabezpečujú, aby do sietnice mohli preniknúť iba požadované látky z krvi prúdiacej v cievach choroidu. Mimochodom, bohatý krvný obeh cievovky je príčinou nežiaduceho „efektu červených očí“ pri fotografovaní.
Pri preexponovaní sa cez oko leskne červeno. Ďalšou funkciou choroidu je schopnosť oka prispôsobiť sa, tj schopnosť oka vidieť zaostrené objekty na blízke alebo vzdialené. Časť choroidu zodpovedná za túto funkciu sa nazýva prasknutá membrána.
Bruchova membrána obsahuje veľa elastických vlákien a je antagonistom ciliárneho svalu, ktorý sťahuje šošovku pre videnie na blízko a robí ju sférickejšou. Distančné prispôsobenie je naopak zabezpečené pasívnou obnovovacou silou elastických vlákien prasknutej membrány, a teda choroidom. Nakoniec je choroid tiež vysoko pigmentovaný a spolu s vyššie uvedeným pigmentom epitel, zaisťuje, že sa odráža čo najmenšie množstvo svetla vstupujúceho do oka.
Namiesto toho je svetlo úplne absorbované, čo je veľmi dôležité pre videnie v rôznych svetelných podmienkach. Ďalej silná pigmentácia choroidu zabráni nekontrolovanému odrazu svetla v sklovci, aby spôsobil mätúce podnety na sietnici. Cievnatka je jednou z troch častí cievnej kože (uvea) oka.
Z vonkajšej strany leží proti sietnici. Najprv sa Bruchova membrána externe pripája k bunkám sietnice, ktoré prijímajú svetelné impulzy (fotoreceptory). Bruchova membrána sa skladá z spojivové tkanivo a tiež sa nazýva lamina elastica kvôli svojej štruktúre proteíny (kolagén vlákna) a obojstranne roztiahnuteľné elastické vlákna.
Potom nasleduje vrstva malých krvných ciev (kapilár), ktoré sú rozvetvené ako sieť. Bunky krvných ciev majú dosť široké priestory (fenestrované kapiláry), aby z nich mohli ľahko uniknúť určité zložky krvi. Používajú sa na výživu.
Tieto okná sú utesnené bunkami, ktoré prijímajú svetelné impulzy (pigmentový epitel alebo fotoreceptory) a membránu na pretrhnutie. Posledná vrstva sa skladá z väčších ciev a leží proti vrstve s malými krvnými cievami (choriocapillaris), ktoré sú zvonka rozvetvené ako sieť. Táto krajná vrstva choroidu nesie väčšie krvné cievy. Ide väčšinou o žily, ktoré vedú krv z oka. Cievnatka je zvonka ohraničená dermou (sklérou).
