Príčiny anorexie
Spúšťačom škodlivého stravovacieho správania je zvyčajne psychika človeka. Tvaruje to prostredie a skúsenosti dotknutej osoby, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj gény. Obzvlášť vysoké riziko preto predstavujú ľudia s blízkym príbuzným, ktorí nimi už trpia anorexia.
Presné, ktoré gény sú v tejto súvislosti dôležité, je stále nejasné a samotná genetická dispozícia nerobí človeka anorektickým, inak by ochorelo oveľa viac ľudí v rodine. Iba keď sa pridajú ďalšie faktory, ako sú psychosociálne problémy alebo vysoký tlak na ideály krásy našej spoločnosti, zvyšuje sa riziko porúch stravovania, najmä u dievčat a mladých žien. Tieto sa môžu vyvinúť do skutočného stavu anorexia ak problémy pretrvávajú, sebaúcta človeka je nízka a začínajú sa počiatočné pozitívne zmeny obmedzenia jedla. Na začiatku vedie nedostatok živín k priamej reakcii podobnej lieku v mozog, ktorý vysvetľuje tento pojem anorexia „Závislosť“. Ak vyššie uvedené rizikové faktory vyvolávajú poruchy príjmu potravy, biologické procesy v tele a mozog zintenzívniť poruchu stravovania a anorexia sa stáva sebestačnou.
Ako sa diagnostikuje?
Diagnózu anorexie je možné obvykle urobiť odobratím pacienta história medicíny a konkrétne dotazníky. Nástroje špecifické pre poruchy: Poruchy príjmu potravy Inventár (EDI, Garner et al., 1983) EDI obsahuje 8 škál obsahujúcich typické psychologické vlastnosti anorexie a bulímia pacienti: Novšia verzia EDI-2 bola doplnená stupnicami asketizmu, regulácie impulzov a sociálnej neistoty.
Dotazník o stravovacom správaní (FEV, Pudel & Westenhöfer, 1989) FEV zaznamenáva tri základné psycholgické charakteristiky anorexie a bulímia. Dimenzie stravovacieho správania: Základným konceptom je „zdržanlivé stravovanie“ (Herman & Polivy, 1975), ktoré môže byť predpokladom narušeného stravovacieho správania. Štruktúrovaný rozhovor pre anorektické a bulimické poruchy stravovania (SIAB, Fichter & Quadflieg, 1999) SIAB pozostáva z hárku sebahodnotenia pre pacienta (SIAB-S) a časti rozhovoru pre vyšetrovateľa (SIAB-EX).
Zahŕňa diagnostické kritériá ICD-10 a DSM-IV a okrem typických anorektických a bulimických symptómov aj ďalšie príslušné oblasti symptómov, ako napr. depresia, uvažuje sa aj o úzkosti a nutkaní.
- Zoštíhľujúce úsilie
- Bulímia
- Bodyl. Nespokojnosť
- neúčinnosť
- perfekcionizmus
- Medziľudská nedôvera
- Interoception a strach z dospievania.
- Kognitívna kontrola stravovacieho správania (zdržanlivé stravovanie), rigidná vs. flexibilná kontrola.
- Porušiteľnosť a nestabilita stravovacieho správania, keď sú dezinhibované situačnými faktormi
- Pocity hladu a ich správanie korelujú
Chudnutie je fenomén, ktorý je v medicíne veľmi častý.
Z psychiatrického hľadiska depresia by mali byť určite vylúčené. Pacienti, ktorí trpia príznakmi schizofrénie môžu tiež príležitostne prejaviť patologicky zmenené stravovacie správanie. Tiež veľmi veľa fyzických chorôb môže viesť v priebehu liečby k významnému úbytku hmotnosti (nádorové ochorenia, zápalové zmeny gastrointestinálneho traktu atď.).
Vo väčšine prípadov však týmto chorobám chýba strach z priberania typický pre anorexiu. Väčšina pacientov prijíma opatrenia na zabránenie prírastku hmotnosti za každú cenu. Tie obsahujú zvracaniezneužitie laxatíva, nadmerná fyzická aktivita, dehydratačné látky (diuretiká), klystíry (klystíry) a užívanie liekov. Asi polovica všetkých anorektických pacientov má v priebehu choroby záchvaty hladovej chuti do jedla, ktorým sa pacient snaží predchádzať vyššie uvedenými opatreniami.
