Čo robiť so záchvatmi?

Pretože záchvaty sprevádzajú násilné príznaky, často sa javia ako mimoriadne hrozivé. Napriek tomu nie sú u detí vôbec zriedkavé: Asi štyri percentá takýchto záchvatov zažijú raz počas nich detstva. A nemusíte myslieť epilepsie hneď. Najčastejšie ide o takzvaný príležitostný záchvat ako napr febrilné kŕče a zostáva to s jednorazovým výskytom.

Nie nevyhnutne epilepsia

In epilepsie porucha, záchvaty sa vyskytujú opakovane; je to však celkovo vzácnejšie: postihnutých je približne 0.8 percenta populácie. Často sa nenájde žiadna priama príčina; v niektorých prípadoch je spúšťačom dedičná predispozícia. V týchto prípadoch epilepsie sa často vyskytuje v detstva a dospievania. Navyše, mozog príčinou choroby môžu byť poškodenia rôzneho pôvodu, napríklad vrodené chyby, infekcie centrálneho nervového systému nervový systém, kraniocerebrálne poranenia, metabolické poruchy, poruchy obehu z mozog or nádory mozgu.

Čo je to záchvat?

Záchvaty sa vyskytujú, keď sa k normálnej elektrickej aktivite systému nahromadí dodatočná (ale abnormálna) aktivita mozog. Zvyčajne sa to stane náhle a bez varovania. Záchvat môže byť niekedy vyvolaný vonkajšími podnetmi, ako je blikanie televízie alebo počítača. Náhly elektrický výboj z nervových buniek v mozgu vyvoláva svalové kŕče, čo vedie k typickému obrazu záchvatu.

Ako vyzerá typický záchvat?

  • Náhla strata vedomia, telo stuhne, ruky a nohy sú natiahnuté, pravdepodobne sú tiež pretiahnuté chrbtové svaly (tonikum fáza).
  • Rytmické svalové výboje v rukách a nohách, napríklad zášklbyochablosť končatín (klonická fáza).
  • Rolovanie očí, žiak dilatácia, penenie pri ústa.
  • Zmáčanie alebo defekácia
  • Zmeny v dýchaní (pauzy v dýchaní, chrapľavé dýchanie, modrasté sfarbenie kože v dôsledku nedostatku kyslíka)
  • „Po spánku“ alebo „po vyčerpaní spánku“. Potom zvyčajne nie je č Pamäť záchvatu; dieťa je ospalé a omámené.
  • U dojčiat a malých detí môžu byť záchvaty atypické. Potom sa záchvat prejaví náhlym ochabnutím svalov a pretočením očí. Dieťa má uprený pohľad a môže v ňom byť pauza dýchanie (nedostatok kyslík spôsobuje koža sivasto-modrastú farbu). Alebo sa môžu vyskytnúť krátkodobé poruchy správania a dieťa môže pôsobiť neprítomne a nereaguje.

Opatrenia prvej pomoci

  • Upokojte dieťa
  • Chráňte ho pred zraneniami, ktoré môže utrpieť nekontrolovanými pohybmi, vyzlečte si tesný odev.
  • Nepokúšajte sa obmedzovať zášklby pohyby alebo držať dieťa. Mohli by ste si to poraniť.
  • Existuje riziko, že si dieťa pohryzie jazyk. Napriek tomu nestláčajte predmety medzi zubami, pretože to tak môže byť viesť na zlomeniny zubov.
  • Ak už kŕče nepretrvávajú: Dajte dieťa do stabilnej bočnej polohy (deti do dvoch rokov v ľahu).
  • Informujte pohotovostného lekára
  • Pokračujte v monitorovaní dýchanie prípadne začať záchranný dych.

Dôležité: Po záchvate nezabudnite dieťa dôkladne preskúmať, aby ste ako príčinu vylúčili ochorenie mozgu. Podrobným opisom času a povahy záchvatu lekárovi mu môžete pomôcť pri diagnostike a liečbe.

Čo robiť s febrilnými záchvatmi?

Febrilné kŕče sú takmer vždy neškodné. Spustí ich náhly a rýchly nárast horúčka, sú sprevádzané zášklby a zvyčajne trvajú iba pár minút. Dojčatá a batoľatá (asi do štyroch rokov) sú postihnuté. Asi u 35 percent detí, ktoré mali febrilné kŕče raz, opakuje sa s ďalšou horúčkovitou infekciou. Pre tento dôvod, horúčka-zníženie drogy sa dávajú takýmto deťom v počiatočnom štádiu.

V prípade recidívy by mali byť v dome aj lieky na prerušenie záchvatu. Najneskôr pri tretej príležitosti lekár objasní, či by sa záchvat mal považovať za prvý príznak epilepsie.