Terapia
Terapia zápalu šliach palca sa takmer vždy vykonáva konzervatívne, teda nie chirurgicky. Ak bola stanovená diagnóza zápalu šľachy palca, najskôr by sa mal palec dôsledne liečiť. To je možné zaručiť obväzom.
Pravidelné ochladzovanie vedie tiež k rýchlemu zlepšeniu príznakov. Ochrana a chladenie by sa mali vykonávať niekoľko dní. Užívanie protizápalového lieku môže za určitých okolností tiež viesť k rýchlejšiemu hojeniu zápalu.
Bolesť Tu by sa hodili gély ako Voltaren, ktoré sa nanášajú na kĺb palca alebo, ak je zápal šliach silný, protizápalové tablety ako napr. Ibuprofen or diclofenac môžu byť tiež použité. Liečba liekom by nemala spočiatku presiahnuť jeden týždeň a ak nedôjde k zlepšeniu príznakov, je potrebné stanoviť novú diagnózu, ktorá ukáže, či bolesť je pravdepodobne spôsobená inou príčinou ako tendonitída. Existujú prípady, keď je zápal šľachy palca taký závažný a šíri sa po celom tele zápästie že je nevyhnutná chirurgická oprava.
Operácia sa vykonáva vždy, keď sa zápal palcovej šľachy rozšíril aj na plášť šľachy a šľacha sa uviazla na obale šľachy. V takom prípade už nie je možné vykonávať normálny pohyb v palci, čo by viedlo k závažnosti bolesť počas pokusu o pohyb, ale aj k ťažkým pohybovým poruchám. Cieľom operácie by bolo odhaliť plášť šľachy na otvorenom priestranstve zápästie a urobiť šľachu bezat v ňom znovu kĺzať.
Po chirurgickom zákroku je čo najskôr nevyhnutne potrebné vykonať fyzioterapiu, aby sa zabránilo stuhnutiu svalu. Vo väčšine prípadov však na vyliečenie zápalu šľachy palca stačí konzervatívna liečba. Po diagnostikovaní zápalu šľachy palca je urgentná okamžitá a dôsledná imobilizácia palca. Vo väčšine prípadov je to možné dosiahnuť iba pri použití vhodného obväzu.
Zvyčajne postačujú elastické obväzy, ktoré sa prehnú cez palec a susedné časti ruky. Existujú aj liečebné prístupy, pri ktorých sa používa tejpovanie. Tento postup, ktorý je obzvlášť dobre známy v ortopédii a úrazovej chirurgii, má zabezpečiť, aby sa sily normálne pôsobiace na určité svaly preniesli na ďalšie zdravé svaly.
V prípade zápal šliach palca by sa krátka páska nalepila presne na postihnutý sval. Páska, známa tiež ako kinesiotape, je elastická a samolepiaca páska, ktorá by sa mala aplikovať na postihnuté svalové oblasti bez ťahania. Je tiež dôležité, aby pokožka, na ktorú je páska prilepená, bola suchá a nemastná, aby páska nekĺzala.
Presná účinnosť a kinesiotape nebolo vedecky dokázané. Na strane pacienta aj praktického lekára však existuje veľa obhajcov liečby rôznych svalových ochorení pomocou kinesiotape. Zatiaľ čo Kinesiotape má za úlohu zmierniť postihnutý sval tým, že presmeruje sily na iné svaly, na jeho stlačenie a znehybnenie sa používa obväz.
Najdôležitejším konzervatívnym opatrením v prípade tendonitídy palca je dôsledná imobilizácia svalu. Pretože palec, najdôležitejšia časť ruky, sa automaticky používa na každý pohyb v každodennom živote, znehybnenie je obvykle možné iba pomocou obväzu. Bandážovanie sa dosahuje použitím elastického obväzu.
Špeciálna baliaca technika sa používa na zabalenie celého palca (koniec palca, ktorý zostáva voľný) až po jeho základňu a ďalej zápästie. Je dôležité zabezpečiť, aby na ruke spočíval stále príjemný, ale zreteľne vnímateľný ťah a tlak cez obväz. Palec by mal byť stále schopný mierne sa pohybovať na konci, mal by však byť zreteľne obmedzený v pohybe v oblasti palcového kĺbu.
