Integrácia je čiastkovým krokom percepčného spracovania a poskytuje ľuďom zmysluplný obraz o ich prostredí. Senzorická integrácia zahŕňa rôzne zmyslové systémy a rôzne zmyslové kvality. Pri poruchách integrácie je integrácia narušená z dôvodu nedostatku neuronálnej väzby.
Čo je to integrácia?
Integrácia je čiastkovým krokom percepčného spracovania a poskytuje ľuďom zmysluplný obraz o ich prostredí. Človek pomocou svojich zmyslov vníma svet. Vonkajší stimul zasiahne špeciálne zmyslové bunky, ktoré prenášajú informácie do mozog cez miecha. To, čo človek rozpozná a vníma zo všetkých podnetov v prostredí, sa nerozhoduje v senzorických procesoch, ale iba pomocou procesov rozpoznávania v mozog. Rozpoznanie stimulu je jedným z posledných prvkov v reťazci vnímania. Na ceste medzi senzáciou a rozpoznaním je veľa vnímavých krokov. Jedným z nich je senzorická integrácia. Tento lekársky termín označuje interakciu rôznych zmyslových systémov a zmyslových vlastností. Iba vďaka tejto koordinovanej integrácii je ľudská bytosť schopná rozpoznať a interpretovať vnímanie ako situáciu. Napríklad senzorická integrácia vestibulárnych stimulov a hlbokých senzorických stimulov poskytuje informácie o polohe človeka v priestore a vplyvoch vyvážiť. Oblasť proprioception spolieha sa osobitne vo veľkej miere na senzorickú integráciu, ale integračný podstupok vnímania sa v rôznej miere vzťahuje na všetky zmyslové systémy. Cieľom všetkej senzorickej integrácie je vhodné zapojenie do prostredia, ktoré umožňuje usporiadané procesné dráhy jednotlivých senzorických systémov. Bez senzorickej integrácie ľudia nie sú schopní podniknúť cieľavedomé alebo plánované kroky v reakcii na podnety prostredia. Práve integrácia jednotlivých zmyslových vnemov vytvára obraz situácie a tým aj možnosť situačnej reakcie.
Funkcia a úloha
Integrácia vytvára poradie všetkých momentálne pôsobiacich zmyslových vnemov, a zodpovedá tak použitiu stimulov ako situačného celkového obrazu. Vďaka proprioception, napríklad informácie o stave vlastného tela a postoji alebo pohybe k človeku sa neustále dostávajú k človeku mozog. Toto interoceptívne vnímanie integruje mozog s exteroceptívnym vnímaním podnetov z okolia, napríklad s tými, ktoré majú zmysel pre zrak alebo sluch. Vonkajšia predstava neustále informuje človeka o podmienkach jeho prostredia. Iba prostredníctvom senzorickej integrácie vytvára mozog vzťahy medzi stimulmi, a tak napríklad koreluje exteroceptívne s interoceptívnymi informáciami. Príkladom toho je vnímanie gravitácie, ktoré je integrované do pohybov vlastného tela a je tak spojené so zemou. Človek tak môže adekvátne reagovať na svoje prostredie a podnety z tela. Podnety prúdia do mozgu ako vnemy optimálne organizovaným spôsobom, aby ľudská bytosť mohla vytvárať celkové vnemy z jednotlivých vnemov. Môže prispôsobiť svoje správanie týmto celkovým vnemom. Iba ľudia s organizovaným vnímaním sa môžu vhodne pohybovať v prostredí, úspešne spracovávať všetky podnety alebo vhodne koordinovať silu a rozsah svojich pohybov. Schopnosť integrácie tak ovplyvňuje napríklad vedomie tela. Integrácia si vyžaduje a zároveň vyžaduje primeranú schopnosť sústrediť sa a konať. Vďaka integrácii vedie napríklad gravitačný stimul k vestibulárnemu systému vnútorného ucha poskytnutie proprioceptívnej svalovej aktivity. Podobne vďaka integrácii vestibulárne podnety stimulujú rôzne receptory v oblúkových dráhach ľudského ucha, čo vedie k posturálnej úprave, ktorá zabraňuje pádu ľudí. Senzorická integrácia je tiež dôležitým procesom v súvislosti so zmyslom pre zrak a dotyk. Pri písaní napríklad vďaka integrácii zmysel pre zrak ovláda ruku tak, že integruje jej vnímanie s hmatovými dotykovými stimulmi koža receptory a proprioceptívne hĺbkovo citlivé podnety kĺbových, svalových a šľachových receptorov.
Choroby a poruchy
Porucha senzorickej integrácie je známa ako narušená interakcia jednotlivých senzorických modalít. Napríklad, ak vestibulárne podnety nespúšťajú posturálnu adaptáciu, je narušená integrácia do vestibulárneho systému. Utrpenie tejto poruchy často trpí nízkym základným svalovým napätím, takže je potrebné vedomé úsilie na udržanie posturálnej stability. Pretože musia činu vedome venovať pozornosť, chýba mu táto pozornosť pri iných činoch. Pacienti s poruchami senzorickej integrácie niekedy vyzerajú, akoby mali poruchu pozornosti. Avšak na rozdiel od poruchy pozornosti nie je dôvodom ich nepokoja všeobecný nedostatok pozornosti. Namiesto toho je nepokoj spôsobený hypotonicitou sliznice, ktorý plne absorbuje pozornosť a koncentrácie dotknutej osoby. Ďalšie poruchy integrácie sa prejavujú ako hmatová alebo proprioceptívna hyposenzitivita, ktorá môže vyústiť do nedostatočného plánovania pohybu a často sa prejavuje ako neobratnosť. Možné sú aj hmatové a vestibulárne precitlivenosti, ktoré sú zvyčajne výsledkom neadekvátnej modulácie stimulov centrálnou nervový systém. Postihnutí jedinci často vykazujú hmatovú obranyschopnosť pri dotyku. Všetky poruchy senzorickej integrácie sú fyziologické dysfunkcie mozgu spôsobené neadekvátnym spojením neurónov alebo štruktúr mozgu. Čiastočne existujú od narodenia, čiastočne sa integrácia vyvíja zle kvôli nedostatočným fyzickým pohybom - najmä v detstva. Aj preto je fyzická hra nesmierne dôležitá. Niekedy neurologické choroby ako napr roztrúsená skleróza alebo mŕtvice tiež narúšajú senzoricko-integračnú funkciu v percepčnom reťazci. Takéto poruchy integrácie spôsobené morfologickými zmenami mozgu sa však v technickom jazyku nenazývajú poruchy senzorickej integrácie. Existujúce poruchy integrácie je možné zmierniť pomocou senzorickej integrácie terapie, aj keď nie úplne vylúčená. Pre dysfunkčnú integráciu po morfologických zmenách mozgu v súvislosti s neurologickými ochoreniami platí oveľa horšia prognóza. Po deštrukcii mozgového a nervového tkaniva je narušená integrácia často nezvratná.
