axon

Synonymum

axiálny cyinder, Neurit

Všeobecné informácie

Termín axón sa používa na označenie rúrkovitého rozšírenia a nervová bunka ktorý prenáša impulzy pochádzajúce z tela nervovej bunky do najvzdialenejších končín. Vo vnútri axónu je tekutina, axoplazma, ktorá zodpovedá obsahu buniek (cytoplazme) v iných bunkách. Tu sú bunkové organely ako napr mitochondrie alebo vezikuly, ribozómy sa tu klasicky nenachádzajú.

Membrána okolo axónu sa nazýva axolem a štruktúra pozostávajúca z týchto dvoch zložiek sa nazýva nervové vlákno. Väčšina buniek má iba jeden axón, existujú však výnimky s niekoľkými axónmi a dokonca aj s bunkami, ktoré axón vôbec nemajú (napríklad amakrínové bunky sietnice). Záležiac ​​na nervová bunka, dĺžka axónu sa môže pohybovať od menej ako jedného milimetra do viac ako jedného metra (napríklad tie nervy ktoré bežia od miecha k svaly chodidiel). Priemer axónu je zvyčajne asi 0.05 až 20 μm.

štruktúra

Axon má pôvod priamo pod nervová bunka telo (soma). Existuje takzvaná axónová mohyla, ktorá je vždy odkrytá. Za týmto počiatočným segmentom nasleduje hlavný segment, ktorý je buď odkrytý, alebo obklopený dreňovými alebo myelínovými obalmi (pozri nižšie).

Normálne sú axóny nerozvetvené, ale v niektorých prípadoch v jej priebehu existujú aj vetvy, ktoré sa nazývajú kolaterály. Na konci axónu je zvyčajne vetvenie podobné stromom. Vzniká tak množstvo gombíkovitých rozšírení (telodendrónov), ktoré sú buď v priamom kontakte s inou nervovou bunkou alebo spojené so svalovou alebo žľazovou bunkou, do ktorej prenášajú elektrický impulz.

Výchova a regenerácia

U ľudí rast axónov začína už v embryonálnom období. Rastový faktor NGF, ktorý je produkovaný budúcimi cieľovými štruktúrami axónu, je nevyhnutný pre správny rast. Rastový kužeľ prijíma tento chemický signál, načo sa axón rozširuje v príslušnom smere.

Ak axón nedosiahne svoju cieľovú štruktúru, nakoniec zahynie prostredníctvom programovanej bunkovej smrti (apoptózy). Ak dôjde k prerušeniu axónu, na rozdiel od tejto skorej vývojovej fázy nie je v zrelom CNS možná žiadna regenerácia. V PNS (periférne nervový systém) je však do istej miery možná regenerácia v závislosti od typu poranenia, pričom novo sa formujúci axón rastie maximálnou rýchlosťou asi 2 až 3 mm za deň. Proces preto môže trvať nejaký čas. Niekedy však, najmä v prípade rozsiahleho poškodenia axónov, nie je ani tu možné vyliečenie.

Klasifikácia

Axóny možno klasifikovať podľa rôznych faktorov. Najskôr sa rozlišuje medzi nasledujúcimi: Myelínová vrstva pozostáva zo špecializovaných buniek, ktoré sa prakticky ovíjajú okolo axónu a prispievajú k jeho izolácii, čím umožňujú rýchlejší prenos excitácie. Táto myelinizácia sa však nenachádza vo všetkých nervových vláknach, ale hlavne v tých, ktoré si vyžadujú vysokú rýchlosť vedenia.

V centrálnej nervový systém (CNS, tj mozog a miecha), bunky, ktoré tvoria myelín alebo myelínový obal sa nazývajú oligodendrocyty, zatiaľ čo v periférnych nervový systém (PNS) sa nazývajú Schwannove bunky. Ďalším spôsobom, ako klasifikovať axóny alebo nervové vlákna, je rýchlosť ich vedenia. V závislosti od toho, či nervové vlákna vedú informácie z alebo do CNS, sa rozlišuje medzi eferentnými a aferentnými vláknami.

Ďalej sa rozlišuje, či nervové vlákna patria do vedomého, somatického nervového systému alebo do bezvedomia, vnútorných nervových systémov a či sú zodpovedné za pohyb (motorické) alebo vnímanie (citlivé). - myelinizované

  • Nemyelinizované axóny. - C-vlákna s linkovou rýchlosťou menej ako 2 m / s až
  • A? vlákna, ktoré dosahujú traťovú rýchlosť až 120 m / s.