Frekvenčné rozdelenie
Od scintigrafia dokáže poskytnúť informácie o väčšine orgánových funkcií, je veľmi vhodný ako zobrazovacia technika. Okrem toho je vystavenie žiareniu nižšie ako pri röntgenových lúčoch. Z tohto dôvodu sa v Nemecku každý týždeň vyrobí okolo 60,000 XNUMX scintigrafov. Väčšina z nich sa používa na preskúmanie štítna žľaza.
Diagnóza
scintigrafia môžu byť použité na stanovenie rôznych diagnóz. Najbežnejšia indikácia pre scintigrafia je skúška štítna žľaza. Pomocou rádioaktívne označených látok je možné určiť napríklad hypertyreóza.
V tomto prípade by bolo tkanivo po injekcii indikátora neobvykle červené, tj nezvyčajne aktívne. Dá sa však zistiť aj cysta alebo malígny nádor (karcinóm). Aj v týchto prípadoch by bolo tkanivo metabolickejšie aktívne, pretože nádor vyžaduje veľa energie.
Na kostre naopak človek spozná zápal resp metastázy. Zriedkavou indikáciou pre scintigrafiu je vyšetrenie pľúca, srdce or oblička. Scintigram sa však môže použiť aj na diagnostiku možného pľúcneho ochorenia embólia, zúženie koronárne tepny (koronárne artérie) alebo zúženie renálnych artérií.
Okrem stanovenia diagnózy možno scintigrafiu použiť aj na sledovanie terapie. Napríklad srdce sa skúma, či je vencovitá plavidlá sa rozšírili po vhodnej liečbe (scintigrafia myokardu). Alebo a vetranie vykoná sa scintigrafia, aby sa skontrolovalo, či sú pľúca správne ventilované počas dýchanie.
Indikáciou pre scintigrafiu je preto vždy overenie diagnózy. Ak má napríklad lekár podozrenie po pacientovi história medicíny, tj konzultácie medzi lekárom a pacientom, ktorými môže pacient trpieť hypertyreóza, túto počiatočnú diagnózu je možné potvrdiť pomocou scintigrafie. Aby bol pacient schopný vykonať scintigrafiu, musí dodržiavať určité pravidlá, aby bola zaistená bezpečnosť a spoľahlivosť diagnózy.
Napríklad ak pacient užíva lieky na hypertyreózamusí pred liečbou prestať užívať. Ak pacient neprestane užívať liek, scintigrafia nemôže poskytnúť presné hodnotenie, pretože činnosť štítnej žľazy je liekom narušená. Pri skúmaní srdce, mal by pacient prísť na vyšetrenie naprázdno žalúdok, tj nemal by pred vyšetrením niekoľko hodín piť a jesť.
