Schizoafektívne poruchy sú duševné choroby, ktoré sa prejavujú buď monofázickými alebo striedavými fázami manických, depresívnych a schizofrenických symptómov. Melancholické depresívne príznaky sú rovnako súčasťou klinického obrazu ako manická eufória a schizofrenické katatonické, paranoidné alebo halucinačné javy.
Čo je schizoafektívna porucha?
Pojem schizoafektívna porucha je súhrnný pojem pre duševné choroby, ktorý súčasne alebo striedavo zahrnuje príznaky depresia, schizofréniea mánia. Schizoafektívne poruchy teda stoja medzi schizofréniami a afektívnymi psychózami, ktorých príznaky vychádzajú primárne z prekrývania týchto dvoch oblastí. Podľa ICD-10 musí mať pacient diagnostikovanú schizoafektívnu poruchu, že musí mať afektívne a schizofrenické príznaky v rovnakej fáze. Mentálne poruchy tohto smeru teda vlastne nie sú jednotlivé poruchy, ale variabilne koncentrované kombinácie troch rôznych duševných porúch. Váženie príznakov sa môže líšiť. Schizoafektívne poruchy boli prvýkrát popísané v polovici 19. storočia, hoci v tom čase ešte existovali hovoriť zmiešaných psychóz alebo prechodných prípadov. Až v prvej tretine 20. storočia sa pojem schizoafektívna porucha upevnil.
Príčiny
Lekárska veda doposiaľ predpokladá príčinný genetický faktor pre schizoafektívnu poruchu, čo však nebolo podrobne stanovené. Z neurochemického a neuroendokrinologického hľadiska sa klinický obraz ešte ďalej neskúmal. Psychické a psychosociálne faktory ako napr stres, súkromné alebo profesionálne stresové situácie, reakcie na životné prostredie, ako aj ťažkosti v partnerstve, rodine a priateľstve sa pravdepodobne vyvinú do ďalšieho ovplyvňujúceho faktora na vznik a priebeh choroby. Špecifická štruktúra osobnosti so zvýšenou náchylnosťou k tejto forme duševná choroba ešte nebola stanovená.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Hlavnou symptomatickou oblasťou schizoafektívnej poruchy sú melancholicko-depresívne príznaky, ako sú poruchy spánku, pocity viny alebo samovražedné myšlienky. Na druhej strane môžu byť hlavnou symptomatickou oblasťou manické príznaky, ako napríklad značné rozrušenie, nadmerná podráždenosť alebo obrovské zvýšenie vlastného pohonu. K týmto symptómom sa pridávajú príznaky schizofrenickej poruchy, ktoré sú vyjadrené v katatonických, paranoidných alebo halucinačných znakoch. Okrem afektívnej poruchy podľa ICD-10 teda pacient navyše trpí buď poruchou ega, ako je vzrušenie myšlienkami, bludmi kontroly, ako sú bludy vplyvu, komentármi alebo dialógmi, pretrvávajúcimi a úplne nereálnymi bludmi, nesúrodými reč alebo katatonické príznaky ako negativizmus. Medzi najčastejšie prejavy v počiatočnej fáze patrí unavená, tupá a rýchlo vyčerpateľná alebo temperamentná a mierne agresívna základná nálada. Nálady medzi veselými, rezignovanými a depresívnymi sú rovnako bežné. Okrem toho sa môžu vyskytnúť úzkostné-fóbické príznaky choroby. Okrem toho často dochádza k rušeniu Pamäť a koncentrácie alebo zvýšenie zábudlivosti, strata výkonu a nepokojné a nervové napätie. Často je tiež bolesť bez zjavnej príčiny. Možné sú zmeny v správaní, ktoré sa zvyčajne prejavujú nedôverou a sociálnym ústupom. Okrem zvýšenej citlivosti na hluk a svetlo sa môžu vyskytnúť aj abnormálne a ťažko pochopiteľné pocity.
