Diagnóza a klasifikácia Rakovina obličiek

Diagnóza a klasifikácia

Nevyhnutné pre detekciu a stanovenie stavu obličiek rakovina sú fyzické (klinické) vyšetrenia, ultrazvuk (sonografia), vylučovacia urografia (hodnotí vylučovanie močom) a počítačová tomografia (CT). Existujú dve spoločné javiskové klasifikácie, systém TMN a Robsonova klasifikácia. Obidve sú založené na rozsahu pôvodného nádoru (primárneho nádoru), lymfa uzol alebo vzdialený metastázya diferenciácia tkaniva (tj. keď je možné stále identifikovať pôvodné tkanivo nádoru).

Inscenácia má vplyv na ďalšiu liečbu a na prognózu pacienta. Klasifikácia TMN podľa UICC / WHO (1997) Pred chirurgickým zákrokom, an angiografia (zobrazenie tepien), kavografia (pri pohľade na spodnú časť) dutá žila) a MRI brucha sú voliteľné. Hľadať metastázy, röntgen hrudníka (truhla) v dvoch rovinách, CT pľúcalebo sa vytvorí kostný scintigram (akumulácia rádioaktívnych látok v nádorovom tkanive).

  • T- primárny nádor: T1 (nádor obmedzený na obličky, <7 cm) T2 (nádor obmedzený na obličky,> 7 cm) T3 (infiltrácia žíl alebo nadobličiek; podrobnosti: a, b, c) T4 (infiltrácia mimo Gerota fascia).
  • N- regionálne lymfatické uzliny: N0 (nezamorené) N1 (solitárne, regionálne) N2 (> 1 regionálne LK) N3 (viacnásobné zamorenie,> 5 cm)
  • M - vzdialené metastázy: M0 (žiadne vzdialené metastázy) M1 (vzdialené metastázy; orgánový kód)

Diferenciálne diagnózy

Cysty obličiek môže byť tiež zodpovedný za vyššie uvedené príznaky. To sa dá objasniť zobrazovacími postupmi, ako sú :.

  • Sonografia (ultrazvuk)
  • CT (počítačová tomografia)
  • MRT (magnetická rezonancia brucha)

Terapia a prevencia

Prispieť k prevencii karcinómu obličiek: V prípade zatiaľ nediferencovaného karcinómu obličiek je štandardnou liečbou chirurgické odstránenie nádoru (radikálna nefrektómia) spolu s oblička, nadobličky a susedné lymfa uzly. Ak je to potrebné, ovplyvnené krv plavidlá sú odstránené a nahradené vaskulárnou protézou (náhrada za vaskulárne rezy). Prevádzka má tiež výhody v prípade, že už existuje metastázy: takzvané paraneoplastické príznaky (príznaky, ktoré nie sú priamo spôsobené nádorom alebo jeho metastázami, ale súvisia s výskytom nádoru; napr. zvýšené krv sedimentácia 56%, anémia 36%), ako aj súvisiace s nádorom bolesť a krvácanie je znížené.

Môžu sa tiež odstrániť jednotlivé metastázy. U pacientov, ktorí majú iba jedného oblička od začiatku je to odstránené iba čiastočne. Ak je to možné, lokálna recidíva, tj. Nový nádor na rovnakom mieste, sa opäť odstráni.

Prínos adjuvantnej liečby (následná chemoterapia, hormonálna liečba, ožarovanie alebo podobne) nebol preukázaný. Intervencie, ktorých cieľom nie je liečba, ale zmiernenie symptómov (paliatívne intervencie), sú odstránenie metastáz z pľúc, mozog a kosti. Karcinómy z obličkových buniek reagujú málo na žiarenie resp chemoterapie.

  • Zdržať sa fajčenia
  • Vyhýbanie sa určitým skupinám lieky proti bolesti (napr lieky proti bolesti obsahujúce fenacetín, napr. paracetamol)
  • Chudnutie
  • Skríning pacientov s ťažkou obličkovou slabosťou Zlyhanie obličiek (terminálna obličková nedostatočnosť), cystické obličky, von-Hippel-Lindauov syndróm, tuberózna skleróza

Novším vývojom je použitie takzvaných „modifikátorov biologickej odpovede“, ktoré zasahujú do pacienta imunitný systém podporným spôsobom pri liečbe nádoru. Poslové látky imunitný systém (interleukín-2, nádor nekróza faktory) sa používajú na obmedzenie rastu nádorových buniek a na ich označenie ako cieľ pre bunkové zabíjanie (cytotoxické) T-lymfocyty a makrofágy (vlastné obranné bunky tela).

Tieto biele krv bunky (leukocyty) zabezpečujú, aby sa nádorové bunky ničili samy (apoptóza) alebo sa aktívne podieľali na deštrukcii (napr. prostredníctvom fagocytózy). Pozitívne účinky sú však zvyčajne pomerne krátke a zvyčajne neprevažujú nad pozorovanými vedľajšími účinkami. Môžu byť vhodné na paliatívne ošetrenie.