Stručný prehľad:
- Popis: Cievne ochorenie, pri ktorom tepny tvrdnú a zužujú sa; najčastejšou formou je ateroskleróza, pri ktorej sa na vnútorných stenách ciev ukladajú plaky; prietok krvi je narušený a v najhoršom prípade prerušený (núdzové!)
- Symptómy: Dlhodobo asymptomatické, často badateľné len v dôsledku sekundárnych ochorení, ako je bolesť a tlak na hrudníku pri ischemickej chorobe srdca alebo infarkte, poruchy reči a ochrnutie pri mozgových príhodách alebo bolestivé, necitlivé a bledé nohy pri prerušovanej klaudikácii (PAD )
- Príčiny a rizikové faktory: Ateroskleróza, ktorá ešte nie je úplne objasnená, je komplexná interakcia viacerých faktorov, ktoré vedú k tvorbe plátov v tepnách. Medzi rizikové faktory patrí vek, zvýšená hladina lipidov v krvi, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus a fajčenie
- Liečba: zmena životného štýlu (zdravá strava, cvičenie, odvykanie od fajčenia atď.), liečba už existujúcich ochorení, ako je cukrovka alebo vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne lieky, ako lieky na zníženie lipidov, chirurgický zákrok (katéter, stent, bypass)
- Progresia a prognóza: regresia možná v počiatočnom štádiu; progresiu možno priaznivo ovplyvniť správnou liečbou a vyhýbaním sa rizikovým faktorom; sekundárne ochorenia často spojené s kratšou očakávanou dĺžkou života
- Prevencia: Ak je to možné, vyhýbanie sa rizikovým faktorom a včasná liečba základných ochorení, ktoré podporujú artériosklerózu
Popis: Čo je to artérioskleróza?
Podľa definície je artérioskleróza kôrnatenie (skleróza) tepien v tele. Hovorovo je toto ochorenie známe aj ako kôrnatenie tepien. Steny tepien hrubnú, časom strácajú svoju elasticitu a v mnohých prípadoch sa čoraz viac zužujú. Tieto zmeny stále viac obmedzujú prietok krvi.
V zásade sa artérioskleróza môže vyvinúť vo všetkých tepnách tela, napríklad v krku, mozgu, srdci, obličkách, panve, nohách alebo rukách. Obzvlášť často sú postihnuté oblasti, kde prietok krvi naráža na fyzické prekážky – napríklad na cievnych vetvách. Pri artérioskleróze (ateroskleróze aorty) môže dôjsť aj k stvrdnutiu hlavnej tepny (aorty).
Formy artériosklerózy
Jednoznačne najbežnejšou formou artériosklerózy je ateroskleróza. Krvné lipidy, bielkovinové zložky alebo spojivové tkanivo sa ukladajú na vnútorných stenách tepien. Lekári tieto usadeniny označujú ako plaky.
Mediaskleróza alebo Mönckebergova skleróza sa týka stvrdnutia strednej vrstvy steny arteriálnej cievy (média). Je to dôsledok príliš veľkého množstva vápnika v krvi a spája sa s chorobami, ako je chronické zlyhanie obličiek alebo cukrovka.
Pri arterioskleróze dochádza ku kalcifikácii vnútorných stien malých tepien (arteriol) v tele. Často sú postihnutí ľudia, ktorí už trpia cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom.
Možné následky artériosklerózy
Tepny transportujú krv bohatú na kyslík a živiny zo srdca do všetkých orgánov, svalov a tkanív. Ak sú cievy čoraz nepružnejšie a možno aj užšie, krv už nemôže bez prekážok prúdiť.
V najhoršom prípade sa vytvorí zrazenina krvných doštičiek (trombus). Takáto trombóza môže upchať tepnu a úplne prerušiť prietok krvi. Trombus môže byť tiež odnesený prietokom krvi a upchať tepnu ako embólia na inom mieste (embólia). Upchatá tepna nesie so sebou riziko srdcového infarktu, mŕtvice alebo akútnej cievnej oklúzie v rukách alebo nohách (akútna ischémia končatín).
Ak dôjde k prerušeniu prietoku krvi – napríklad v dôsledku trombózy alebo embólie – orgány alebo končatiny už nie sú zásobované kyslíkom. Akútna arteriálna oklúzia je vždy lekárska pohotovosť.
Možné následky artériosklerózy – ako je zlyhanie srdca, srdcový infarkt alebo mŕtvica – patria medzi najčastejšie príčiny smrti na celom svete.
Arterioskleróza: príznaky
Arterioskleróza sa vyvíja pomaly. Často zostáva neodhalená celé roky či desaťročia, kým sa nakoniec neobjavia nebezpečné sekundárne ochorenia a ich symptómy. Symptómy, ktoré sa potom prejavia, závisia od toho, ktoré cievy v tele sú postihnuté.
Arterioskleróza môže spôsobiť arteriálnu oklúziu, ktorá môže viesť k srdcovému infarktu, mŕtvici alebo akútnej cievnej oklúzii v rukách alebo nohách. Ide o núdzový stav, ktorý treba čo najrýchlejšie riešiť.
Ak sú koronárne tepny zúžené, je prítomná ischemická choroba srdca. Príznaky sú spôsobené zníženým prietokom krvi do srdcového svalu. Pacienti pociťujú pocit napätia na hrudníku alebo ľavostrannú bolesť na hrudníku (angina pectoris).
Viac sa o tom dočítate v článku Koronárna choroba srdca.
Ak krvná zrazenina zablokuje už zúženú koronárnu tepnu, dôjde k infarktu. To sa často prejavuje ako silná bolesť na hrudníku, ktorá môže vyžarovať do rúk. Varovnými signálmi sú aj bolesti v hornej časti brucha alebo chrbta, zvieranie, dýchavičnosť, nevoľnosť a vracanie.
Viac sa o tom dočítate v článku Infarkt.
Viac sa o tom dočítate v článku Cievna mozgová príhoda – príznaky.
Artérioskleróza sa môže vyskytnúť aj v panve a nohách, ako aj v ramenách a rukách. Mediaskleróza alebo ateroskleróza tepien končatín sa prejavuje napríklad ako periférna arteriálna okluzívna choroba (PAD), známa aj ako fajčiarska noha. Je to spôsobené poruchami krvného obehu v stehnách a lýtkach. Bolesť nôh (prerušovaná klaudikácia) sa vyskytuje aj po chôdzi na krátke vzdialenosti. Keďže postihnutí si musia robiť časté prestávky v chôdzi, nazýva sa to aj „prerušovaná klaudikácia“. Arteriálne zúženia v panve tiež vedú k impotencii u mnohých mužov.
Viac sa o tom dočítate v článku Fajčiarska noha.
Ak je prietok krvi prerušený v dôsledku vaskulárnej oklúzie na rukách alebo nohách, dochádza k akútnej ischémii končatín. Končatina bolí, bledne a už sa nedá poriadne hýbať. Takáto ischémia je urgentný stav cievnej chirurgie a najčastejšia príčina amputácie.
Arterioskleróza v obličkových cievach (ako je ateroskleróza renálnej artérie) vedie k príznakom zhoršenej funkcie obličiek a vysokému krvnému tlaku. V najhoršom prípade dochádza k zlyhaniu obličiek, pri ktorom niektorí pacienti takmer nevylučujú moč, no často nepociťujú žiadne príznaky.
Rozvoj artériosklerózy: príčiny a rizikové faktory
Vývoj artériosklerózy je veľmi zložitý a doteraz nie je úplne objasnený. Vedci predpokladajú, že artérioskleróza začína poškodením vnútornej vrstvy (pri ateroskleróze) alebo strednej vrstvy (pri mediaskleróze) stien arteriálnych ciev.
Nie je však presne známe, ako k tomuto arteriálnemu poškodeniu (léziám) dochádza. Zdá sa však, že k tomu prispievajú určité rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak, fajčenie a zvýšené hladiny lipidov v krvi. Diskutuje sa aj o súvislosti s infekciami či chronickými zápalovými ochoreniami ako je reuma.
