úvod
Elektroneurografia (ENG) je neurologická diagnostická metóda, ktorá určuje schopnosť nervy na prenos elektrických impulzov a tým napríklad nabudenie svalu. Táto technika umožňuje nervy stimulovať a povrchovo vykonávať ich elektrickú aktivitu, aby bolo možné urobiť presnejšie výroky o neurologickom základe sťažností pacienta. Toto meranie sa používa na určenie rýchlosti nervového vedenia (NLG), a teda aj času, ktorý trvá od excitácie nervu po reakciu, napríklad vo forme svalového záškubu svalu, ktorý je dodávaný nervom.
Aby bol nerv schopný normálne sa prenášať, musí byť dosiahnutý tak samotný nerv (axon) a obal okolo nervu (myelínový obal) musia byť neporušené. Na klinike sa na kontrolu funkčného stavu používa elektroneurografia nervy. To môže byť potrebné pri rôznych chorobách.
Okrem toho je možné pomocou elektroneurografie rozlíšiť, či sú príznaky pacienta dôsledkom nervové poškodenie alebo poškodenie svalov. Nakoniec sa na klasifikáciu použije elektroneurografia nervové poškodenie (degenerácia) práve preto, aby bolo možné sledovať proces hojenia po poškodení nervov.
- Nehody všetkých druhov, napríklad škrty
- Väzenia, napríklad syndróm karpálneho tunela
- Poškodenie nervových vlákien (axónov)
- Po nadmernom požití alkoholu (polyneuropatia)
- Poškodenie okolitej škrupiny (myelín), napríklad pri cukrovke (diabetická neuropatia),
- Poškodenie napríklad prenosu medzi nervom a svalom myasthenia gravis.
Jeden nerv sa skladá z mnohých nervových vlákien.
Môžu to byť motorické (pre pohyb), zmyslové (pre pocit) alebo autonómne (mimovoľné činnosti, ako je trávenie). Väčšina nervov v našom tele pozostáva z týchto troch typov nervov. Nervy dôležité pre elektroneurografiu sú však väčšinou čisto motorické alebo čisto senzorické.
Nervy sa všeobecne rozlišujú podľa veľkosti alebo priemeru nervové vlákno a či je nerv dodatočne izolovaný (myelinizovaný). Všeobecne sa dá povedať, že nervy s väčším priemerom vedú rýchlejšie elektrické impulzy a nervy s izoláciou tiež rýchlejšie elektrický prúd. V obidvoch prípadoch to vedie k rýchlejšej reakcii oblasti dodávanej nervom, napríklad ak si bolestivo popálite prst na platni (senzorická) a potom odtiahnite ruku (motor).
V elektroneurografii sa zaznamenávajú rôzne parametre. Spravidla sa rozlišuje vyšetrenie motorických a senzorických nervov. Skúmať sa dajú iba nervy, ktorých zmenu elektrického potenciálu je možné na povrchu zistiť pomocou elektród, pretože hlbšie ihlové elektródy sa takmer nikdy nepoužívajú na elektroneurografiu.
Elektroneurografia motorických nervov sa často vykonáva elektroneurografia motorických nervov. Medzi motorické nervy patria tie, ktoré vedú z mozog do svalov a sú zodpovedné za kontrolu pohybov tela. Pri vyšetrení motorického nervu je nerv stimulovaný kožnou elektródou, potom je vybitý (depolarizovaný) a tento rozdiel elektrického napätia sa šíri v oboch smeroch nervu.
Ak sú nerv a dodaný sval neporušené, sval sa stiahne. Toto časové rozpätie je iba niekoľko milisekúnd a meria sa z časového rozdielu napätia medzi prvou a druhou elektródou a porovnáva sa s hodnotami od zdravých subjektov pomocou cieľovej stupnice. Okrem času, ktorý uplynul od stimulácie nervu do kontrakcie svalu (rýchlosť nervového vedenia), elektroneurografia často meria silu svalovej kontrakcie, ako aj silu elektrického potenciálu prichádzajúceho do svalu.
2. elektroneurografia citlivých nervovCitlivé nervy naopak prenášajú podnety z kože do mozognapríklad preto, aby sme vedeli, kedy je predmet príliš horúci, a aby sme sa mohli popáliť. Toto vnímanie v pokožke prebieha prostredníctvom senzorických buniek, ktoré sú spojené s nervami a ktoré následne prenášajú signál do mozog. Na vyšetrenie funkcie citlivých nervov je určitá oblasť pokožky stimulovaná a podráždená povrchovou kožnou elektródou.
Podráždenie pokožky spôsobuje u zdravých dobrovoľníkov detekciu elektrického impulzu pozdĺž nervu, ktorý následne prenáša tento vnem do mozgu. Z tohto dôvodu je možné pomocou druhej elektródy určiť zmenu napätia pozdĺž nervu a tiež na výpočet rýchlosti nervového vedenia a sily signálu. Elektroneurografia nemá takmer žiadne vedľajšie účinky. Považuje sa preto za rutinný postup s nízkym rizikom, ktorý sa vykonáva veľmi často každý deň.
Niektorým pacientom pripadá elektrická stimulácia nervov nepríjemná alebo mierne bolestivá. Vo väčšine prípadov sa rýchlosť nervového vedenia meria pomocou adhéznych elektród nanesených na pokožku. Pripojenie týchto elektród je bezbolestné.
Za určitých okolností však an alergická reakcia k lepidlu, hlavne u pacientov s alergiou na náplasť. K trvalému poškodeniu však nemôže dôjsť, ak je napätie správne. Osobitná pozornosť sa musí venovať pacientom s kardiostimulátorom. V takom prípade je potrebné starostlivo zvážiť, či je vyšetrenie nevyhnutne potrebné, alebo či by sa mohlo použiť aj pri inom vyšetrení.
