Mozgová vaskulárna rezistencia je jednou z najdôležitejších premenných v autoregulácii mozgu krv tok. Jedná sa o odpor prietoku, s ktorým mozgovej plavidlá postaviť sa proti krv tok systémových krvný tlak. Autoregulácia je vážne narušená mozog úraz pri vzniku traumy, nádorov alebo mozgové krvácanie.
Čo je to mozgová vaskulárna rezistencia?
Mozgová vaskulárna rezistencia je jednou z najdôležitejších premenných v autoregulácii mozgu krv tok. Cerebrálny vaskulárny odpor je medicínou definovaný ako prietokový odpor mozgu plavidlá, plavidlá z mozog proti prietoku krvi systémovým krvný tlak s mozgovou vaskulárnou rezistenciou. Zúžia alebo rozšíria svoj priemer cievy v závislosti od systému krvný tlak hodnoty. Cerebrálny vaskulárny odpor je teda regulačnou premennou v prietoku krvi k človeku mozog. Regulačný obvod je ochranným mechanizmom na podporu života v prípade zmeny stavu hodnoty krvného tlaku. Rovnako ako všetky cievy, aj mozgové cievy sú vybavené vrstvou svalových vlákien. Táto svalová vrstva sa môže stiahnuť alebo uvoľniť. Relaxácia vedie k vazodilatácii so zvýšením prietoku krvi. Kontrakcia spôsobuje vazokonstrikciu so zníženým prietokom krvi. Pretože mozog nedokáže tolerovať ani príliš málo, ani príliš veľa prietoku krvi, cievy musia reagovať na zmenu hladiny krvného tlaku regulačnými opatreniami relaxácie alebo kontrakcia. Týmto spôsobom sa dá zabrániť poškodeniu mozgu v dôsledku nadmerného a nedostatočného prekrvenia. Tkanivo ľudského mozgu je tiež najcitlivejším a najšpecializovanejším tkanivom v ľudskom tele. Nervové bunky v mozgu sú zapojené do každého telesného procesu človeka. Bez vysoko špecializovaného mozgového tkaniva nie je ľudská bytosť životaschopná. Mozgová smrť, na rozdiel od srdcovej smrti, sa teda rovná skutočnej smrti. Mozgová cievna rezistencia tomu bráni mozgová smrť.
Funkcia a úloha
Krv slúži ako dôležité transportné médium v ľudskom tele, nesúce vitálne kyslík rovnako ako živiny a poslovia. Teda stav nedostatku krvi znamená kyslík a nedostatok živín. Všetky bunky tela sú tak závislé na dostatočnom prívode krvi na prežitie. V mozgu sú neprimerané hladiny krvného tlaku obzvlášť tragické z dôvodu životných funkcií mozgu. Ľudské telo má rôzne mechanizmy na podporu života. To platí najmä pre oblasť mozgu, ktorá je zvlášť hodná ochrany a životne dôležitá kvôli mnohým úlohám. Existuje ochranný mechanizmus napríklad pre prietok krvi mozgom. V prítomnosti systolického hodnoty krvného tlaku 50 až 150 mmHg, ako aj hodnoty intrakraniálneho normálneho tlaku, môžu mozgové cievy reagovať na zmeny priemerného arteriálneho tlaku úpravou vaskulárneho odporu. Táto regulácia odporu zodpovedá reakcii na udržanie konštantného prietoku krvi mozgom. Autoregulácia prietoku krvi mozgom je rozhodujúca predovšetkým pre dostatočné prekrvenie mozgu. Poškodenie mozgu z dôvodu nedostatku kyslík alebo výživných látok sa týmto spôsobom zabráni. Mozgový vaskulárny odpor priamo súvisí s krvnými plynmi. Keď sa zvýši parciálny tlak CO2 v arteriálnej krvi, a relaxácie reakcia mozgových ciev nastáva na pozadí konštanty hodnoty krvného tlaku. Prietok krvi v oblasti mozgu sa zvyšuje s dilatáciou mozgových ciev. Rovnaký mechanizmus platí aj v opačnom smere. Klesajúci parciálny tlak CO2 v arteriálnych cievach teda spôsobuje zvýšenie cerebrálnej vaskulárnej rezistencie. V dôsledku toho klesá prietok krvi mozgom. Týmto spôsobom je mozog adekvátne prekrvený aj pri hypoventilácii a hyperventilácia. Uhlík oxid uhličitý je najdôležitejšou ovplyvňujúcou veličinou na vaskulárny odpor mozgových ciev. O niečo menšia ovplyvňujúca veličina je prítomná pri parciálnom tlaku kyslíka. Keď pO2 v arteriálnej krvi klesá, mozgové tepny sa môžu rozširovať. K tomu však dôjde iba v prípade silného poklesu. V tomto prípade pO2 klesne pod 50 mmHg. V dôsledku dilatácie sa zvyšuje prietok krvi do mozgu v dôsledku zmien odporu v mozgových cievach. Tento proces je tiež zameraný na prevenciu poškodenia mozgu v dôsledku nedostatočného prietoku krvi.
Choroby a choroby
Mechanizmy mozgovej vaskulárnej rezistencie neprežijú určité situácie. Bez týchto mechanizmov už nie je mozog chránený pred zvýšeným a zníženým prívodom krvi a pred rizikom mozgová smrť zvyšuje. K vážnejšiemu poškodeniu mozgu môže dôjsť napríklad v súvislosti s traumou, mozgové krvácanie, nádory mozgua opuchy. Tieto patofyziologické podmienky na jednej strane deaktivujú hematoencefalickú bariéru. Na druhej strane ovplyvňujú autoreguláciu mozgu. Procesy autoregulácie tak môžu byť v súvislosti s vyššie uvedenými stavmi tak masívne narušené, že prekrvenie mozgu vedie k okamžitej zmene stredného arteriálneho tlaku. V tomto procese dôjde k poškodeniu citlivých neurónov. Okrem toho je autoregulačný mechanizmus cerebrálnej perfúzie preťažený pri systémových hladinách krvného tlaku pod 50 mmHg a nad 150 mmHg. V tomto prípade sa autoregulácia prispôsobí priemerom ciev, ale už nedokáže kompenzovať abnormálny prietok krvi ani maximálnym nastavením. Znížený prietok krvi vedie k ischémii, ktorá má za následok nedostatok kyslíka a živín. Pri znížení prietoku krvi o polovicu sa iniciuje úplné vyčerpanie kyslíka ako ďalší kompenzačný mechanizmus. Pri hladinách pod 20 mililitrov na 100 gramov za minútu dochádza k reverzibilným zmenám v mozgových bunkách. Pokles prietoku krvi pod 15 mililitrov na 100 gramov za minútu spôsobí v priebehu niekoľkých sekúnd nezvratnú smrť mozgových neurónov. Hyperémia je opačná udalosť, tj príliš vysoká rýchlosť prietoku krvi. V tomto prípade stúpa intrakraniálny tlak, ktorý spôsobuje poškodenie mozgového tkaniva súvisiace s kompresiou. Pri hypertenzných krízach je prekročená horná hranica autoregulácie a vzniká mozgový edém. Trvalé vysoký tlak tiež posúva hranice autoregulácie nahor.
