Balneológia je veda o kúpeľoch. Balneologické procedúry prebiehajú predovšetkým v rámci kúpeľných procedúr. Ochorenia dýchacích ciest a koža balneologickou liečbou sa dajú zmierniť choroby, ako aj metabolické choroby a rôzne príznaky nervový systém choroby.
Čo je to balneológia?
Balneológia je veda o kúpeľoch. Balneologické procedúry sa uskutočňujú predovšetkým ako súčasť kúpeľných procedúr. Balneológia je termín používaný na označenie vedy o kúpeľoch. Balneologické procedúry patria medzi najstaršie liečebné procedúry. Balneologická veda sa zaoberá využívaním prírodných liečivých prameňov a peloidov. Liečivé pramene sa v balneológii využívajú interne aj externe. Pitné kúry a inhalácie sa teda nachádzajú aj v oblasti balneológie. Okrem kúpeľa terapie, balneotechnické, hydrochemické a balneofyzické oblasti sa počítajú medzi balneologické podpole. Balneotechnika je štúdium správneho temperovania, skladovania a skladovania balneologických liekov. Správny dizajn vaní a inhalácia príslušenstvo je tiež záležitosťou balneotechniky. Hydrochémia je na druhej strane štúdium zloženia opravných prostriedkov. Vplyv jednotlivých zložiek na organizmus je riešený aj v rámci hydrochémie. Kúpeľ terapie je najdôležitejšou oblasťou balneológie. Rôzne formy kúpeľov majú rôzne účinky na organizmus. Kúpeľné pole terapie preto učí balneológa, ktoré kúpele môžu zmierniť príznaky týchto chorôb. Emil Osann je považovaný za priekopníka balneologického poľa, ale už v 16. storočí sa lekári a botanici uberali balneologickými smermi.
Liečba a terapie
Pacienti sa spravidla zúčastňujú balneologických procedúr predovšetkým ako súčasť kúpeľnej liečby. Kúpeľné pobyty sú predpísané na reuma napríklad pacientov, ale liečba je tiež súčasťou spektra liečby chorôb centrálneho nervového systému nervový systém, choroby dýchacích ciest, tepny a žily a iné koža chorôb. V liečivé kúpele je tam pomerne vysoká koncentrácie rozpustených látok. Vďaka tomu sa v balneologických kúpeľoch revitalizuje telo a pacient kĺby a svalom sa uľaví. Sval bolesť je jednou z najbežnejších sťažností na choroby nervový systém. Ľudia s autoimunitným ochorením roztrúsená sklerózanapríklad ním často trpia. Tieto sťažnosti je možné zlepšiť terapeutickými kúpeľmi v liečivých prípravkoch bohatých na minerály voda. Cvičte kúpele teplé alebo vlažné voda dobre fungujú aj pri chorobách centrálneho nervového systému. Vztlak poskytovaný minerály v uzdravovaní voda sa pri týchto postupoch používa na precvičenie svalov pacienta. Táto forma balneológie sa tiež používa na liečbu artritída a osteoporóza a môže zlepšiť posturálne abnormality. Rašelinové kúpele na druhej strane obsahujú vysoké percento rašeliny, ktoré nízkou rýchlosťou uvoľňuje teplo. Táto aplikácia môže zlepšiť svalové napätie. Na druhej strane v liečivej vode obsahujúcej uhlík kysličník, pacient obeh a krv prietok sú stimulované. Zníženie krv týmito postupmi je možné dosiahnuť vysoký tlak. Opačný efekt sa dosahuje pomocou kyslík kúpeľ. Jedná sa o teplý a bublinkový kúpeľ, ktorý stimuluje pacientov krv tlak. The soli soľankového kúpeľa sa zasa používajú v reuma terapia. Používajú sa aj proti koža chorôb, u pacientov s metabolickými poruchami alebo proti gynekologickým ťažkostiam. V prípade neurodermatitída, ekzém a podobné kožné choroby, síra používa sa kúpeľ, ktorý má antibakteriálne účinky. Proti abscesom potných žliaz a artérioskleróza, jód Viac je indikovaný kúpeľ, kde pokožka pacienta adsorbuje jód. Svrbenie kože sa lieči kúpeľom so sladom a otrubami. Podmienky plačúcej pokožky sú naopak zlepšené o dub kôrový kúpeľ. The inhalácia kúpeľ zmierňuje choroby dýchacích ciest éterickými olejmi a fešný kúpeľ s ihlami zlepšuje nervové poruchy a poruchy spánku. V tyčovom kúpeli pôsobí prúd vo vode na svaly pacienta, aby sa dosiahol bolesť- uvoľňujúce účinky v reuma a neuralgia.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Balneológia sa ráta medzi fyzická terapia. Samotné to teda nie je diagnostické pole. Diagnostika skôr predchádza balneologickej liečbe. Balneologické procedúry sa teda väčšinou chápu ako čisto terapeutické aplikácie. Spravidla ich odporúča ošetrujúci lekár v súvislosti s rôznymi chorobami a individuálnymi príznakmi pacienta. Balneológovia navrhované aplikácie zvyčajne nemenia. V prípade kúpeľnej liečby môžu aplikácie naplánovať balneológovia, ktorí určujú jednotlivé procedúry s ohľadom na súčasné príznaky pacienta. Spravidla je to predovšetkým primárna závažnosť príznakov, ktorá určuje liečebný plán. V najširšom slova zmysle potom robia balneológovia v jednotlivých prípadoch diagnostiku, pretože hodnotia závažnosť symptómov a stanovujú vhodný liečebný plán. V závislosti od symptómov sa tento terapeutický plán môže zamerať na preventívnu starostlivosť, rehabilitáciu alebo na zmiernenie konkrétnych chorôb alebo ťažkostí. Mnoho balneológov je lekármi osobitnej špecializácie, a sú preto schopní posúdiť konkrétnu symptomatológiu. Najdôležitejším diagnostickým nástrojom balneológa je anamnéza. V priamom dialógu s pacientom balneológ zisťuje, aké sťažnosti sú prítomné. Za účelom posúdenia kontraindikácií pri niektorých spôsoboch liečby pacient zvyčajne po podaní podrobne vyšetrí pacienta história medicíny. Vo väčšine prípadov sú balneologické vyšetrenia podrobné lekárske vyšetrenia, ktoré zahŕňajú predovšetkým funkčný rozbor pohybového aparátu. Pri vyšetrení využíva balneológ moderné diagnostické nástroje ako napr Röntgen, sonografia príp Dopplerova sonografia, izokinetické testovanie svalov a EKG. Pri plánovaní terapeutických aplikácií je relevantný najmä výsledok izokinetického testovania svalov.