Je dokázané, že v prípade svalových alebo kĺbových problémov vedie neustály, ale stále príjemný tlak na postihnutý kĺb, sval alebo tkanivo k rýchlejšiemu hojeniu a zníženiu bolesti. Niekedy môže byť potrebné, aby bol zápal šliach palca taký závažný, že je potrebná úplná imobilizácia palca. Zatiaľ čo časti špičky palca a metakarpofalangeálneho kĺbu palca sú počas obväzovania stále pohyblivé a môžu do polovice udržiavať pohyb v ruke, úplnú imobilizáciu palca bez akejkoľvek voľnosti pohybu je možné dosiahnuť iba dlahovaním.
Na dlahy sa vezme tuhá dlaha, ktorá sa dnes zvyčajne vyrába z plastu, a položí sa na ňu palec. Palec sa potom zafixuje na miesto pomocou elastického obväzu, ktorý tlačí palec na dlahu a robí ho tak úplne nepohyblivým. Dlaha môže zostať na palci niekoľko dní až týždňov.
Skúšajúci by mal z času na čas dlahu odstrániť a palec dôkladne preskúmať. Ak sa bolesť palca pod dlahou výrazne zlepšila, môže sa zvážiť odstránenie dlahy a pomalý tréning palca. Aj po operácii, ťažké tendonitídy palca a po plášť šľachy priľnavosť, palec je zvyčajne po dobu 1-2 dní dlahou, aby sa dosiahlo rýchlejšie hojenie.
Okrem mastí a tabliet existujú aj niektoré homeopatické prístupy, ktoré majú protizápalový účinok na svaly a kĺby v oblasti ruky a palca. Na výber správneho homeopatického lieku je často potrebných veľa diagnostických otázok, na ktoré sa homeopatický pracujúci lekár pýta pacienta. Napríklad to, či bolesť v kĺbe sprevádzajú ďalšie príznaky, či už je to sprevádzané nepokojom resp horiace, Atď
Potom sa zvolí vhodný protizápalový liek, ktorý sa potom užíva vo forme guľôčok. Guľôčky sú malé guľôčky, ktoré by sa mali brať každých 30 minút, niekedy menej často počas dňa. Často po niekoľkých dňoch od ich užitia sa základné príznaky zhoršujú skôr, ako začne skutočný proces hojenia.
V prípade zápalového ochorenia v oblasti palca a kĺbu palca, Arnica montana a Smerovať graveolens by sa použili. Aj keď vedecký dôkaz účinku s homeopatické lieky, sa homeopatický liek etabloval ako sprievodná a uznávaná liečba aj v ortodoxnej medicíne. Okrem dôslednej imobilizácie palca je možné tiež podniknúť pokusy o urýchlenie hojenia tendonitídy chladiacimi a protizápalovými masťami a gélmi. Na tento účel sa používajú predovšetkým masti a gély obsahujúce protizápalové činidlo.
Ibuprofen najbežnejšie by sa použil gél (DocGel) alebo diklofenakgel (Voltaren®). Je tiež možné vykonať ošetrenie pomocou kyttasalve, ktoré má tiež mierne protizápalový a chladivý účinok. Ak sa masť alebo gél nanáša na pokožku, masťou by mala byť pokrytá základňa palca až po zápästie.
Konček palca môže zostať voľný. Pre lepšiu ochranu by sa mal potom cez palec previnúť elastický obväz. Masť alebo gélové ošetrenie sa môže opakovať niekoľkokrát denne, aby sa dosiahol zodpovedajúco vyšší liečebný účinok.
Chirurgická liečba tendonitídy sa zvyčajne používa iba vtedy, ak nepomohla ani konzervatívna liečba, alebo sa zápal palcovej šľachy rozšíril natoľko, že medzi puzdrom šľachy a šľachou už existuje adhézia. V tomto prípade sa za sterilných podmienok a rezom na úrovni zápästia urobí prístup k zalepenej a zapálenej šľache palca a plášť šľachy sa otvorí. Zlepený a zapálený sval palca, ktorý v ňom beží, sa potom uvoľní a mobilizuje, až kým sa nemôže bežným spôsobom posúvať v puzdre šľachy tam a späť.
Potom sa šľacha aj zápästie opäť uzavrú. Medzitým existujú aj niektoré minimálne invazívne chirurgické techniky (technika s kľúčovými dierkami), ktoré umožňujú prístup k postihnutým šľachy malými rezmi a umožňujú mobilizáciu šliach v pošve. Po operácii je palec zvyčajne natiahnutý na dlaň po dobu 1-2 dní, aby mohla začať nevyhnutná fyzioterapia na mobilizáciu palcového svalu.
Všetky články v tejto sérii:
