V medicíne sa pojem mobilita zvyčajne spája s kĺby tela. Rozsah mobility je uvedený pre kĺby metódou neutrálnej nuly. Takto sa dá dokumentovať stuhnutosť kĺbov.
Čo je mobilita?
V lekárskom použití je mobilita často spojená s kĺby tela. V ľudskom tele sa vyskytuje množstvo pohybových procesov. Mnohé z nich sú nedobrovoľné, a preto sú mimo našu kontrolu, ako napríklad takzvaná peristaltika pažeráka, čriev, žalúdoka močovod, alebo pohyb dýchacích svalov a srdce sval. Medicína zvyčajne rozlišuje nedobrovoľné pohybové procesy od aktívneho v zmysle motorickej činnosti. Procesy nedobrovoľného pohybu sa niekedy označujú ako pohyblivosť. Mobilitu treba zase odlíšiť od pohyblivosti. V užšej definícii táto mobilita zodpovedá pasívnej mobilite, a teda odkazuje na fyzickú vlastnosť možnosti umožniť jej pasívny pohyb. V lekárskom použití je mobilita často spojená s kĺbmi tela, ktorými sa dá pasívne pohybovať. Na meranie tejto mobility sa používa metóda neutrálnej nuly. Vo svojom rozšírenom význame však lekársky termín mobilita nestojí výlučne na pasívnej schopnosti kĺbov pohybovať sa, ale zahŕňa všetky formy mobility. V tejto súvislosti sa výraz môže vzťahovať napríklad na schopnosť samostatného pohybu, ako je to v neurológii. Okrem toho širší význam pojmu zahŕňa schopnosť tkanív pohybovať sa, čo sa kontroluje počas palpácie.
Funkcia a úloha
V užšej definícii medicína používa pojem „mobilita“ alebo „mobilita“ na označenie mnohých kĺbov tela, ktoré sa dajú pasívne pohybovať. V klinickej praxi sa mobilita jednotlivých kĺbov určuje metódou neutrálnej nuly a uvádza sa ako ortopedický index. V metóde pohyblivosť kĺbu zodpovedá trojmiestnemu kódu. Pasívny pohyb prebieha z nulovej nulovej polohy kĺbu a je vyjadrený v uhlových stupňoch od tejto polohy. Prvá číslica trojmiestneho kódu popisuje pohyb smerom od stredu tela. Medzi takéto typy pohybu patrí rozšírenie, únos, pronácia, zatiahnutie, ulnárny únos, elevácia a úpadok alebo vodorovné predĺženie. Druhá číslica sa líši od nuly iba v prípade, že príslušný spoj nemožno pasívne uviesť do normálnej nulovej polohy. Ak kĺb už nemôže zaujať túto počiatočnú polohu, nula sa udáva buď pred minimálnym ohybom, alebo po minimálnom predĺžení kĺbu. Tretia číslica predstavuje pohyby, ktoré viesť do tela. Medzi ne patrí flexia, addukciaa supinácia. V niektorých prípadoch sa rozsah pohybu udáva aj v opačnom smere. Niektoré kĺby majú viac ako jednu os pohybu a potom na označenie celkovej pohyblivosti vyžadujú viac trojciferných kódov. Napríklad zdravý bedrový kĺb je schopný extenzie a flexie s hodnotami 10-0-120. Hodnoty pre únos a addukcia sú 45-0-30 a vonkajšia rotácia a vnútorná rotácia sú 50-0-40. Ak je pohyblivosť obmedzená z hľadiska únos or addukcia, kĺb môže mať napríklad hodnotu 180-90-0. V takom prípade je rozsah pohybu na zodpovedajúcej osi iba 90 stupňov.
Choroby a sťažnosti
Metóda neutrálnej nuly je schopná dokumentovať obmedzenú pohyblivosť kĺbov. Obmedzenia mobility existujú v súvislosti s rôznymi chorobami, napríklad s deformáciami alebo po nehodách. Mobilita sa tiež výrazne znižuje v prípade stuhnutosti kĺbov alebo ich tuhosti. Tuhosť kĺbov môže všeobecne pôsobiť na všetky kĺby tela. Vo väčšine prípadov však stuhnutosť kĺbov ovplyvňuje prsty, kolenné kĺby alebo lakte. Stuhnutosť kĺbov je akútna napríklad po náhodnom poranení alebo sa vyskytuje chronicky s rôznymi chorobami. Stupeň závažnosti závisí od príčiny, ktorá sa môže pohybovať od miernych pohybových obmedzení až po úplnú nehybnosť. Rozlišujú sa dva typy stuhnutosti kĺbov. Jedným z nich je kontraktúra, pri ktorej nie je poškodený samotný kĺb a v podstate spojené väzy, svaly alebo šľachy sú príčinou. Ankylóza tiež zodpovedá stuhnutosti kĺbov. Poškodené kĺby a kosti sú príčinou tohto typu obmedzenia mobility. V jednotlivých prípadoch môže dôjsť k stuhnutiu kĺbov v dôsledku odpočinku v posteli. Nedostatok pohybu kĺbov v a omietka obsadenie napríklad často vedie k obmedzeniu ich mobility, pretože šľachy, väzy alebo svaly sa skracujú ako súčasť nedostatku pohybu. Avšak tuhosť kĺbov je oveľa bežnejšia v súvislosti s chorobami. Jednou z najvýznamnejších chorôb v tejto súvislosti je dna. Rovnako bežné je osteoartritída, ktorá degeneruje samotné kĺby a podobne dna, spôsobuje ťažké bolesť. artróza treba odlišovať od vekovo-fyziologického opotrebenia. Za zjavné sa považuje iba opotrebenie nad vekovo-fyziologickú úroveň artróza, ktorá je podporovaná predovšetkým nesúososťou a nesprávnym stresom. Pohyblivosť kĺbov môže zodpovedať úplnej nehybnosti v dôsledku artróza. Naproti tomu vekovo-fyziologická stuhnutosť kĺbov zvyčajne nemá za následok úplnú nehybnosť.
