Autokinetický efekt zodpovedá optickej ilúzii. Keď sa stimul statického svetla dodáva v inak monochromaticky tmavom prostredí, ľuďom chýbajú referenčné body na posúdenie lokalizácie a pohybu svetelného bodu. To vytvára dojem, že sa statický stimul pohybuje v prostredí.
Aký je autokinetický účinok?
Ľudské vizuálne vnímanie nie je bez chýb. Autokinetický účinok je jednou z týchto chýb; zodpovedá optickej ilúzii. Ľudské vizuálne vnímanie nie je bez chýb. Optické ilúzienapríklad ilustrujú, ako je vnímanie vyvolané chybami. Jeden z nich je známy ako autokinetický účinok. Vďaka tomuto efektu ľudia vnímajú fixný svetelný zdroj alebo krátko prezentujú svetelné body v stacionárnej polohe v inak úplne tmavom prostredí ako pohyblivé body. Smer aj šírka vnímaného pohybu sa môžu značne líšiť. Autokinetický účinok je ťažké pochopiť z objektívneho hľadiska. Keď k nej dôjde, ide v tej chvíli o čisto subjektívny ilúzny jav. Môžete to zažiť napríklad pri pohľade do hviezdnej oblohy a zafixovaní jednej z hviezd na nej. Zdá sa, akoby sa to mierne pohlo. Autokinetický efekt je založený na skutočnosti, že vizuálne vnímanie pohybu sa vždy vyskytuje s ohľadom na konkrétny referenčný bod a tento referenčný bod v tmavom prostredí nakoniec chýba.
Funkcia a úloha
Ľudia sú schopní vnímať pohyb. Je jedným z tvorov ovládaných očami. Najmä vizuálne vnímanie pohybov bolo pre neho z evolučného biologického hľadiska nevyhnutné na to, aby prežil vo svojom prostredí. Pohyblivé podnety sa pravdepodobne hodnotili ako nebezpečné, a preto priťahovali viac pozornosti. V autokinetickom efekte zlyháva rozlišovanie medzi pohybujúcimi sa a stacionárnymi zdrojmi stimulov. Ľudia vždy vnímajú pohyblivé a stacionárne podnety vzhľadom na referenčný bod v zornom poli. Týmto referenčným bodom môže byť napríklad určite statická budova. Ak je však pozadie rovnomerne chudobné na stimuly, neexistujú žiadne vhodné referenčné body na rozlíšenie medzi pohybujúcim sa a stacionárnym pozadím. Keď je teda v takomto prostredí emitovaný svetelný stimul, jeho pohyb je ťažko odhadnuteľný. Iba v prostredí s referenčnými bodmi je poloha samotného svetelného bodu definitívne ukotvená. Na pozadí nedostatočne stimulované a rovnomerne tmavé pozadie teda stacionárny svetelný stimul vyzerá, akoby sa hýbal, pretože jeho poloha nemôže byť bez referenčného bodu vnímaná ako definitívne fixná. Tento jav zodpovedá autokinetickému účinku. Okrem toho špekulácie naznačujú, že k fenoménu prispievajú aj nedobrovoľné pohyby očí v zmysle mikrosekád. Tieto mikrokaskády permanentne posúvajú svetlo k novým receptorom sietnice, pretože úplne statické svetelné podnety unikajú vizuálnemu vnímaniu. Najmä počas únava, vyskytujú sa silné mikrom pohyby očí, ktoré niekedy hrajú úlohu pri autokinetickom účinku. Mikropohyby očí sa však nedajú porovnávať individuálne so skúsenými pohybmi svetelných podnetov. Autokinetický efekt hrá pre pilotov na nočných letoch osobitnú úlohu. Počas nočného letu bude pravdepodobne potrebné správne klasifikovať a lokalizovať jednotlivé svetelné body v monochromatickom čiernom prostredí, napríklad statické svetlá na zemi alebo hviezdy. Kvôli autokinetickému efektu môžu zamieňať statické svetlá vo svojom prostredí so svetlami iného lietadla. To ohrozuje bezpečnosť v tom, že môžu chcieť korigovať zjavný kolízny kurz so svetelným bodom.
Choroba a nepohodlie
Autokinetický účinok nemá žiadnu hodnotu pre chorobu. Jedná sa o optický klam, ktorý vzniká na základe prirodzených vnemových procesov. Či autokinetický účinok nastáva s rovnakou intenzitou u ľudí s ochrnutím očných svalov ako u zdravých ľudí, zostáva nezodpovedanou otázkou. Pretože sa zdá, že k pohybu prispievajú mikropohyby očí, ľudia so zlyhaním týchto mikropohybov by boli voči tejto senzorickej ilúzii do značnej miery imúnni. Pretože vnímaný pohyb svetelných bodov nemá objektívny základ, autokinetický efekt je vhodný na štúdium formovania psychologického názoru. Takéto štúdie uskutočnil Muzafer Sherif v roku 1935 v skupinových experimentoch. Vo svojej štúdii museli účastníci štúdie subjektívne posúdiť pohyb svetiel a oznámiť svoj úsudok v skupinovom kontexte. V určitom okamihu sa vnímanie účastníkov štúdie zhodovalo. Zdá sa, že sa tým potvrdzuje mienkotvorný vplyv skupinových konštelácií. Štúdia sa často spomína v súvislosti so skupinovým tlakom v procese formovania názoru.