Diagnóza a priebeh ochorenia
Diagnóza schizoafektívnej poruchy sa stanovuje podľa ICD-10. Buď schizoafektívne psychózy vedú fázovo-opakujúci sa kurz alebo jednofázový. V jednofázovom kurze sa rozlišuje medzi schizodepresívnymi, schizomanickými a bipolárnymi poruchami. Fázicko-revolučný kurz je však bežnejší ako monofázický. V tomto prípade môžu jednotlivé fázy zodpovedať epizóde schizofrenickej choroby, epizóde čisto depresívnej choroby, epizóde čisto manickej choroby, ale aj zmiešanej epizóde maniodepresívnej choroby. Na druhej strane môžu byť jednotlivé epizódy tiež trvale maniodepresívne, schizodepresívne, schizomanické alebo zmiešané bipolárne. V jednotlivých prípadoch sú príznaky schizofrenickej a zmiešanej maniodepresívnej choroby neustále prítomné, to znamená, že choroba sa prejavuje schizomanickou -depresívne epizódy.
Komplikácie
Aj keď sa epizódy hromadia postupne, môže k tomu dôjsť bez zásahu do úplných intervalov zdravie. Takmer všetky schizoafektívne poruchy vykazujú najneskôr v neskorom štádiu niekoľko typov progresie, čo znamená, že vzor príznakov sa často mení. Stabilná zostáva celkovo iba u jednej tretiny pacientov. Priaznivejšia prognóza je spojená so zvýšeným výskytom schizomanických epizód ako so zvýšeným priebehom schizodepresie. Najmä schizodepresívna forma má tendenciu stať sa v neskoršom priebehu chronickou. V dôsledku týchto porúch trpia postihnutí výrazne zníženou kvalitou života a prísnymi obmedzeniami v každodennom živote. Ochorenie spravidla vedie k množstvu rôznych psychologických sťažností. Postihnutí trpia vážnymi poruchami spánku, a teda aj depresia alebo psychologické ťažkosti. Môže sa tiež vyskytnúť pocit permanentného nepokoja, ktorý sťažuje každodenný život. Väčšina pacientov vyzerá podráždene alebo dokonca mierne agresívne. Ďalej paranoidné pocity resp halucinácie môže dôjsť k veľmi negatívnemu vplyvu na sociálne kontakty. Postihnutí často trpia bludmi kontroly a sú krutí zmeny nálady. Porucha, najmä u detí, môže výrazne obmedziť a oddialiť vývoj dieťaťa. Rovnako trpia aj deti koncentrácie poruchy a často pôsobia nepokojne alebo nervózne. V dôsledku choroby sa môže vyskytnúť aj silná citlivosť na zvuky alebo svetlo, ktoré pacientovi ďalej komplikujú každodenný život. Liečba tejto poruchy zvyčajne spočíva v užívaní liekov. Avšak antidepresíva môže byť zodpovedný za rôzne vedľajšie účinky. Nie je tiež možné predpovedať, či liečba bude viesť k pozitívnemu priebehu choroby. Samotná dĺžka života nie je chorobou obvykle znížená ani obmedzená.
Kedy treba ísť k lekárovi?
Ak dôjde k neobvyklému správaniu alebo emocionálnemu rozrušeniu, je potrebný lekár. Poruchy spánku, halucinácie, alebo bludy by mali byť vyšetrené a liečené. Ak zmeny nálady, Pamäť problémy alebo silné nervové správanie, je potrebné vyhľadať lekára. Ak dôjde k výraznej zmene v jazde, ako aj v správaní, ktoré je samo nebezpečné alebo vedie ostatných do nebezpečnej situácie, je potrebné vyhľadať lekára. Charakteristickým znakom schizoafektívnej poruchy je nedostatok choroby. Preto nesú osobitnú zodpovednosť príbuzní alebo ľudia zo sociálneho prostredia. Ak existuje stabilný a zdravý vzťah dôvery, mali by sa s postihnutou osobou usilovať o vyhľadanie lekára, aby bolo možné stanoviť diagnózu a poskytnúť lekársku starostlivosť. V obzvlášť závažných prípadoch verejnosť zdravie musí sa zavolať dôstojník. Ak sa nedodržiavajú sociálne pravidlá, ak je človek nepokojný alebo upadá do apatie, potrebuje pomoc. Precitlivenosť na zmyslové vnímanie, sluchové hlasy alebo komunikácia s imaginárnymi entitami sú príznakmi poruchy. Návšteva lekára je nevyhnutná, pretože často sa akcie robia kvôli bludom, ktoré škodia. Ak sa každodenný život už nedá zvládnuť bez pomoci alebo je zjavná silná úzkosť, je tiež potrebný lekár.
