Neurofyziologická fyzioterapia

Poznámky

Toto je ďalšia stránka na našu tému:

  • Fyzioterapia

Fyzioterapia na neurofyziologickom základe

Chceli by sme diskutovať o nasledujúcich neurofyziologických terapeutických metódach:

  • Metóda neurofyziologickej terapie podľa Bobatha
  • Metóda neurofyziologickej terapie podľa Vojtu
  • PNF

Všeobecný úvod

Tieto liečebné koncepty sa používajú hlavne pri takzvaných centrálnych pohybových poruchách u detí a dospelých. Centrálna pohybová porucha je všeobecný pojem pre všetky poruchy držania tela a kontroly pohybu, ktoré sú založené na chorobe alebo poškodení mozog. Môžu byť vrodené, a preto menej často progresívne alebo získané a častejšie progresívne.

Časté klinické obrázky u detí sú skoro detstva mozog poškodenia, ktoré sa často stávajú symptomatickými v dôsledku spomalenia vývoja pohybu dieťaťa a pravdepodobne aj v ranom štádiu detstva duševný vývoj. Príčiny oneskoreného alebo narušeného motorického vývoja zahŕňajú nadmerné (hypertonus) alebo nedostatočné svalové napätie (hypotonus) a zmenená reflexná aktivita. Účinky sa môžu pohybovať od ťažko viditeľného porucha chôdze k ťažkému telesnému a možno mentálnemu postihnutiu.

Rovnako závažné účinky na nervový systém môže byť spôsobený detstva kraniocerebrálne poranenia spôsobené nehodami. U dospelých sú najbežnejšími oblasťami aplikácie na fyzioterapiu na neurofyziologickom základe získané poškodenie mozog a miecha (centrálne nervový systém) alebo nervové dráhy, ktoré k nemu vedú. Príklady sú mŕtvica, kraniocerebrálne poranenie, roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, paraplégia alebo peroneálna paréza (ochrnutie chodidla napr

po a sklopený disk) alebo paréza plexu (ochrnutie ruky, napr. po nehode). Takzvané svalové dystrofie (svalová atrofia) u detí a dospelých si tiež vyžadujú intenzívnu a komplexnú fyzioterapeutickú liečbu. Všeobecným cieľom fyzioterapeutickej liečby neurologických ochorení je zlepšenie kvality života pacienta.

Fyzioterapia ovplyvňuje nielen svalový a kostrový systém, ale aj vegetatívny (dýchanie a krv obeh) a psychologické funkcie. Mala by sa zvýšiť mobilita a výkonnosť postihnutých osôb s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu samostatnosť a integráciu do rodiny a spoločnosti. Najmä v oblasti neurológie je nevyhnutná interdisciplinárna spolupráca s inými lekárskymi odbormi, ako sú lekári, zdravotné sestry, ergoterapeuti, logopédi, ortopedickí technici, psychológovia a rodiny, pretože pacienti takmer vždy utrpia zložité úrazy.

  • Podpora alebo obnova zdravých (fyziologických) pohybových sekvencií
  • Propagácia v mentálnej a sociálno-emočnej oblasti
  • Školenie náhradných funkcií (ak to nie je možné inak)
  • Používanie pomôcok (podpery, koľajnice, invalidný vozík)
  • Oneskorenie progresívneho (postupujúceho) kurzu
  • Prevencia následného poškodenia (sekundárne poškodenie).