Imunologické Pamäť sa skladá z pamäťových T a B buniek a poskytuje imunitný systém s konkrétnymi informáciami o konkrétnych patogény, Toto umožňuje imunitný systém účinnejšie a rýchlejšie bojovať s chorobami po počiatočnej infekcii. V autoimunitné ochorenia, chybná informácia je pravdepodobne uložená v imunologickej Pamäť.
Čo je to imunologická pamäť?
Pamäť T bunky a pamäťové B bunky bunky imunitný systém sú zoskupené ako imunologická pamäť. Konkrétne biela krv bunky (leukocyty) a ich podmnožina, lymfocyty, vykonávajú imunologické funkcie v organizme vyšších organizmov. T pamäťové bunky a B pamäťové bunky imunitného systému sú zhrnuté ako imunologická pamäť. Hlavne tá biela krv bunky (leukocyty) a ich podskupina, lymfocyty, prevziať imunologické funkcie v organizme vyšších živých bytostí. Pamäťové bunky T a B sú špecializované podskupiny T a B. lymfocyty. Obaja B a T-lymfocyty sú schopní produkovať protilátky a sú súčasťou adaptívneho imunitného systému, ktorý reaguje s humorálnymi a bunkovými imunitnými odpoveďami na cudzie antigény. B- alebo T-bunky sa aktivujú pri prvom kontakte so špecifickým antigénom. Výsledkom je, že veľká časť z nich zomiera. Zo zvyšných buniek sa môžu vyvinúť pamäťové bunky. Po obnovení kontaktu s antigénom sa okamžite aktivujú a „zapamätajú“ si daný antigén. Týmto spôsobom vo veľmi krátkom čase spúšťajú naučené imunitné reakcie, ktoré zabraňujú prepuknutiu infekcie. Prvé špekulácie o existencii imunologickej pamäte sa vyskytli v 19. storočí, keď a osýpky na Faerských ostrovoch vypukla epidémia a bola pozorovaná ochrana pred novou chorobou.
Funkcia a úloha
Imunitné odpovede sú buď humorálne alebo bunkové. patogény v krv or lymfa spúšťať humorálne imunitné odpovede. Plazma proteíny vo forme imunoglobulíny sú prítomné telesné tekutiny na boj proti antigénom. Bunková imunitná odpoveď nie je kontrolovaná imunoglobulíny, ale konkrétne tým T-lymfocyty. Pohybujú sa v krvi a lymfa tekutina a dok s ich receptormi do buniek predstavujúcich antigén, aby spustili bunkovú smrť. Aktivácia T a B buniek kontaktom s patogénom ich transformuje na pamäťové bunky. Pamäťové B bunky tak tvoria úložisko informácií pre tvorbu protilátok proti chorobám, ktoré organizmus predtým ochorel. Každá humorálna imunitná odpoveď aktivuje B bunky, ktoré nesú vhodné látky protilátky na ich povrchu pre boj. Po aktivácii sa B bunky delia. Niektoré z buniek sa stanú plazmatickými bunkami. Zvyšné B bunky sa zmenia na pamäťové B bunky. Keď telo opäť príde do kontaktu s patogénom a je potrebná humorálna imunitná odpoveď, pamäťové B bunky sa transformujú na plazmatické bunky závratnou rýchlosťou. Už pred prepuknutím infekcie sa tak spustí protilátková odpoveď. Pokiaľ ide o T bunky, prebieha podobný proces. Stimulácia imunitného systému antigénom spôsobuje, že špecifické T bunky sa znásobia desaťkrát až stonásobne. Väčšina T buniek má krátku životnosť a po imunitnej odpovedi zomierajú predprogramovanou bunkovou smrťou. Asi päť percent buniek prežije imunitnú odpoveď. Tieto bunky sa transformujú na pamäťové bunky s dlhou životnosťou a zaisťujú rýchlu imunitnú odpoveď po opakovanom kontakte s antigénom. Imunologická pamäť človeka tak uchováva informácie o špecifických patogény a sprístupňuje ho organizmu. Pamäťové bunky sú podporované pri ich prežití pomocou eozinofilné granulocyty. Imunitný systém je teda schopný štúdium, adaptívne a teda efektívnejšie. Uložené informácie v imunologickej pamäti sú z dôvodu životnosti pamäťových buniek k dispozícii obrannému systému organizmu niekoľko desaťročí.
Choroby a choroby
Autoimunitné ochorenia zakotviť pri poruchách a dezinformáciách uložených v imunologickej pamäti. V reuma, roztrúsená skleróza alebo črevné ochorenie Crohnova choroba, organizmus preto bojuje sám so sebou. U zdravého človeka imunitný systém vďaka imunologickej pamäti rozpoznáva určité patogény ako cudzie a presne vie, ktoré protilátky vyslať do boja s nimi. V autoimunitné ochorenia, imunitný systém už nedokáže rozlišovať medzi cudzorodými látkami a látkami vlastnými v tele. Preto sa protilátky vysielajú proti vlastnému tkanivu tela. Doteraz sa autoimunitné ochorenia považovali za nevyliečiteľné. S drogy ako imunosupresíva, je možné potlačiť, oddialiť alebo aspoň oslabiť ničivé útoky proti vlastnému tkanivu tela. Imunologická pamäť má svoje sídlo v kostná dreň, kde sa produkujú pamäťové plazmatické bunky a prežívajú roky. Relatívne nový prístup k liečbe autoimunitných chorôb sa diskutuje s odstránením eozinofilných granulocytov z kostná dreň. Pretože granulocyty pomáhajú pamäťovým bunkám prežiť, ich odstránenie by ich viedlo k smrti. Regulácia nadmerne aktívneho imunitného systému dočasným odstránením granulocytov z kostná dreň by mohlo vymazať imunologickú pamäť zodpovednú za autoimunitné ochorenie. Skúsenosť s rakovina pacientov s ďalšími autoimunitnými ochoreniami ukazuje, že imunologická pamäť sa dá skutočne vymazať. Chemoterapia zničil celý ich imunitný systém. Vďaka transplantácia ich vlastných kmeňových buniek, mohlo by sa to prestavať. Vo väčšine prípadov im bola následne vymazaná imunologická pamäť a prekonali autoimunitné ochorenie. Napriek úspechu tejto terapeutickej možnosti je delécia imunologickej pamäte dočasne spojená s vysokým rizikom infekcie, a preto nie je schválená na hmota použitie. V budúcnosti však bude možné použiť jemné metódy na vyhľadanie konkrétnych pamäťových buniek v tele, na ktoré je možné zamerať odstránenie.
