Stručný prehľad
- Čo sú to halucinácie? Zmyslové ilúzie, ktoré sú prežívané ako skutočné. Ovplyvnené môžu byť všetky zmysly – sluch, čuch, chuť, zrak, hmat. Sú možné rozdiely v intenzite a trvaní.
- Príčiny: napr. nedostatok spánku, vyčerpanie, sociálna izolácia, migréna, tinitus, očné choroby, vysoká horúčka, dehydratácia, hypotermia, mŕtvica, traumatické poranenie mozgu, epilepsia, demencia, schizofrénia, depresia, alkohol alebo iné drogy, otravy, lieky.
- čo robí lekár? Predbežný pohovor (anamnéza), fyzikálne vyšetrenie, krvné testy v prípade potreby a ďalšie opatrenia ako ORL alebo očné vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, elektroencefalografia (EEG), počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), psychologické testy.
Halucinácie: Popis
- Sluchové halucinácie: Trpiaci počujú imaginárne zvuky, napríklad syčanie, praskanie alebo hudbu.
- Teleologické halucinácie: Špeciálna forma sluchových halucinácií, pri ktorých postihnutá osoba počuje imaginárne hlasy, napríklad vydávanie rozkazov alebo varovanie pred domnelým nebezpečenstvom.
- Optické halucinácie: Postihnuté osoby vidia napríklad záblesky svetla či iskry, ale aj ľudí, zvieratá či predmety, ktoré nie sú skutočné.
- Chuťové halucinácie (chuťové halucinácie): Tieto zmyslové ilúzie sa často vyskytujú spolu s čuchovými halucináciami. Zvyčajne postihnutý zaregistruje nepríjemný (napr. slaný, mydlový, sírový alebo fekálny) zápach.
- Telesné halucinácie (cenestézie): Pri týchto zmyslových ilúziách je narušený telesný pocit. Typické je presvedčenie, že vnútorné orgány sú zmenené alebo že sa obe hemisféry mozgu o seba trú. Prechod medzi telesnými a hmatovými halucináciami je plynulý.
- Telesné halucinácie: Postihnuté osoby majú pocit, že s ich telom je zvonka manipulované (napr. ožarované alebo elektrizované).
- Vestibulárne halucinácie: Trpiaci majú pocit, že sa vznášajú alebo padajú.
- Hypnagogické a hypnopompické halucinácie: Tieto väčšinou zrakové alebo sluchové zmyslové klamy vznikajú počas polospánku pri zaspávaní (hypnagogické) alebo pri prebúdzaní (hypnopompé).
Halucinácia zvyčajne začína náhle. Trvá niekoľko hodín, dní alebo týždňov, ale môže prejsť aj do chronickej formy a prejsť do delíria. V tomto stave už postihnutý nedokáže štruktúrovane absorbovať, spracovávať a uchovávať informácie. V dôsledku toho sa už nevedia správne orientovať a pamätať si veci a často ešte viac halucinujú. Okrem toho existuje úzkosť, niekedy aj rozrušenie, ako aj akútne nebezpečenstvo pre seba alebo iných.
Odborníci označujú halucinózu ako opakujúce sa halucinácie. Vedomie postihnutého však nie je narušené. Jedným príkladom je alkoholická halucinóza – psychóza s bludmi prenasledovania a silnými halucináciami, najmä bludmi dermatozoí, ktorá sa vyskytuje pri dlhodobom chronickom alkoholizme. To sa týka pocitu, že malý hmyz, červy, parazity alebo iná háveď lezú po koži a pod ňou.
Odlíšenie od pseudohalucinácií
Odlíšenie od bludov
Zatiaľ čo halucinácie sú falošné zmyslové vnemy, bludy sú falošné myšlienky a presvedčenia, ako sú prenasledovacie bludy. Trpiaci sa ich nemôžu jednoducho vzdať, aj keď im druhí ľudia poskytnú „dôkaz o opaku“.
Halucinácie: Príčiny
Hlavné príčiny halucinácií sú:
- Výrazný nedostatok spánku alebo úplné vyčerpanie.
- Sociálna izolácia, napríklad samoväzba alebo dlhodobý pobyt v prostredí s nízkym podnetom (napr. tmavá, tichá miestnosť): Halucinácie sú prirodzenou reakciou tela na nedostatok vonkajších podnetov. Zmyslové ilúzie počas meditačných cvičení (duchovná extáza a vízie) sa považujú za špeciálne formy.
- Tinnitus (zvonenie v ušiach): Ak je v uchu zvonenie alebo ponáhľanie sa bez vonkajšieho zdroja zvuku, je prítomný tinnitus.
