Mini-Mental Status Test je názov testovacej metódy na zisťovanie demencie a Alzheimerova choroba choroba. Metódu je možné použiť na zisťovanie kognitívnych deficitov.
Čo je mini test mentálneho stavu?
Test Mini-Mental Status Test (MMST) je jednoduchá testovacia metóda na zisťovanie demencie. Metódu vyvinul lekár Folstein v roku 1975 a je známa aj ako Folsteinov test. Ďalším názvom je Mini Mental State Examination (MMSE). Mini mentálna štátna skúška sa považuje za vhodnú metódu na počiatočné posúdenie kognitívnych deficitov v kontexte demencie or Alzheimerova choroba choroba. Metóda je navyše vhodná pre monitoring priebeh choroby. V diagnóza Alzheimerovej choroby a demencie sa test Mini-Mental Status stal jednou z najbežnejších metód. Skladá sa z dotazníka, ktorého použitie je dôležité mozog funkcie ako jazyk, pozornosť, Pamäť, orientácia a aritmetické schopnosti sú skontrolované.
Funkcia, účinok a ciele
Test Mini-Mental Status Test sa používa na diagnostické objasnenie porúch duševnej výkonnosti. Ďalej sa sleduje jeho priebeh. Nemôže sa však použiť na diagnostiku rôznych formy demencie. Mini-mentálny stavový test vykonáva pacient, ktorý odpovedá na niektoré dôležité body v dotazníku. Prostredníctvom stanovených úloh môže lekár skontrolovať dôležité kognitívne funkcie. Tie obsahujú Pamäť a zdržanlivosť, porozumenie reči i jazyka, priestorová a časová orientácia, aritmetika, písanie, čítanie a kreslenie. Absolvovanie testu trvá zvyčajne iba 10 minút. Test Mini-Mental Status Test sa skladá z niekoľkých otázok. Napríklad je pacient vyzvaný k uvedeniu aktuálneho času. Ak je o to požiadaný, musí poskytnúť aj informácie o dátume, dni v týždni, mesiaci, roku alebo ročnom období. Za každú zodpovedanú otázku dostáva jeden bod. Medzi ďalšie otázky týkajúce sa testovacieho postupu patrí súčasné miesto pobytu, štát, kraj alebo mesto, v ktorom sa nachádza, a názov kliniky. Ďalšia časť testu Mini-Mental Status Test zahrnuje zapamätanie si a opakovanie troch pojmov. Môžu to byť stôl, penny a jablko. Ďalej musí pacient odpočítať sedem od čísla 100. To isté platí pre výsledok, ktorý sa robí celkom päťkrát. Potom zopakuje výrazy z testovacej úlohy 3. Lekár mu ukáže aj náramkové hodinky a pero, ktoré musí správne pomenovať. Tiež čo najpresnejšie opakuje frázu „nie keby a ale“. Ďalšia časť testu spočíva v zložení papiera. To sa potom položí na podlahu. Pacient je tiež požiadaný, aby si prečítal frázu „zatvorte oči“ z kúska papiera a zatvoril oči. Testovaná položka 10 pozostáva z napísania akejkoľvek vety. Veta by mala obsahovať najmenej jeden predikát a jeden predmet. Musí sa to vymyslieť spontánne a bez pokynov. Správna gramatika a pravopis nie sú dôležité. Nakoniec pacient vytiahne dva päťuholníky, kde sa prekrývajú. Dostáva za to šablónu. Aby sa zabránilo falšovaniu výsledku skúšky, musia sa dodržiavať niektoré dôležité kritériá. To znamená, že musí existovať bezporuchová atmosféra a žiadne zmyslové poruchy, ako je znížený sluch alebo zrakový výkon. Okrem toho pozornosť a mozog výkon môže byť ovplyvnený bolesť alebo nestimulujúce nemocničné prostredie. Merateľné IQ sa v tomto prípade zníži až o 20 bodov. Na konci testu lekár spočíta získané body. Za každú úspešne dokončenú úlohu dostane pacient jeden bod. Stupnica testu Mini-Mental Status Test sa pohybuje od 0 do 30 bodov. Ak pacient dosiahne 30 bodov, má neobmedzené kognitívne funkcie. Ak naopak nezíska ani jeden bod, je prítomné ťažké poškodenie. Skóre 20 až 26 sa považuje za indikáciu miernej demencie. 10 až 19 bodov naznačuje miernu demenciu. Ak sa nezíska viac ako 9 bodov, považuje sa to za indikáciu závažnej demencie. Bodovanie testu trvá iba pár minút.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Test Mini-Mental Status sa v zásade považuje za spoľahlivý rýchly skríningový postup, ktorý je možné vykonať rýchlo a ľahko. Nemusíte sa obávať rizík a vedľajších účinkov, pretože ide iba o vyplnenie dotazníka. Jednou z nevýhod metódy je však jej vysoká náchylnosť k interferenciám. Kognitívne deficity je navyše možné metódou odhadnúť iba zhruba. U ľudí s vysokou úrovňou vzdelania môže test Mini-Mental Status často viesť k nesprávnemu výsledku, čo znamená, že demenciu nemožno zistiť. Na druhej strane, ak je vzdelanie na nízkej úrovni, existuje riziko falošne pozitívneho výsledku. Test Mini-Mental-Status ďalej nemôže rozlišovať medzi rôznymi kognitívnymi schopnosťami. Z tohto dôvodu sa často vykonáva spolu s inými testovacími metódami. Niektorí lekári tiež kritizujú, že mierne kognitívne poruchy nemožno diagnostikovať pomocou testovacej metódy. Britské štúdie poukazujú aj na nebezpečenstvo, že zdraví ľudia sú klasifikovaní ako chorí, keď nie sú. Prediktívna hodnota testu navyše vždy závisí od frekvencie ochorenia. Ak sa ochorenie vyskytne menej často, nepravdepodobnosť sa zvyšuje, že pozitívny výsledok testu skutočne naznačuje poruchu. V prípade pozitívneho výsledku testu Mini-Mental Status Test, starostlivé odlíšenie od depresia musí byť vyrobené. Napríklad môžu tiež významne obmedziť kognitívne funkcie.
