Ostrovná kôra, nazývaná tiež insula, lobus insularis alebo ostrovný lalok, je jednou z najtajomnejších častí človeka mozog a je sotva väčší ako 2 eurá. Evolučne táto časť človeka mozog je starodávna a plní mnoho rôznych úloh, z ktorých všetky ešte neboli objavené.
Čo je to ostrovná kôra?
Aj keby ste sa mohli pozrieť na mozog zvonka by ste len ťažko videli ostrovnú kôru. Leží ukryté v hĺbke mozgovej drážky (sulcus lateralis cerebri) a je zakryté čelným lalokom, temenným lalokom a spánkovým lalokom.
Anatómia a štruktúra
Ako kôra terminálneho mozgu pozostáva ostrovná kôra zo šedej hmoty s viacerými vrstvami neurónových telies. Je pripojený k limbického systému. Veda dodnes nedokázala skutočne dešifrovať, aké úlohy musí ostrovná kôra vykonávať. Teraz je však zrejmé, že je aspoň čiastočne zodpovedný za veľa pocitov. Podieľa sa na schopnosti vôňa a na klávesy, a zároveň pri hodnotení toho, čo sme ochutnali a ovoňali. Či už nás niečo zapne alebo vypne, poteší alebo znechutí, ostrovná kôra s najväčšou pravdepodobnosťou hrá aj v tomto veľmi dôležitú úlohu. Ale ďaleko za tým je pravdepodobné, že ostrovná kôra tiež prijíma a vysiela signály od všetkých vnútorné orgány. Či nám je nevoľno alebo sa nám točí hlava, či sme hladní alebo smädní, či sa nám dýcha, je náš mechúr plný, sme horúci resp studený? Na všetkých týchto (nevedomých) pocitoch sa podieľa ostrov. To však stále nestačí. Prostredníctvom jeho pripojenia k limbického systému, kôra insula je recipročne spojená s talamus a amygdala, a teda má tiež vplyv na naše vedomie a emócie. Je priamo alebo nepriamo (akým spôsobom stále nejasný) zapojený do toho, ako emočne hodnotíme situácie. Empatia, súcit, materinská láska, dokonca aj orgazmus sú v širšom slova zmysle spoluovládané ostrovom, rovnako ako znechutenie, odpor, odmietnutie. Niektorí vedci preto nazývajú túto časť mozgu „ostrovom duše“. Ukázalo sa však, že ostrovná kôra sa podieľa aj na jazykovej produkcii.
Funkcia a úlohy
Výskum mozgu je veľmi zložitá a veľmi ťažká úloha. Koniec koncov, má nielen úlohu pochopiť, ako funguje mozog ako orgán, čo je už veľmi komplikované. Musí sa tiež pokúsiť pochopiť, ako vlastne funguje spojenie medzi mozgovou aktivitou a našim myslením a cítením. Ak si uvedomíme, že v mozgu spolu odhaduje 100 miliárd nervových buniek prostredníctvom 100 biliónov synapsiesa objasňuje miera ťažkostí s porozumením alebo dokonca s ovplyvňovaním týchto procesov. Napriek tomu už dnes existujú sľubné prístupy. Vedci zaoberajúci sa výskumom mozgu môžu napríklad merať, ktoré časti nášho mozgu sú za akých podmienok obzvlášť aktívne a do akej miery sa používajú. Na tento účel sú k dispozícii rôzne zobrazovacie techniky, napríklad magnetoencefalografia. Tu senzory merajú elektrické aktivity nervových buniek. Sú prevádzané do obrazov, a tak je možné vidieť, aká silná je za určitých okolností aktivita určitých oblastí mozgu. A práve týmto spôsobom sa mozgovým výskumníkom podarilo zistiť veľa o práci ostrovnej kôry. Napríklad v štúdiách využívajúcich zobrazovacie techniky neurovedci preukázali, že inula je aktívna, nielen v reakcii na naše vlastné bolesť ale aj ako reakcia na pozorovanú bolesť. Je to dôkaz, že sa podieľa na súcite s jednou z najľudskejších schopností zo všetkých. Rôznymi vzorcami činnosti sa tiež preukázalo, že predná časť ostrovnej kôry rozpoznáva, aké pocity máme, zatiaľ čo zadná časť dokáže rozlíšiť, aký silný je pocit, napríklad kde niečo bolí a aký druh bolesť to je. Existujú však aj výskumy, ako sa správajú ľudia, u ktorých bola ostrovná kôra poškodená chorobami a nehodami. Zistilo sa napríklad, že u pacientov s poranením inuly došlo k čiastočnej, ale aj úplnej poruche zvukovej atribúcie (auditívna agnózia). Ostatní pacienti napríklad stratili zmysel pre vôňa or klávesy alebo pocit hladu a smädu po a mŕtvica v oblasti ostrovnej kôry. Pacient, ktorý bol predtým silným fajčiarom, úplne stratil potešenie fajčenie v dôsledku poškodenia ostrovnej kôry.
Choroby
Ak teraz máme základné poznatky o tom, čo ostrovná kôra kontroluje, poskytne to indíciu o tom, s akými chorobami môžu byť zmeny v ostrove spojené. Celá škála psychických i fyzických zdravie tu prichádzajú do úvahy poruchy. Napríklad, autizmuszávislosti, poruchy úzkosti, obsedantno-kompulzívne poruchy a depresia môže dobre poukazovať na poruchu ostrovnej kôry. Na túto tému už bolo vykonaných veľa výskumov. Vedci napríklad študovali autistické myši a zistili, že majú nesúlad medzi inhibičnými a excitačnými impulzmi v ostrovnej kôre. Táto porucha sa dala čiastočne napraviť liekmi. Myši vykazovali menej stereotypné správanie, zlepšilo sa ich sociálne správanie a oveľa viac interagovali. Pred týmto výskumom samozrejme zostáva ešte veľmi dlhá cesta viesť možnosti liečby chorôb u ľudí, ale cesta vedie týmto smerom.
