Klasifikácia a stupne závažnosti
Existujú rôzne systémy klasifikácie závažnosti stolice inkontinencia. V každodennej klinickej praxi však klasifikácia stolice inkontinencia podľa parkov sa používa predovšetkým. Tento systém rozdeľuje fekálne inkontinencia do troch stupňov: Stupeň 1: Toto je najľahšia forma inkontinencie čreva, ktorá sa nedá zadržať a nekontroluje sa. Stupeň 2: Toto je stredne ťažká forma riedkej tekutej stolice, ktorá sa nedá zadržať a nekontrolovateľne odchádza. Stupeň 3: Toto je najťažšia forma Samostatne tvarovaná stolička sa nedá udržať.
Diagnóza
Prvý a najdôležitejší krok v diagnostike fekálna inkontinencia je podrobná konzultácia medzi lekárom a pacientom (anamnéza). V priebehu tohto rozhovoru by mal pacient oznámiť svoje individuálne príznaky. Počas anamnézy sa špecialista tiež pýta na dôležité faktory, ako je frekvencia stolice, povaha stolice a okolnosti mimovoľných pohybov čriev. Počas liečby by sa malo diskutovať aj o užívaní liekov, možných predchádzajúcich ochoreniach a / alebo existujúcich alergiách. rozhovor lekára a pacienta.
Nasleduje kontrola análnej oblasti. V priebehu toho ošetrujúci lekár venuje pozornosť podráždeniu, zmenám na koži v oblasti anus, trhliny, jazvy, hemoroidy a fistuly. Potom sa v ľavostrannej polohe vykoná takzvané digitálno-rektálne vyšetrenie.
Počas tohto vyšetrenia lekár hodnotí anatómiu aj funkciu vonkajšieho zvierača. Znížený occlusion sa dajú zistiť už v tomto bode diagnózy. Ďalej je možné vykonať manometrické vyšetrenia, ako je takzvaná vyťahovacia nanometria alebo meranie hodnôt plniaceho tlaku.
V mnohých prípadoch sa odporúča aj proktoskopia a rektoskopia. Ak budú nálezy nejasné, mal by sa rozšíriť rozsah diagnostických opatrení. Ďalšou možnosťou na diagnostiku je meranie schopnosti zovretia a doby zadržania svalu vonkajšieho zvierača fekálna inkontinencia.
Okrem toho tzv elektromyografie svalov sa považuje za možnosť vymedzenia a nervové poškodenie ktorá je príčinou inkontinencie. Zranenia, poškodenia v oblasti vonkajšieho zvierača alebo panvových svalov možno vylúčiť pomocou ultrazvuk vyšetrenie. Príprava jednoduchých röntgenových lúčov konečník sa vykonáva zriedka.
Oveľa častejšie takzvaný kontrastný klystír hrubého čreva (vyšetrenie kontrastnej látky dvojbodka) sa používa na diagnostiku fekálna inkontinencia. Všetky vyšetrenia na diagnostiku fekálnej inkontinencie sú väčšinou úplne bezbolestné. Väčšina pacientov však napriek tomu považuje vyšetrovacie metódy za nepríjemné alebo trápne.
Skutočný spúšťač hrá rozhodujúcu úlohu pri výbere vhodnej liečby pre pacienta s fekálnou inkontinenciou. Po rozsiahlej diagnostike a určení základného ochorenia možno spolu s postihnutým pacientom vypracovať plán liečby. V prípade zápalových zmien čreva a / alebo konečník, vo väčšine prípadov sa zaháji lieková terapia.
Počas operácie je možné odstrániť nádory. Pokiaľ je príčina fekálnej inkontinencie v oblasti slizníc alebo črevnej steny, možno aj v týchto prípadoch vykonať chirurgickú abláciu, čím sa problém eliminuje. Takzvaná „stimulácia sakrálneho nervu“ predstavuje úplne novú liečebnú metódu pre pacientov trpiacich fekálnou inkontinenciou.
Pred prvým použitím stimulácie krížových nervov u pacientov s fekálnou inkontinenciou sa to roky považovalo za zázračný liek pri liečbe močová inkontinencia. V zásade možno tento postup porovnať so spôsobom a kardiostimulátor Tvorba. Počas vykonávania tejto liečebnej metódy boli vyvolané impulzy z a kardiostimulátor stimulujú nervový plexus v oblasti sacrum cez malé elektródy vložené pomocou a pichnutie.
Cielenou stimuláciou je možné stimulovať externý zvierač, aby sa znova získalo dostatočné množstvo svalovej sily. Elektrická stimulácia má okrem toho vplyv aj na vnímanie črevného obsahu, a tým aj na schopnosť zadržiavať. Metóda sakrálnej stimulácie je zvlášť vhodná na liečbu neurologicky spôsobenej inkontinencie stolice.
Formy inkontinencie spôsobené znížením panvové dno sa dajú účinne liečiť pravidelnou a cielenou fyzioterapiou. Aj stlačenie zvieracieho svalu niekoľkokrát denne môže pomôcť zvýšiť jeho prídržnú silu. Cieľom liekovej terapie fekálnej inkontinencie je zabrániť neočakávaným pohybom čriev.
V tomto zmysle, laxatíva vo forme čapíkov alebo klystírov sa môžu použiť na vyprázdnenie čreva v konkrétnom čase. Prispôsobenie strava, napríklad obohatenie potravy o vlákninu, sa preukázalo, že má pozitívny vplyv na kontinentálny aparát. Mierne formy fekálnej inkontinencie možno ďalej liečiť pomocou cieleného tréningu na toalete.
Pri tejto metóde by sa postihnutý pacient mal naučiť každý deň vyprázdňovať v určitý čas. V počiatočnej fáze tohto tréningu stolice môže byť vyprázdňovanie čriev podporené laxatívnymi čapíkmi. Spravidla sa počas prvého týždňa použije čapík s bisacodylom (napríklad Dulcolax). Ak je školenie úspešné, môžete prejsť na účinnú látku glycerín (napríklad Glycilax).
Po približne dvoch až troch týždňoch používania čapíkov je potrebné pokúsiť sa o úplné vyprázdnenie. Črevo pacienta trpiaceho fekálnou inkontinenciou si malo v tomto období už zvyknúť na pravidelný „čas stolice“. Väčšine pacientov počas tréningu pomáha vedenie takzvaného denníka stolice, v ktorom je každý pohyb čriev je zaznamenaný presne.
