kontraindikácie
Neexistujú prísne kontraindikácie pre a scintigrafia. Aj v prípade tehotenstva, od tohto zobrazovacieho postupu sa v zásade netreba obchádzať, ale mal by sa vykonať iba vo výnimočných prípadoch po dôkladnom vyhodnotení indikácie. Pre ženy, ktoré sú vo fáze dojčenia, existuje relatívna kontraindikácia, pretože malé množstvá rádioaktívneho lieku môžu byť prenesené na dieťa prostredníctvom materské mlieko.
Dojčenie je preto potrebné prerušiť najmenej na 48 hodín po scintigrafickom vyšetrení, aby sa zabránilo zbytočnému vystaveniu novorodenca rádioaktívnej látke. scintigrafia by sa nemali vykonávať počas tehotenstva. Aj keď je ožarovanie pomerne nízke, najmä deti sú veľmi náchylné a môže dôjsť k narušeniu vývoja a trvalému poškodeniu.
Z tohto dôvodu a scintigrafia by sa malo vykonať najskôr po pôrode a v prípade potreby až po dojčení. Pred každou scintigrafiou by sa mal lekár tiež opýtať, či pacient používa bezpečné antikoncepcie alebo či a tehotenstva mohlo existovať. Ak máte pochybnosti, a tehotenský test by sa mali vykonať pred vyšetrením.
Komplikácie
Pretože scintigrafia spočíva v podaní rádioaktívnych látok, ktoré potom vedú k ožiareniu, mali by sa pacienti po liečbe vyhýbať priamemu kontaktu s tehotnými ženami a deťmi. Scintigrafia sa všeobecne nepoužíva pre tehotné ženy. Napriek tomu je potrebné povedať, že radiačná záťaž počas scintigrafie je veľmi nízka a pohybuje sa v rozmedzí röntgenových lúčov, tj. Okolo 0.5 mSv (milli Sievert).
Väčšina komplikácií nastáva, keď sa rádioaktívny materiál vstrekne do žila. Môže to mať za následok ľahké zranenie krv plavidlá or nervy, ako sa stane pri každej injekcii. Infekcie sa môžu vyskytnúť aj vtedy, ak je ihla zavedená nesterilne. Srdcová arytmia sa môžu vyskytnúť aj v ojedinelých prípadoch. Všeobecne sú však komplikácie po alebo počas scintigrafie veľmi malé.
Scintigrafia štítnej žľazy
Scintigrafia štítna žľaza sa používa na vyšetrenie funkcie tkaniva a uzlín štítnej žľazy a je často používanou metódou. Na rozdiel od ultrazvuk alebo sekčné zobrazovanie (napr. CT), neukazuje štruktúru, ale aktivitu, a teda produkciu štítnej žľazy hormóny. Na tento účel sa látka zavádza do krv cez ruku žila, ktorý sa hromadí v štítna žľaza a vyžaruje rádioaktívne žiarenie.
rádioaktívne jód tu sa používajú látky podobné jódu, ako je technecistan (rádioaktívny prvok: technécium), ktoré sú začlenené do štítna žľaza rovnako ako jód. Rádioaktívne častice sú distribuované spolu s krv v tele a tým sa dostane aj do štítnej žľazy. Takmer výlučne tam sa čiastočne vstrebávajú.
Žiarenie je možné merať špeciálnou kamerou a pomocou počítača prevádzať do podoby. Pomocou scintigrafie možno identifikovať hyperaktívne oblasti produkujúce hormóny (autonómie alebo „horúce uzliny“), ako aj funkčne neaktívne oblasti („studené uzliny“). Posledne uvedené je potrebné podrobiť ďalšej diagnostike, pretože v niektorých prípadoch sa jedná o zhubné výrastky.
Navyše, scintigrafia štítnej žľazy po liečbe možno použiť na sledovanie pokroku v úspechu alebo neúspechu. V prípade ochorenia štítnej žľazy Hashimotova tyroiditída, scintigrafia sa zvyčajne nevykonáva. Na stanovenie alebo vylúčenie diagnózy je potrebné s určitosťou vyšetriť krv protilátky (proteíny namierené proti vlastným štruktúram tela). Napriek tomu môže byť scintigrafia užitočná aj u pacientov trpiacich Hashimotovou chorobou tyreoiditida, napríklad ak sa v štítnej žľaze nachádzajú ďalšie uzliny. Neexistuje však žiadna súvislosť s Hashimotovou chorobou, ale iba súčasný výskyt dvoch zmien štítnej žľazy.
