Rozjímanie bola kedysi výsadou duchovných ľudí, ktorí praktizovali systematickú introspekciu a duchovné ponorenie ako súčasť svojej náboženskej praxe. V modernej dobe existuje veľa metód rozjímanie praktizoval v mnohých náboženstvách. Existujú budhistické metódy rozjímanie rovnako ako kresťanské - a tie, ktoré vyvinul známy sektársky vodca modernej doby. Prostredníctvom vnútorného zhromažďovania, pozorovania dychu, spievania mantier a ďalších techník vedúcich k ponoreniu (meditácii) sa má myseľ upokojiť a pozorovať pri jej činoch. Rôzne metódy meditácie sú venované rôznym obsahom.
Čo je meditácia?
Mediácia je zastrešujúcim pojmom pre širokú škálu techník a foriem duchovnej introspekcie. Jedným z cieľov meditácie je spoznať toho druhého v sebe a mať skúsenosť jednoty. Pojem meditácia je odvodený z latinčiny. Znamená to „introspekciu“ alebo „rozjímanie“ v najširšom slova zmysle a je súčasťou duchovnej praxe v niektorých svetových náboženstvách. Je zastrešujúcim pojmom pre rôzne techniky a formy duchovnej introspekcie, napríklad pre budhistickú meditáciu všímavosti, dynamickú meditáciu Osho, analytickú meditáciu Tibeťanov. V širšom zmysle môže byť maľba, tanec tranzu alebo chi gong tiež meditáciou. Jedným z cieľov meditácie je spoznať toho druhého v sebe a zažiť jednotu. Tým, že myseľ utícha a pozoruje sa v meditácii, rozpoznáva prchavosť všetkých vecí a vzájomnú prepojenosť všetkého.
Funkcia, účinok a ciele
Jedným z nich je uvedomiť si pomocou širokej škály meditačných techník pri meditácii okrem iného aj to, koľko toho prázdneho, pominuteľného a škodlivého riadi neriadená myseľ. Zážitok čistého vedomia je jedným zo stručných cieľov meditácie. Je to tiež o jednote a uznaní vzájomnej prepojenosti všetkých vecí. Dualistické rozdelenie medzi ja a druhým sa má eliminovať meditáciou. Upokojenie z dlhodobého hľadiska vedie k zmenám v hľadiskách mozog vlny a vnútorná vyrovnanosť. Meditáciou je možné dosiahnuť lepšie pochopenie ega a vyšších stavov vedomia. Meditácia sa dnes však už nepoužíva iba v duchovných kontextoch. Môže byť dokonca úplne oddelený od náboženského obsahu. V tomto prípade sa meditácia - napríklad podľa modelu Jona Kabata-Zinna - používa v lekárskych a psychologických kontextoch. Napriek tomu sa na meditáciu nemá pozerať ako na čistú relaxácie technika. Liečebne využívaná meditácia je skôr o pozornom rozjímaní a prežívaní nehybnosti, skúmaní určitých súvislostí a dosiahnutí rôznych stavov vstrebávanie. Tieto spôsobujú zmenu v mozog vlny, dýchanie alebo tlkot srdca, keď sa meditácia prehlbuje. Používanie meditácie bez duchovno-náboženského odkazu a výlučne na terapeutické účely je kontroverzné v náboženských tradíciách, ktoré kladú meditáciu do centra ich praxe. V rámci vedeckého výskumu sa meditácia čoraz viac skúma z hľadiska jej obsahu a spôsobu pôsobenia. Kolínska „Spoločnosť pre meditáciu a výskum meditácie eV“ je len jedným z mnohých príkladov, prostredníctvom ktorých sa majú skúmať rôzne účinky meditácie. V budhizme sa meditácia považuje za ústrednú duchovnú prax, bez ktorej človek nemôže mať alebo prehlbovať určité skúsenosti.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Skúsenosti získané meditáciou nie sú úplne bez rizík, vedľajších účinkov a nebezpečenstiev. Tradičné aj moderné tibetské texty opakovane varujú pred praktizovaním meditácie bez skúseného učiteľa. Osoby s už existujúcimi duševnými chorobami sú obzvlášť ohrozené psychóza, záchvaty paniky, úzkostné problémy alebo klinické depresia ako výsledok neočakávaných zážitkov pri meditácii. Duchovné krízy vyvolané nadmernou meditáciou nie sú v konvenčnej medicíne známe. Nesprávne pochopená alebo nadmerne praktizovaná meditácia môže mať opačný účinok ako meditácia. Správne aplikovaná meditácia môže byť pod odborným vedením nápomocná, najmä v prípadoch: depresiazávislosť, stres poruchy alebo duševná nestabilita. Nemecké organizácie ako „Netzwerk für spirituelle Entwicklung und Krisenbegleitung eV“ a „Institut für Grenzgebiete der Psychologie und Psychohygiene“ sú užitočné pri problémoch týkajúcich sa meditácie.
