Haptické vnímanie je senzorická kvalita, ktorá umožňuje ľuďom cítiť objekty alebo subjekty na základe aktívneho skúmania. Haptické vnímanie sa líši od hmatového vnímania, ktoré zodpovedá pasívnemu vnímaniu koža vnímanie. Multisenzorické poruchy integrácie, neurologické choroby a choroby receptorov interferujú s haptickým vnímaním.
Čo je to haptické vnímanie?
Haptické vnímanie je senzorická kvalita, ktorá umožňuje ľuďom cítiť objekty alebo subjekty na základe aktívneho skúmania. Človek koža zmysel má rôzne kvality. Pasívne vlastnosti sú zhrnuté pod pojmom hmatové vnímanie až po hmat. Hmatové vnímanie sa skladá z protopatického a epicritického vnímania a pozostáva teda z pasívneho vnímania teploty, pasívneho vnímania bolesť a rovnako pasívny vnem dotyku. Avšak ľudské koža má tiež schopnosť vnímať vlastnosti predmetov a živých bytostí prostredníctvom aktívneho skúmania. Tento aktívny prieskum je subsumovaný pod pojem haptika. Tento termín siaha až k Maxovi Desoirovi, ktorý ho vytvoril v 19. storočí. Haptika zahŕňa interocepciu aj exterocepciu, tj aktívne vnímanie stimulov na povrchu tela, ako aj aktívne vnímanie stimulov z tela. Biofyziologicky je základ hmatového a haptického vnímania zložený zo somatosenzorického a senzomotorického systému. Haptika zahŕňa bolesť vnímanie v zmysle nocicepcie, vnímanie teploty v zmysle termorecepcie a haptická povrchová citlivosť v zmysle vnímania mechanických stimulov ako tlaku, vibrácií a rozťahovania tkaniva. Súčasťou haptiky je tiež proprioception ako citlivosť na hĺbku alebo schopnosť vnímať polohu vlastného tela v priestore. Okrem toho sa kinestézia a viscerocepcia často počítajú ako súčasť haptík.
Funkcia a úloha
Haptika umožňuje ľuďom vnímať vlastnosti predmetov, ako sú veľkosť, hmotnosť, obrys, vlastnosti materiálu, pevnosťa teplota subjektu alebo objektu. Na haptickom vnímaní sa podieľajú rôzne receptory alebo zmyslové bunky. Patria medzi ne aj mechanoreceptory kože, rovnako ako receptory pre natiahnutie, tlak a vibrácie v šľachy, kĺbya svaly. Haptický systém integruje tieto informácie do spoločného vnímania. V jednotlivých vrstvách kože sa nachádza až 600 miliónov receptorov, napríklad Vater-Paciniho telieska pre vibračné stimuly, Meissnerove telieska pre zmeny tlaku, Merkelove bunky pre trvalé tlakové stimuly a Ruffiniho telieska pre tkanivá. strečing alebo orgány Golgiho šliach a svaly vretená. Chĺpky na tele sú tiež vybavené asi 50 dotykovými receptormi na zaznamenávanie deformácií. Voľné nervové zakončenia v pokožke vnímajú teplotu a bolesť stimuly okrem mechanických stimulov. Na rozdiel od iných zmyslových vnemov teda integrácia viacerých receptorov hrá hlavnú úlohu pre haptické vnímanie. Informácie z mechano- a proprioceptorov putujú aferentnými senzorickými cestami miecha cez talamus do mozgovej kôry. V talamus, k obvodom dochádza cez ventrálne zadné jadro. Rezidentné neuróny vychádzajú priamo do sekundárnych a primárnych somatosenzorických častí dvoch kontralaterálnych mozgových hemisfér. Kortikálne spracovanie má odtiaľ aferenty do temenného laloku a do sekundárnych somatosenzorických oblastí. Projekcia pokračuje v tomto bode do spánkových temenných oblastí, frontálnych temporálnych asociačných kôrov a ostrovnej kôry. Neuróny v zadnej parietálnej kôre majú za úlohu multisenzorickú integráciu haptickej informácie. Tvoria základ pre poznanie. Dotknite sa Pamäť sa poskytuje spojeniami s temporálnym lalokom. Eferentné signály cestujú do temenného laloku cez neuronálne spojenia so subkortikálnymi a kortikálnymi oblasťami. Pre hmatovú a haptickú senzorickú stimuláciu sa objavujú rozdiely. Pre haptické vnímanie existuje na rozdiel od hmatového vnímania vždy aktivita v motorickej kôre.
Choroby a sťažnosti
Pretože haptika závisí vo veľkej miere od integrácie multisenzorických informácií, narušenie týchto integračných procesov môže súvisieť so všeobecne zhoršeným haptickým vnímaním. Poruchy senzorickej integrácie zhoršujú interpretáciu a reakciu na určité podnety. Vo výsledku sa zdá, že sa postihnutí správajú neprimerane a môžu napríklad vyvíjať neprimerané množstvo alebo malý tlak pri dotyku s predmetmi alebo ľuďmi. Haptická nadmerná aktivita má silnú dedičnosť a dá sa liečiť vďaka moderným terapiám v oblasti multisenzorickej integrácie. Neschopnosť hapticky sa integrovať môže byť tiež prítomná po léziách v zadnej parietálnej kôre. Takéto lézie môžu byť vyvolané napríklad ischémiou, mŕtvica, alebo neurologickými chorobami ako napr roztrúsená skleróza. Haptiky však môžu byť narušené aj nezávisle od procesov multisenzorickej integrácie. Môže to byť napríklad v prípade poškodenia aferentných nervových dráh v miecha. Poškodenie všetkých ostatných hapticky relevantných oblastí centrálnej časti nervový systém môže byť tiež príčinou zhoršenej haptiky. V závislosti od lokalizácie lézie haptická Pamäť môžu byť narušené napr. Rovnako si možno myslieť, že chybné hmatové informácie súvisiace s léziami môžu vyplynúť zo zníženej povrchovej citlivosti. Choroby spojené s receptormi sú v tomto kontexte pomerne zriedkavé, ale môžu spôsobiť narušenie povrchovej citlivosti, ako aj neuronálne ochorenia. Poruchy receptorov sú často spojené s intoxikáciou. Oveľa častejšie je však haptická necitlivosť spojená s poškodením periférneho alebo centrálneho nervu. Periférne nervové poškodenie sa môžu vyskytnúť napríklad v kontexte polyneuropatia a v tomto prípade je spojené s avitaminóza, alkohol zneužívať, cukrovka, toxíny alebo rakovina a infekčné choroby, medzi inými. Existuje teda veľa možných príčin porúch haptického vnímania. Diagnóza konkrétnej choroby sa preto v tejto súvislosti ukazuje ako mimoriadne náročná.