Bežný vysvetľujúci model patogenézy aterosklerózy sa nazýva teória „reakcie na zranenie“. Podľa tejto teórie poškodenie vnútornej vrstvy krvných ciev (intima) podporuje ukladanie cholesterolu (najmä LDL cholesterolu „lipoproteín s nízkou hustotou“, tiež známy ako LDL) a bunkových zložiek. LDL cholesterol oxiduje, čo spúšťa zápalovú reakciu.
Do činnosti sa privolávajú monocyty, ktoré patria k bielym krvinkám. Transformujú sa na makrofágy, ktoré migrujú do cievnej steny a absorbujú čo najviac LDL.
Súčasne makrofágy uvoľňujú rastové faktory, ktoré stimulujú bunky hladkého svalstva v cievnej stene k množeniu. Svalové bunky potom migrujú k plakom a pokrývajú ich pevnou vrstvou, čím sa krvné cievy ešte viac zúžia.
Rizikové faktory artériosklerózy
Existujú určité fyzické stavy a návyky životného štýlu, ktoré zvyšujú riziko aterosklerózy.
Starší ľudia častejšie trpia artériosklerózou. Tiež postihuje viac mužov ako ženy. Odborníci sa domnievajú, že za to môžu ženské hormóny, predovšetkým estrogén, ktorý má údajne ochranný účinok. Aj u mužov sa artérioskleróza rozvinie skôr.
Svoju úlohu zohráva aj dedičnosť (genetická predispozícia). Ak blízki príbuzní (muži do 55 rokov, ženy do 65 rokov) trpia srdcovo-cievnym ochorením v dôsledku artériosklerózy, zvyšuje sa aj riziko pre dotknutú osobu. Riziko artériosklerózy ovplyvňujú aj dedičné lipometabolické poruchy a geografický pôvod.
Vek, pohlavie a genetická výbava sa nedajú zmeniť. Riziko artériosklerózy však ovplyvňuje aj životný štýl. Diéta, nedostatok pohybu, fajčenie alebo metabolické ochorenia, ako je cukrovka, podporujú rozvoj ochorenia vo všetkých vekových skupinách:
- Vysoká hladina LDL cholesterolu podporuje tvorbu plakov.
- Strava bohatá na nasýtené mastné kyseliny, napríklad v živočíšnych potravinách, podporuje vysokú hladinu LDL cholesterolu a obezitu – oba faktory zvyšujú riziko artériosklerózy.
- Fajčenie podporuje poruchy krvného obehu, môže poškodzovať cievy a zvyšovať krvný tlak a hladinu cholesterolu. Okrem toho látky z tabakového dymu prispievajú k tvorbe takzvaných nestabilných plakov. Ide o usadeniny v tepnách, ktoré môžu prasknúť.
- Zvýšená hladina cukru v krvi v dôsledku diabetes mellitus (cukrovka) poškodzuje cievy (angiopatia).
- S nadváhou a obezitou súvisí aj vyššie riziko aterosklerózy.
- Nedostatok pohybu môže zvýšiť krvný tlak, zhoršiť metabolizmus cholesterolu a podporovať obezitu a cukrovku.
- Vysoké hladiny triglyceridov (neutrálnych tukov) v krvi môžu zvýšiť riziko aterosklerózy.
- Chronický stres môže stimulovať zápalové procesy v tele a sťahovať cievy.
- Reumatoidná artritída („reumatoidná artritída“) a iné chronické zápaly alebo autoimunitné ochorenia môžu stimulovať tvorbu plakov.
- Spánkové apnoe (syndróm obštrukčného spánkového apnoe) podporuje ďalšie rizikové faktory, ako je vysoký krvný tlak alebo cukrovka, ak sa nelieči a je spojené s mŕtvicou a infarktom.
- Alkohol môže poškodiť srdcový sval a podporovať ďalšie rizikové faktory aterosklerózy.
Na rozdiel od aterosklerózy zohráva životný štýl pri vzniku mediasklerózy menšiu úlohu. Medzi hlavné rizikové faktory patrí pokročilý vek, diabetes mellitus a chronická renálna insuficiencia.
Arterioskleróza: liečba
Neexistuje žiadny tajný tip proti artérioskleróze. Je nevyhnutné čo najviac eliminovať rizikové faktory. To sa dá dosiahnuť napríklad zmenou životného štýlu.