- Ochorenia oka, ako je odlúčenie sietnice, poškodenie zrakového nervu alebo poškodenie zrakového centra, môžu tiež spôsobiť optické halucinácie, napríklad záblesky svetla, škvrny, vzory, škvrny svetla alebo farby.
- Vysoká horúčka: pri vysokej horúčke sa môžu vyskytnúť halucinácie s nepokojom, nepokojom, nedostatočnou orientáciou atď.
- Hypotermia: Pri ťažkej hypotermii sú možné aj halucinácie.
- Mŕtvica: Počas mŕtvice sa môžu vyskytnúť halucinácie, bludy, zmätenosť, zhoršená pamäť a vedomie.
- Kraniocerebrálna trauma: Halucinácie a bludy sa niekedy vyskytujú v kontexte kraniocerebrálneho poranenia.
- Epilepsia: V niektorých prípadoch sú epileptické záchvaty sprevádzané zmyslovými halucináciami, ako sú čuchové a chuťové halucinácie.
- Huntingtonova choroba (Huntingtonova chorea): Huntingtonova choroba je dedičné, progresívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje poruchy pohybu a duševné zmeny. Možné sú aj halucinácie a bludy.
- Depresia: tiesnivé halucinácie a/alebo bludy so skľúčenosťou a nedostatkom hnacej sily môžu byť príznakmi depresie.
- Zneužívanie alkoholu: Počas intoxikácie alkoholom sa môžu vyskytnúť halucinácie (najmä sluchovo-senzorické bludy) a bludy. U alkoholikov sa môžu počas odvykania vyvinúť aj halucinácie.
- Otrava: Halucinácie a bludy spojené s nápadne rozšírenými zreničkami poukazujú na otravu, ako napríklad belladónou alebo durmanom. Časti týchto rastlín sa niekedy konzumujú ako halucinogénne drogy alebo ich náhodne zjedia deti.
Halucinácie: Kedy potrebujete navštíviť lekára?
Senzorické ilúzie, ktoré sa vyskytujú napríklad pri výraznom nedostatku spánku, vo všeobecnosti nevyžadujú lekársku pomoc. V opačnom prípade sa však pri halucinácii treba vždy poradiť s lekárom, aby sa objasnila možná príčina. To platí najmä v nasledujúcich prípadoch:
- Halucinácie a bludy pri užívaní liekov: Ihneď sa poraďte s ošetrujúcim lekárom.
- Halucinácie a bludy s nápadne rozšírenými zreničkami: Podozrenie na otravu (napr. durmanom alebo beladónkou)! Okamžite zavolajte lekára na pohotovosti a nenechajte postihnutého samého!
- Halucinácie (ako malé zvieratá na koži) a bludy s úzkostným nepokojom alebo vzrušením, zmätenosť, zhoršená pamäť a možno aj porucha vedomia, potenie a chvenie: Podozrenie na akútnu organickú psychózu a delírium v prípade odvykania od alkoholu, vysokej horúčky, hypotermie, mŕtvica, encefalitída a pod. Zavolajte lekára na pohotovosti a nenechávajte postihnutého samého.
Halucinácie: Čo robí lekár?
Lekár sa pacienta najskôr podrobne opýta na anamnézu (anamnézu). Dôležité je napríklad to, kedy a ako často sa halucinácie vyskytujú a o aký typ ide. Tieto informácie, prípadne spolu s rôznymi vyšetreniami, pomôžu lekárovi určiť príčinu halucinácií.
- Fyzikálne vyšetrenie je rutinné, keď niekto príde k lekárovi s nejasnými sťažnosťami, ako sú halucinácie.
- ORL lekárske vyšetrenia sú dôležité, keď niekto počuje zvuky, ktoré nie sú prítomné (podozrenie na tinitus).
- Oftalmologické vyšetrenie je potrebné, ak by niektoré očné choroby alebo poškodenie zrakového nervu alebo zrakového centra mohli byť zodpovedné za optické halucinácie.
- Neurologické vyšetrenie nervových dráh môže byť informatívne, ak je možnou príčinou halucinácií napríklad migréna, mŕtvica, epilepsia alebo zápal mozgu.
- Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI) môžu byť užitočné v prípadoch podozrenia na mozgovú príhodu, encefalitídu, traumatické poranenie mozgu alebo demenciu.
- Na zistenie alebo vylúčenie zápalu mozgu sa používa vyšetrenie mozgovomiechového moku (CSF) odobratého z miechy (punkcia CSF).
Halucinácie: Čo môžete urobiť sami
Halucinácie sú vo všeobecnosti prípadom pre lekára a vyžadujú si liečbu základného stavu. Ak je však za zmyslové ilúzie zodpovedný výrazný nedostatok spánku a úplné vyčerpanie, môžete niečo urobiť sami: dobre sa vyspite a odpočiňte si a halucinácie zmiznú.
