Latinský technický termín pre puzdro šľachy je „vagina tendinis“. Plášť šľachy je rúrková štruktúra, ktorá obklopuje šľachu ako vodiaci kanál, napríklad na jej vedenie okolo kostného výbežku. Plášť šľachy tak chráni šľachu pred mechanickými poraneniami.
štruktúra
Plášť šľachy sa skladá z dvoch vrstiev. Vonkajšia vrstva sa nazýva stratum fibrosum, vnútorná stratum synoviale. Stratum fibrosum sa skladá zo silných kolagén-obsahujúce spojivové tkanivo a je pevne spojený s okolitými štruktúrami.
Tieto adhézie pripevňujú šľachový plášť a šľachu v ňom kosti a väzy. Stratum synoviale je tvorený vonkajším listom patriacim k stene a vnútorným viscerálnym listom. Vonkajší list tiež pozostáva z spojivové tkanivo a nachádza sa medzi stratum fibrosum a vnútorným listom, ktorý je priamo spojený so šľachou.
Medzi stratum fibrosum a stratum synoviale sa nachádza mazacia tekutina, ktorá sa tiež nazýva synoviálna tekutina alebo synoviálna tekutina. Stratum fibrosum a stratum synoviale sú spojené prostredníctvom takzvaného mezotendinózneho vlákna spojivové tkanivo. Toto mesotendineum obsahuje krv plavidlá a nervy ktoré napájajú šľachu a plášť šľachy.
Výskyt
Plášte šľachy sa vyskytujú vždy, keď šľachy bežať blízko kĺby alebo musia byť vedené okolo kostných výbežkov a zadržiavajúcich väzov, ku ktorým dochádza výlučne na dlhých miestach šľachy svalov paží, rúk, nôh a chodidiel.
Šľachové puzdrá ruky
Ruka môže vykonávať veľa rôznych pohybov a má vysoký stupeň jemnej motoriky. Tento široký rozsah pohybu umožňuje mnoho rôznych svalov a kĺby. Plášte šľachy dlane sú pokryté karpálnym väzivom (Ligamentum carpi transversum).
Povrchné a hlboké prst flexory (Musculus flexor digitorum superficialis alebo profundus) majú spoločné puzdro šľachy, ktoré vedie pod týmto väzivom. Tento obal šľachy obklopuje iba čiastočne šľachy z týchto dvoch svalov pre 2., 3. a 4. prst a nevstupuje do samotného prsta, ale šľacha pre malíček je týmto puzdrom šľachy úplne obalená a končí iba pri terminálnej falange 5. prsta. 2., 3. a 4. prst má nové puzdro šľachy, ktoré chráni šľachu v prst spoločná oblasť.
Dlhý flexor svalu palca (M. flexor pollicis longus) má vlastné puzdro šľachy, ktoré tiež vedie pod karpálnym väzom a končí iba na konci palca. Sval flexoru carpi radialis, ktorý spôsobuje flexiu v zápästie, má tiež vlastné puzdro šľachy pod týmto väzivom. Plášte šliach druhého až piateho prsta sú pripevnené ku kĺbom prstov prstencovými väzmi.
Okrem toho je väzivový aparát stabilizovaný väzmi v tvare kríža na kĺby. V 70% prípadov sa tu opísaná anatomická poloha puzdier šliach nachádza na dlani s dlhým puzdrom šľachy pre palec a malíček a prerušenými púzdrovými puzdrami pre tri zostávajúce prsty. Anatomické variácie sa preto vyskytujú u 30% populácie a nemajú žiadnu hodnotu pre chorobu.
Na zadnej strane ruky prebiehajú šľachy extenzorov prstov a okolité puzdrá šliach v takzvaných šľachových kompartmentoch, ktoré sú umiestnené pod zadržiavacím pásom nazývaným retinaculum musculorum extensorum. Prvá priehradka na šľachu obsahuje dlhý rozmetač palca (abductor pollicis longus) a krátky extenzor palca (extensor pollicis brevis). Prvý priečinok na šľachy je opäť rozdelený na veľa ľudí.
Druhá komora šľachy obsahuje dlhé a krátke radiálne extenzory ruky (extensor carpi radialis longus a brevis). Tretie oddelenie šliach pojme dlhý extenzor palca (M. extensor pollicis longus) a štvrté oddelenie šliach obsahuje spoločný extenzorový sval 2.-5. Prsta a ďalší extenzorový sval pre ukazovák (M. extensor digitorum alebo indicis). Malíček má tiež ďalší extensorový sval (extensor digiti minimi sval), ktorého šľacha prechádza piatym oddelením šľachy.
Šľacha ulnárneho extenzora ruky (M. extensor carpi ulnaris) prechádza šiestym oddelením šľachy. V oblasti prstov na extenzorovej strane už nie sú žiadne puzdrá šliach, pretože šľachy svalov na zadnej strane ruky splývajú do platničky spojivového tkaniva, dorzálnej aponeurózy. Táto dorzálna aponeuróza začína v oblasti metakarpofalangeálnych kĺbov prstov a končí v distálnej falange príslušného prsta.