Schopnosť rytmizovať je schopnosť prispôsobiť vlastný pohybový rytmus danému rytmu. Táto koordinačná schopnosť je dôležitá najmä pre športovú medicínu. Môže byť poškodený centrálnym nervovým systémom zápal, krvácanie, poranenie alebo lézie zaberajúce priestor.
Aká je schopnosť rytmizovať?
Rytmizačná schopnosť je schopnosť prispôsobiť vlastný pohybový rytmus danému rytmu. Táto koordinačná schopnosť je dôležitá najmä pre športovú medicínu. Špecialisti v športovej medicíne chápu schopnosť rytmizácie ako jednu z celkovo siedmich koordinačných schopností. Spolu s väzbovou schopnosťou, schopnosťou výmeny, diferenciačnou schopnosťou a vyvážiť schopnosť, ako aj orientačná schopnosť a reakčná schopnosť, umožňuje rytmizačná schopnosť dokonalú interakciu medzi nervový systém a svalstvo. Táto dokonalá interakcia je veľmi užitočná v každodennom živote a je nevyhnutná pre atletické výzvy. Osoba schopná rytmizovať vníma daný rytmus pohybu, rozpoznáva ho a tomuto rytmu prispôsobuje svoje vlastné pohyby. Toto prispôsobenie vlastných pohybov danému rytmu hrá zvýšenú úlohu pri mnohých športoch, napríklad pri tanci, ale aj pri loptových športoch. Nakoniec je však takmer žiadny pohyb nemožný bez schopnosti prispôsobiť sa danému rytmu - a to aj mimo športu. Tréningy pre rôzne športy sa istý čas často zameriavali na trénovanie rytmizácie.
Funkcia a úloha
Koordinačné schopnosti človeka umožňujú harmonickú interakciu medzi zmyslovými orgánmi, centrálnymi nervový systém a svaly. koordinácia umožňuje predovšetkým možné cielené pohyby alebo cielené sekvencie pohybov z jednotlivých pohybových zložiek. Intermuskulárne koordinácie sa týka koordinovanej interakcie viacerých svalov. To je potrebné odlíšiť od intramuskulárneho koordinácie, ktorý popisuje interakciu s nervy a svalové vlákna v jednom svale. Okrem pohybu, rýchlosti pohybu a presnosti pohybu dáva rytmus pohybu údaj o koordinačnej schopnosti človeka. Spolu s podmienenými schopnosťami pevnosť, vytrvalosť a rýchlosť koordinačné schopnosti formovať športovú motoriku. Športové pohybové sekvencie sú zložitejšie ako bežné pohybové sekvencie. Spravidla pozostávajú z podstatne presnejších, presnejších koordinovaných jednotlivých pohybov a spravidla vyžadujú maximum inter- a intramuskulárnej koordinácie. Koordinačné schopnosti človeka teda primárne určovali, či je človek schopný štúdium športové techniky a zručnosti vôbec a aký dobrý bude v týchto technikách a zručnostiach. V rámci koordinačných schopností má tieto vlastnosti aj rytmická schopnosť. Koordinácia zmyslov a svalov je jednou z najdôležitejších zložiek schopnosti rytmizovať. Dobrý futbalista napríklad vníma rýchlosť lopty prostredníctvom interakcie svojich zmyslov, prostredníctvom zvukov vzduchu a vizuálnych dojmov. Je si vedomý svojej vlastnej priestorovej polohy a svojej vlastnej polohy vo vzťahu k lopte prostredníctvom dojmov svalového zmyslu a zmyslu pre vyvážiť. Potom naladí svoje pohyby presne na zvonka vnímaný rytmus, aby dosiahol určitý cieľ. Pre tanečníka zohráva úlohu aj schopnosť rytmizovať. Auditoricky vníma rytmus hudby. Vizuálne rozoznáva pohybový rytmus svojho tanečného partnera. Týmto dvom rytmom prispôsobuje svoj vlastný pohybový rytmus. Schopnosť rytmizovať tak zaisťuje rytmické stvárnenie vlastných pohybových akcií a umožňuje zmysluplné rozdelenie pohybu prízvukom. Aj keď sa požiadavky na rytmizáciu v jednotlivých športoch líšia, tie v inom športe sa zvyčajne ľahšie naučia pre vyškoleného profesionála ako pre atleticky neaktívneho človeka.
Choroby a choroby
Koordinačné schopnosti, a teda aj rytmizačné schopnosti, sa nerozvíjajú u každého človeka rovnako. Schopnosť rytmizácie je do istej miery skutočne spojená s hladkým fungovaním anatomických štruktúr, ako sú napríklad centrálne nervový systém a zmyslový systém. Väčšina všetkých koordinačných schopností sa však získava skôr praxou, ako vrodenou. Vďaka tomu je schopnosť rytmizovať naučenú a tým trénovateľnú zručnosť. Ostria sa dajú napr. Platí to najmä pre pozornosť súvisiacu s pohybovými rytmami. Zlá schopnosť rytmizovať nemusí byť nutne choroba. Napríklad, ak dieťa nie je zvlášť aktívne a zriedka sa pohybuje, bude mať v dospelosti všeobecne horšie rytmické schopnosti ako aktívne dieťa - aj preto sú prospešné fyzické hry a rompingy. Rovnakým spôsobom má konkurenčný športovec lepšiu schopnosť rytmizácie ako priemer. To však neznamená, že priemerný človek je schopný rytmizovať. Postupné rozdiely preto nie sú ničím neobvyklým. Napriek tomu poškodenie percepčných systémov, poškodenie centrálneho nervového systému alebo poškodenie svalových štruktúr môže stále sťažiť alebo znemožniť rytmizáciu. Napríklad mŕtvica môže mať vplyv na percepčný systém a na vodivosť nervových dráh. Ak sú poškodené motorické nervové dráhy, vlastný pohybový rytmus pacienta už nie je možné prispôsobiť vonkajšiemu rytmu, pretože príkazy z centrálneho nervového systému sa dostávajú do svalov iba s oneskorením. Zápal pyramidálnych a extrapyramidových nervových ciest v miecha môže tiež narušiť motorické schopnosti, a tým obmedziť schopnosť rytmizovať. To isté platí pre zápal v senzomotorických oblastiach mozog or mozoček. Demyelinizačné choroby tiež spomaľujú rýchlosť vedenia nervového systému. Choroby ako Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba alebo ALS môže dokonca úplne degradovať motorické centrá centrálneho nervového systému. Nádory a iné priestorové lézie v mozog or miecha môže mať tiež vplyv na schopnosť nervového systému regulovať rytmus. Mnoho neurologických vyšetrovacích metód testuje koordinačné schopnosti pacienta na posúdenie a lokalizáciu poškodenia centrálneho nervového systému. Rovnako ako všetky koordinačné schopnosti, aj schopnosť rytmizovať všeobecne klesá s vekom. To platí aj pri absencii chorôb centrálneho nervu.