Na prevenciu komplikácií alebo liečbu sekundárnych ochorení artériosklerózy možno zvážiť aj medikáciu alebo operáciu. Aká terapia sa v každom jednotlivom prípade použije, závisí okrem iného aj od rozsahu vazokonstrikcie.
Zmeny životného štýlu
Dbajte na zdravú výživu a dostatok pohybu. Pacienti s bolesťou nôh, ako sú pacienti s PAD, tiež profitujú z tréningu chôdze.
Pre niektorých pacientov môže byť užitočná diéta na zníženie cholesterolu. Pokúste sa znížiť nadváhu. Vzdajte sa fajčenia a vyhýbajte sa chronickému stresu.
Choroby, ktoré zvyšujú riziko artériosklerózy, by sa mali určite liečiť. Patrí medzi ne napríklad diabetes mellitus alebo vysoký krvný tlak.
Lieky
Lieky na znižovanie lipidov znižujú nepriaznivú hladinu lipidov v krvi. Liekmi voľby sú statíny. Dostupné sú aj látky, ktoré inhibujú vstrebávanie cholesterolu v čreve (inhibítory absorpcie cholesterolu) a anexy. Monoklonálne protilátky, ktoré inhibujú špecifický enzým (inhibítory PCSK9), môžu tiež znižovať LDL cholesterol. Lekári zriedkavo používajú fibráty, pretože stále neexistujú dôkazy o významnom predĺžení života.
Na medikamentóznu terapiu pokročilej artériosklerózy sa často používajú rovnaké lieky ako na liečbu niektorých kardiovaskulárnych ochorení. Tie obsahujú účinné látky, ktoré inhibujú zrážanie krvi a môžu tak zabrániť vzniku krvnej zrazeniny (trombu). Ide napríklad o kyselinu acetylsalicylovú alebo klopidogrel.
Chirurgická liečba
Život ohrozujúce účinky artériosklerózy, ako je pokročilé ochorenie koronárnych artérií alebo hroziace upchatie tepien nôh, sa zvyčajne musia liečiť chirurgicky. Výber liečebného postupu závisí od typu a rozsahu kalcifikácie.
- Bypass: Chirurg vytvorí „bypass“, ktorý vedie krv cez zúženú oblasť. Na tento účel používa buď jednu z telu vlastných ciev (zvyčajne kúsok žily z dolnej časti nohy alebo hrudnej tepny) alebo plastovú cievnu protézu.
- Operácia zúženej krčnej tepny: Stenóza krčnej tepny sa zvyčajne rieši aj chirurgicky. Zúženie sa často vyškrabáva z tepny. Na to lekár urobí rez v postihnutej oblasti, obnaží tepnu a odstráni artériosklerotické ložiská.
- Amputácia: Akútna vaskulárna oklúzia na ruke alebo nohe alebo nehojace sa rany na chodidle, ako napríklad tie, ktoré sa môžu vyskytnúť ako súčasť PAD (najmä v spojení s cukrovkou v dôsledku rozvoja syndrómu diabetickej nohy), môžu viesť k amputácii v extrémnych prípadoch. V ambulantnej alebo ústavnej rehabilitácii sa postihnutí učia, ako sa vyrovnať so stratou končatiny.
Arterioskleróza: priebeh ochorenia a prognóza
Arterioskleróza sa zatiaľ nedá vyliečiť. Každý, kto už aterosklerózou trpí alebo má zvýšené riziko, môže spomaliť rozvoj alebo progresiu ochorenia zmenou životného štýlu. V počiatočných štádiách môžu plaky v cievach dokonca čiastočne ustúpiť.
Priebeh a prognóza artériosklerózy závisí od rôznych faktorov:
- Lokalizácia kritických plakov a vaskulárne zmeny
- Rozsah cievnych zúžení (stenóz) a dĺžka, po ktorej bránia prietoku krvi
- zdravotný stav pacienta: Ľudia, ktorí v minulosti prekonali srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu, sú vystavení väčšiemu riziku
- Eliminácia rizikových faktorov (zmena životného štýlu, liečba spúšťacích metabolických ochorení)
Čím skôr sa rizikové faktory eliminujú, tým sú vyhliadky lepšie.
