Emócie sú jednou z najdôležitejších hybných síl človeka. Oveľa viac ako logické myslenie, emocionálne impulzy ako nenávisť, pohŕdanie, hnev, závisť, ale aj ľútosť, radosť, bujarosť a empatia spôsobujú, že reagujeme nepriamo alebo priamo a definujeme tak do značnej miery naše spoločenské správanie a naše spoločenské spolužitie. V mnohých prípadoch zažívame určité impulzy prostredníctvom vývoja emócií, ktoré ovplyvňujú naše činy, menia naše kognitívne vnímanie a dokonca majú vplyv na náš stav zdravie - v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
Čo sú to emócie?
Emócia definuje vnútorný vnem, ktorý môže mať nepríjemný alebo príjemný charakter pre osobu, ktorá to cíti. Emócia definuje vnútorný vnem, ktorý môže mať nepríjemný alebo príjemný charakter pre osobu, ktorá to cíti. Môže to byť vyvolané vedomým alebo tiež nevedomým prežívaním vnímania. Táto forma psychologického vzrušenia sa môže prejaviť v emóciách, ako je strach, smútok, smútok alebo radosť, dôvera a láska, a môže mať najrôznejšie účinky: Emócia uvedie do pohybu komplexný súbor rôznych fyziologických reakcií, ktoré môžu pozostávať z interné aj externé reakcie. Emócia teda môže mať viditeľné fyzické účinky, ktoré sú v ľudskom tele priamo rozpoznateľné. Napríklad stavy vzrušenia, ako je strach alebo dokonca láska, môžu mať za následok zvýšenie stavu krv tlak, zvyšujú pulzovú frekvenciu a ovplyvňujú potenie tela. Emócia navyše stimuluje kognitívne procesy, ako je a Pamäť alebo výklad skutočnosti. Kombinácia emócií a poznania potom vyvoláva pocitovú schopnosť zapojiť sa do špecifického reaktívneho správania, ktoré sa môže prejaviť navonok viditeľnými pohybmi, ako sú smiech, plač alebo krik.
Funkcia a úloha
Emócie sú pre človeka dôležité v mnohých ohľadoch: ovplyvňujú nielen naše kognitívne vnímanie, ale pomáhajú nám aj pri rozhodovaní, a sú preto smerodajnými iniciátormi našich činov a sociálneho správania. Je možné rozlišovať medzi emóciami vedúcimi činnosť a informačnými emóciami. Informatívne emócie informujú tykateľa o zmenách v jeho prostredí, a preto mu pomáhajú vážiť šance, potenciál i riziká plánovanej udalosti. Cítiaci človek preto už môže vopred zisťovať možné dôsledky svojho rozhodnutia a podľa toho konať. Informácie vedúce k akcii na druhej strane zvyčajne sprostredkujú impulz, ktorý vedie k okamžitej reakcii na udalosť alebo okolnosť. Emócia ako strach, ktorá vzniká v súvislosti s hrozbou, môže teda spôsobiť, že osoba, ktorá sa cíti ako dotyčná osoba, koná v únikovom správaní. Emócia mu teda dáva rozhodujúci impulz k vlastnej ochrane. Znechutenie, ktoré vzniká napríklad pri pohľade na nejedlý predmet, môže naopak vyvolať impulz k jeho vypľutiu alebo odhodeniu a má tak preventívny charakter. Emócie tak môžu chrániť ľudí pred činmi s vážnymi následkami a tiež ich viesť v správaní k ostatným. Napríklad emócia ako súcit môže vyvolať empatickú reakciu na spoluobčana, zatiaľ čo opovrhnutie alebo dokonca nenávisť môžu mať tendenciu robiť pravý opak.
Choroba a nepohodlie
Moderná medicína už vo viacerých štúdiách dokázala, že emócie môžu ovplyvniť ľudský stav človeka zdravie do veľkej miery. Pozitívne emócie majú zvyčajne benígny vplyv na naše telo - robia ho odolnejším a podporujú hojivé procesy. Negatívne emócie, ktoré osoba prežíva ako nepríjemné, môžu naopak podporovať vznik choroby alebo byť dokonca samotným ochorením. Ľudské telo imunitný systém je ovplyvnená hlavne účinkami negatívnych emócií, ako je strach, smútok alebo hnev - infekčné choroby výsledkom sú obvykle všetky druhy. Táto okolnosť je spôsobená úzkym prepojením medzi nervovým, hormonálnym a imunitným systémom. Riadiace stredisko pre našu nervový systém je mozog. Tu sa vytvárajú emócie ako smútok, zúfalstvo, láska a radosť; milióny iónových kanálov prenášajú rôzne látky prenášajúce signál. Preto veľká časť ... hormóny sa uvoľňuje v mozog - silne závislá od tu vytvorených emócií. Emocionálna štruktúra produkovaná v nervovom a hormonálnom systéme teraz ovplyvňuje imunitný systém. Tu, biela krv bunky, protilátky a T-lymfocyty sa venujú každodennej úlohe ochrany ľudského tela pred patogénnymi útočníkmi a škodcami všetkého druhu ako napr vírusy, baktérie a rakovina bunky. Ak v hormonálnej a prevládajú negatívne a depresívne emócie nervový systémsa imunitný systém podľa toho tiež upravuje svoju produkciu - hladinu T-lymfocytov v krv je znížená a aktivita protilátky je znížená. To vysvetľuje, prečo častejšie trpia najmä ovdovení alebo depresívni ľudia infekčné choroby ako ostatní. Obzvlášť často sú to však postihnutí študenti alebo odborníci, ktorí sú pod veľkým tlakom na vykonanie skúšky alebo na skúšku. Strach z neúspechu zvyčajne vedie nielen k nepokojnému spánku, ale útočí aj na imunitný systém - postihnutí sa často sťažujú na infekcie ako napr. opar alebo bežné nachladnutie. Podobný efekt možno pozorovať u skupín ľudí, ktorí sú v stave emočnej núdze a cítia silný pocit bezmocnosti alebo emočného preťaženia. V mnohých prípadoch ide o ľudí, ktorí sa napríklad dlhšie starajú o chorého člena rodiny alebo sprevádzajú blízkeho na poslednej ceste. Títo ľudia majú zvyčajne horšie imunitné hodnoty, a tým majú zvýšenú tendenciu k infekčné choroby. To isté platí pre ľudí, ktorí trpia inými psychickými stresmi, ako sú finančné starosti, alebo sú v stavoch smútku alebo smútku. Pacienti s diagnostikovanou depresia často trpia narušenou reguláciou stres hormón Kortizol - táto okolnosť inhibuje imunitné bunky, a preto nie je často príčinou chorôb, ktoré naznačujú nedostatočné fungovanie imunitného systému.
