Mykoplazma fermentans je parazitický mikroorganizmus vo forme baktérie, ktorá bola zistená v rôznych oblastiach ľudského tela. Patrí do triedy Mollicutes, konkrétne do čeľade Mycoplasmataceae.
Čo je Mycoplasma fermentans?
Mykoplazma fermentans prvýkrát objavili v roku 1952 Ruiter a Wentholt pri štúdiu genitálnej infekcie. O dva roky neskôr to znova zistil Edward, ktorý tejto baktérii dal svoje súčasné meno v roku 1955. Odvtedy boli podrobne študované a charakterizované štyri rôzne kmene tohto druhu. Mykoplazma fermentans žije ako parazit v ľudskom tele, ktorý funguje ako jeho jediný hostiteľ, a teda ako zdroj potravy cholesterolu, cukry a rôzne aminokyseliny. Pretože o patogénnom účinku baktérie sa stále vedie sporu, Mycoplasma fermentans sa niekedy označuje ako komenzálne alebo parafágové formy života, ktoré žijú na úkor ich hostiteľa, ale na oplátku im neubližujú. Primárnym biotopom Mycoplasma fermentans je oblasť genitálií, kde sa pripája k povrchu buniek z epitel, základné tkanivo bez krv plavidlá. Okrem toho bola jeho prítomnosť potvrdená v dýchacích a močových cestách.
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
Hlavnou charakteristikou Mycoplasma fermentans je neprítomnosť bunkovej steny. Baktéria je iba obklopená lipoproteínovou membránou, a preto ju nemožno za účelom vizualizácie v svetelnej mikroskopii zafarbiť klasickým Gramovým farbením. Rovnako chýba polymérová kapsula z cukor or aminokyseliny ktoré sa inak často vyskytujú v baktérie. Zvyčajne slúži ako ochrana pred človekom imunitný systém. Mycoplasma fermentans tiež netvorí spóry, čo znamená, že sa kvôli ochrane nemôže vyvinúť žiadna stena spór, ktorá je často inak veľmi hrubá. Osmotická rezistencia baktérie je preto dosť nízka. Z dôvodu nedostatku bunkových stien došlo k penicilíny ktoré sa dnes populárne používajú, sú proti Mycoplasma fermentans neúčinné, pretože antibiotiká sú určené výhradne na blokovanie syntézy bunkových stien baktérií. To isté platí pre enzým lyzozým, ktorý sa vyskytuje v tele a hrá rolu u človeka imunitný systém odbúravaním bunkových stien patogénnych baktérie. Naproti tomu tzv makrolidy môžu byť použité efektívne, čo narúša biosyntézu bielkovín baktérie a tým brzdí jej rast. Alternatívou sú chinolóny, ktoré napádajú bakteriálny genóm. S veľkosťou iba 0.1 až 0.6 mikrometra je Mycoplasma fermentans jedným z najmenších baktérie schopné samostatnej reprodukcie. Má aktívny metabolizmus a je preukázateľne schopný premeny alebo fermentácie cukrov, ako sú napr glukóza or fruktóza, ale aj rôzne aminokyseliny z prostriedkov enzýmy. Mycoplasma fermentans však nie je schopný niektorých metabolických procesov. Príkladom toho je nedostatok cholesterolu biosyntéza a z toho vyplývajúca potreba príjmu cholesterolu z potravy. Mycoplasma fermentans má RNA aj DNA, ale genóm je veľmi malý. Má kruhový tvar a dnes je známy celý. Celkovo existuje o niečo viac ako jeden milión párov báz. Mycoplasma fermentans má špeciálny povrch molekuly na pripojenie k ľudským epitelovým bunkám. Nejde však o vlákna podobné výbežky (pili), ktoré sa bežne vyskytujú v baktériách. Nie kyslík je potrebný pre následný rast. Mycoplasma fermentans je však fakultatívne anaeróbny, tj. Schopný rast aj v prítomnosti kyslík. Ako ideálny rast sa ukazuje teplota 37 stupňov Celzia stav. Z tohto hľadiska je teda baktéria optimálne prispôsobená životu u ľudí.
Choroby a choroby
Predchádzajúce výskumy preukázali, že Mycoplasma fermentans nie je symbiont, ale je jednostranným prínosom pre človeka ako hostiteľský organizmus. Miera, do akej má baktéria patogénny, tj. Spôsobuje choroby, je však stále nejasná. V tejto súvislosti už bolo vykonaných niekoľko štúdií, ktoré však nepriniesli nijaké jasné dôkazy o súvislosti medzi výskytom Mycoplasma fermentans a určitými chorobami. Ďalšie vyšetrovania tohto druhu sa doteraz nepodarilo uskutočniť, čo znamená, že význam táto baktéria v ľudskom tele zostáva neistá. Napriek tomu je Mycoplasma fermentans stále detekovaný pri patologických vyšetreniach určitých chorôb a následne s nimi spojený. V tejto súvislosti sa zdá, že baktéria slúži ako druh podpory pre skutočný patogén. V tejto súvislosti existuje často hovoriť koinfekcie alebo tiež spojenia s inou infekciou, takže dôjde k zosilneniu alebo urýchleniu priebehu infekcie. Mycoplasma fermentans je spájaný hlavne s infekciami HIV, pretože pitvy už dokázali súčasnú prítomnosť baktérie. Existuje však aj súvislosť s určitými chorobami dýchacích ciest, reumatickými ťažkosťami alebo artritída, často sa stáva, únava a svaly bolesť sa spomínajú ako príznaky možného zápal spôsobené Mycoplasma fermentans. Súvislosť s chorobami, ako je Fibromyalgie alebo syndróm chronického vyčerpania, krátko s CFS, je veľmi blízka, nie je však dokázaná. Aj v prípade zápal v preferovanom prostredí, v genitálnej oblasti, zatiaľ nebol poskytnutý žiadny dôkaz ako pôvodca.