Fázy artériosklerózy
V priebehu artériosklerózy dochádza k poruchám krvného obehu, ktoré lekári podľa závažnosti zaraďujú do nasledujúcich štádií:
- I. štádium: Cievy sú už mierne zúžené, no postihnutí ešte nepociťujú žiadne príznaky.
- Štádium II: Zúženia v cievach spôsobujú nepohodlie pri námahe (v prípade PAD je to napríklad pri chôdzi).
- Štádium III: Konstrikcie spôsobujú symptómy aj v pokoji.
- Štádium IV: Konstrikcie poškodili tkanivo, bunky odumierali v dôsledku nedostatku kyslíka a živín.
Arterioskleróza: vyšetrenia a diagnostika
Lekár môže krvným testom určiť, či máte vysokú hladinu lipidov v krvi (cholesterol, triglyceridy) a hladinu cukru v krvi. Pri podozrení na artériosklerózu vám lekár zisťuje aj krvný tlak, hmotnosť a prípadne aj obvod brucha. Počas diagnostiky artériosklerózy lekár tiež vyhľadá príznaky typických sekundárnych ochorení a vykoná príslušné testy. Sú to napr
- Abnormálne zvuky prúdenia nad srdcom, aortou alebo tepnami na krku možno niekedy počuť auskultáciou, t. j. počúvaním stetoskopom.
- Špeciálnym ultrazvukovým vyšetrením (dopplerovská sonografia) sa zvonku dajú zistiť cievne zúženia či dokonca rozšírenie tepien. Výsledky pre krčné tepny možno použiť aj na odhad rizika mŕtvice.
- Ak je prítomná ischemická choroba srdca (ICHS), lekár urobí nielen normálne EKG, ale aj záťažové EKG. Lekár dokáže pri srdcovej katetrizácii zistiť usadeniny vo vnútorných stenách koronárnych tepien. Niekedy zavedie aj malú ultrazvukovú sondu priamo do vyšetrovanej koronárnej cievy.
- Pri podozrení na artériosklerózu obličkových ciev vyšetrujúci skontroluje funkciu obličiek pomocou krvných a močových testov.
- Arterioskleróza je tiež najčastejšou príčinou impotencie. Relevantné informácie od pacienta a ultrazvukové vyšetrenie môžu poskytnúť informácie o tom, či nedošlo k zúženiu krvných ciev v penise (alebo panve).
Rozsah vazokonstrikcie možno odhaliť ďalšími zobrazovacími postupmi. Na zobrazenie ciev možno použiť röntgenové vyšetrenie, počítačovú tomografiu alebo magnetickú rezonanciu (MRI) s kontrastnou látkou.
Prevencia artériosklerózy
Ateroskleróza je chronické ochorenie, ktoré progresívne poškodzuje vnútorné steny tepien a môže tak – často až po desaťročiach – spustiť množstvo závažných sekundárnych ochorení, akými sú ischemická choroba srdca alebo PAD.
Ak chcete predchádzať artérioskleróze, je najlepšie znížiť rizikové faktory. Choroby, ktoré podporujú artériosklerózu – ako je vysoký krvný tlak, spánkové apnoe, chronické zápalové ochorenia, diabetes mellitus a renálna insuficiencia v prípade mediasklerózy – by sa mali liečiť.
Keďže fajčenie má na cievy negatívny vplyv viacerými spôsobmi, odvykanie od fajčenia je dôležitým preventívnym opatrením proti artérioskleróze. Vyhnite sa aj pasívnemu fajčeniu.
Alkohol konzumujte maximálne v miernom množstve. Nízkoriziková konzumácia je jeden štandardný pohár alkoholu (napr. malé pivo alebo 0.1 litra vína) pre ženy alebo dva štandardné poháre pre mužov denne. Alkoholu sa treba vyhýbať aspoň dva dni v týždni.
Znížte neustály stres. Pomôcť môžu relaxačné metódy ako progresívna svalová relaxácia, meditácia alebo autogénny tréning.