Liečba a terapia
V akútnom štádiu došlo k terapie a liečba schizoafektívne narušených pacientov je zameraná na symptomatológiu, ktorá v súčasnosti prevláda. Pre prevažne schizofrenické príznaky, liečba neuroleptiká je uvedené, zatiaľ čo lítium sa môžu použiť aj proti prevažne manickým prejavom. Pri prevažne depresívnych syndrómoch antidepresíva môže byť liečený a psychoterapeutický prebudený terapie je často indikovaný. Okrem akútnej liečby dostávajú pacienti so schizoafektívnou formou ochorenia aj fázovú profylaxiu, ktorá sa môže zamerať na karbamazepín or lítium, napríklad. V závislosti od konkrétneho prípadu však môže byť tiež nevyhnutná dvojstupňová fázová profylaxia kombinujúca vyššie uvedené lieky s neuroleptiká. V sprievodnom psychoterapiesa zameriava na súčasné konflikty a stresové situácie. Tu sa kladie dôraz na zvládanie choroby a riešenie následkov choroby.
Prevencia
Vzhľadom na to pravdepodobne hlavne genetické rizikové faktory schizoafektívnej poruchy sa dá chorobe len ťažko zabrániť. Avšak tí, ktorí sami rozpoznajú príznaky skorého priebehu, ktoré sú spomenuté vyššie, môžu mať prospech z včasnej diagnózy minimálne kontaktovaním špecialistu. Pri schizoafektívnej poruche postihnutá osoba trpí schizofrénie a navyše z manických alebo depresívnych nálad. V závažných prípadoch je postihnutý všetkými tromi poruchami striedavo.
Nasleduj
Následná starostlivosť je, rovnako ako pri všetkých duševných chorobách, nevyhnutnou súčasťou terapie. Hlavným cieľom je zabrániť relapsu. Ak daná osoba užíva psychotropné drogy pokiaľ ide o príznaky, psychoterapeut sleduje proces hojenia. Ak sa dá porucha uspokojivo liečiť týmto spôsobom, už nie je potrebné dôkladné sledovanie. Mali by byť naplánované príležitostné následné stretnutia. Forma sledovania závisí od závažnosti príznakov a od otázky, ktoré zmeny nálady okrem schizofrénie. Paralelné depresívne vlastnosti si vyžadujú inú následnú starostlivosť ako manické poruchy. Schizoafektívna porucha môže viesť k postihnutiu, ak je ťažké. To so sebou prináša riziko ďalších depresia. Počas následnej starostlivosti je postihnutý vybudovaný a mal by sa odstrániť prípadný pocit bezcennosti. Schizofrenik so závislosťou od nakupovania ako výraz mánia riskuje, že sa zadĺži. Aj tu môže dôjsť k zásahu pri následných schôdzkach. Z tohto dôvodu musí byť niekedy konzultovaný poradca pre dlh. Blízki príbuzní tiež často pociťujú túto chorobu ako záťaž. V takýchto situáciách sa následná starostlivosť vzťahuje aj na rodičov alebo príbuzných pacienta, aby im pomohla lepšie zvládnuť túto chorobu a jej účinky.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Pri schizoafektívnej poruche sú možnosti konania v oblasti svojpomoci extrémne obmedzené. Kvôli poruche a súvisiacim poruchám môže postihnutý urobiť len málo pre zlepšenie svojej vlastnej situácie. Z dlhodobého hľadiska je závislý na pomoci a podpore iných ľudí. Iba príbuzní a členovia sociálneho prostredia môžu mať svoje správanie, porozumenie a rozhodnutia pozitívny vplyv na ďalší vývoj. V prípade tohto ochorenia je nevyhnutná spolupráca s lekárom. Okrem toho je mimoriadne prospešné pre blahobyt postihnutej osoby, ak je tu stabilné sociálne prostredie, ktoré je tu dlhodobo udržované. Aj keď si toto ochorenie zvyčajne vyžaduje pobyt na lôžku, pravidelný kontakt s príbuznými pomáha pri liečbe tohto ochorenia. Podľa štúdií má pocit bezpečia a pravidelný denný režim pozitívny vplyv na pacienta. Ukázalo sa, že intenzita príznakov je nižšia pri nepretržitom kontakte so známymi a členmi rodiny. Spoločná činnosť šitá na mieru potrebám postihnutého pomáha zlepšiť celkovú situáciu. Okrem toho ovplyvňovanie faktorov ako zdravé strava a vyhýbanie sa škodlivým látkam, ako sú napr alkohol or nikotín, sa odporúčajú.
