Čo sú antidepresíva?
Antidepresíva sú látky používané na liečbu príznakov depresia. V súvislosti so schizofrenickou poruchou to má zmysel, pretože sa vyvíja veľa pacientov depresia ako sprievodné ochorenie. Antidepresíva rozvíjajú svoj účinok zvyšovaním koncentrácie látok prenášajúcich informácie v mozog, ktoré sú dôležité pre náladu a jazdu.
Jedná sa hlavne o serotonínu a noradrenalín. Lieky inhibujú odbúravanie týchto látok prenášajúcich informácie (neurotransmitery) na synapsie, tj kontaktné body medzi nervovými bunkami, takže pracujú dlhšie a silnejšie. Výber antidepresív je veľmi veľký a každá látka má individuálny profil účinku.
Niektoré z týchto liekov majú okrem zlepšenia nálady aj upokojujúci (sedatívny) účinok, iné pôsobia stimulačne. Existujú aj také vedľajšie účinky antidepresív. Liečba týmito liekmi preto vyžaduje skúseného lekára a určitú trpezlivosť, aby našli správnu látku.
Čo sú trankvilizéry?
Trankvilizéry sú všetky tie látky, ktoré pôsobia upokojujúco, zmierňujú úzkosť a upokojujúco, teda unavujúco. Najefektívnejšie sedatíva sú tzv benzodiazepíny, Ako sú diazepam (Valium®), ktoré sa používajú u vysoko agitovaných pacientov, napríklad pri schizofrenickom klame. Aj keď sú veľmi účinné, majú aj vysoký potenciál závislosti. Ak je to možné, používajú sa preto iné lieky, napríklad sedatívne antidepresíva, aby sa zabránilo návykom. Bylinné lieky ako napr valeriána lekárska sa používajú aj v menej výrazných prípadoch.
Aké vedľajšie účinky sa majú očakávať?
Príznaky schizofrénie sú silnejšie ako u väčšiny ostatných duševných chorôb. Preto musia byť zodpovedajúcim spôsobom účinné aj lieky, ktoré majú byť pri týchto príznakoch účinné. Tento silný účinok bohužiaľ často vedie k vedľajším účinkom. Rozsah týchto vedľajších účinkov sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi, a preto je ťažké ho predvídať.
Vo veľmi vážnych schizofrénie, tieto vedľajšie účinky musia byť akceptované, pretože príznaky musia byť obsiahnuté pre vlastnú ochranu i ochranu ostatných. Len čo budú najťažšie príznaky pod kontrolou, môže sa začať hľadať správny liek v správnej dávke. Je to tak preto, lebo po zvládnutí schizofrenického relapsu je potrebné tieto lieky užívať dlhodobo a tolerovať akékoľvek vedľajšie účinky.
To, ktoré vedľajšie účinky sa presne týkajú, sa líši od liečiva k liečivu. Zďaleka najviac obmedzujúce vedľajšie účinky spôsobujú typické antipsychotiká, ako je haloperidol, konkrétne takzvané extrapyramídové motorické poruchy (EPS). Ide o problémy s vykonávaním pohybov podobných tým, ktoré sú známe z Parkinsonovej choroby.
Pacienti trpia nedobrovoľne kŕče a kŕče sa im trasú ruky a je pre nich ťažké urobiť prvé kroky pri chôdzi. Tieto EPS sa ťažko liečia a nie vždy úplne ustúpia ani po ukončení liečby. Napriek tomu typické antipsychotiká zostávajú najúčinnejšou zbraňou proti prejavom schizofrénie a používajú sa aspoň spočiatku, ale pokiaľ je to možné, časom sa nahradia inými látkami, napríklad atypickými neuroleptiká Ako risperidón alebo klozapín.
Ďalšie vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri typických aj atypických antipsychotikách, sú sedatíva, zhoršený metabolizmus, suchý ústa, zápcha, poruchy srdcového rytmu, problémy s krvným obehom a poruchy sexuálnych funkcií. Aj keď aj tie nie sú v žiadnom prípade príjemné, dá sa s nimi dobre zaobchádzať. Ďalším možným, aj keď zriedkavým, vedľajším účinkom je takzvaný malígny neuroleptický syndróm (MNS), pri ktorom je potenciálne život ohrozujúci dopamín nastáva nedostatok. Toto sa prejavuje v horúčkapalpitácie, zakalenie vedomia, zmätenosť, chvenie a zmeny v niektorých laboratórnych parametroch, ako je zvýšenie pečeň hodnoty. MNS je absolútna núdza, ale našťastie sa vyskytuje veľmi zriedka.
