Vystavenie žiareniu
Z dôvodu použitia moderných rádioaktívnych materiálov s rýchlym časom rozpadu je vystavenie žiareniu pomerne nízke. V každodennom živote je telo vystavené minimálnemu vystaveniu prírodnému žiareniu, ktoré sa meria v sieti Sievert a je okolo 0.2 mili Sievert, tj 2 tisíciny Sievert. Vystavenie žiareniu závisí od typu scintigrafia vykonané.
V prípade štítnej žľazy scintigrafia, je to asi 1 milión sievertov, čo je ďalšia expozícia zodpovedajúca asi polovici vystavenia prírodnému žiareniu za jeden rok. V kosti scintigrafia, ožarovanie 2.9 mil. Sievert zodpovedá prirodzenému žiareniu približne jeden a pol roka. Ak existuje náznak scintigrafie, výhody zvyčajne prevažujú nad malými rizikami spojenými s vystavením žiareniu.
Všetky rádioaktívne látky použité pri scintigrafii sa rozpadajú veľmi rýchlo, a preto nezaťažujú organizmus a ľudí dlho. Polčas je čas, ktorý je potrebný na to, aby sa rozpadla polovica rádioaktívnej látky. Najbežnejší prvok používaný v scintigrafii, technécium, má fyzický polčas 6 hodín.
Ak sa však rádioaktívne častice použijú v ľudskom tele, vylučujú sa tiež obličkami, takže takzvaný efektívny polčas je iba dve až tri hodiny. To znamená, že najneskôr tri hodiny po injekcii rádioaktivity už žiarenie kleslo na polovicu svojej pôvodnej hodnoty. Po maximálne 6 hodinách ostáva iba štvrtina atď. Najneskôr potom z tela nevychádza žiadne významné žiarenie.
Náklady na scintigrafiu
Ak lekár predpíše scintigrafiu akéhokoľvek druhu a je vykonávaná, je to štandardná služba všetkých verejných i súkromných zdravie poisťovne. To znamená, že náklady sú plne pokryté. Napríklad náklady na scintigrafiu štítnej žľazy dosahujú 20 až 50 eur.
Scintigrafia sa používa na zaznamenanie najrôznejších orgánových ochorení a je možné ju použiť rôznymi spôsobmi. Napríklad sa stal veľmi dôležitým v diagnostike nádorov a pri detekcii zápalových procesov. V rámci diagnostiky štítnej žľazy sa scintigrafia primárne používa na detekciu hyper- a hypofunkcií, ako aj „horúcich a studených uzlín“ (cysty štítnej žľazy, nádory, autonómne oblasti atď.).
Skeletálna scintigrafia umožňuje detekciu alebo vylúčenie kostných nádorov alebo kostí metastázy, najmä pri diagnostike nádorov, ale aj pri zápalových ochoreniach kosti a kĺby ako aj existujúce zlomeniny kostí. Dá sa zistiť aj možné uvoľnenie alebo infekcia protéz ležiacich kĺbov. V rámci rozsahu oblička diagnostika, scintigrafia sa používa predovšetkým na hodnotenie funkcie obličiek (vylučovacia kapacita) a obličiek krv prietok, takže k zúženiu obličiek tepna možno určite zistiť ako príčinu chronickej vysoký krvný tlak.
Ďalej scintigrafické vyšetrenia pľúca sú tiež možné, pričom tieto sa používajú hlavne na vyšetrenie pľúcnej perfúzie (perfúzna scintigrafia) a pľúcnej perfúzie. vetranie (ventilačná scintigrafia). Oba postupy sa zvyčajne používajú na diagnostiku pľúc embólia (occlusion pľúcnej tepna s krv zrazenina). Aj v diagnostike srdca môže byť užitočná príprava srdcového scintigramu a poskytnúť informácie o krv prietok v srdce ak sa zúženie koronárnych plavidlá or srdce podozrenie na útoky. Vo všetkých spomenutých oblastiach použitia je však možné použiť aj scintigrafiu monitoring postup zákroku alebo aj pri pooperačnej diagnostike.
