Poruchy obehu

Synonymá v širšom zmysle

Porucha prekrvenia

Epidemiológia

Výskyt porúch obehu je s pribúdajúcim vekom čoraz pravdepodobnejší. Až do veku 45 rokov trpia obehovou poruchou iba asi 2% populácie, medzi 60 až 70-ročnými je tento klinický obraz postihnutý asi každého desiateho, pričom muži ochorejú asi 4-krát častejšie ženy v rovnakom veku. Tieto údaje sa však vzťahujú iba na západný svet; v iných krajinách, najmä v rozvojových krajinách, je postihnutých oveľa menej ľudí, najmä kvôli životnému štýlu a súvisiacim rizikovým faktorom (pozri nižšie).

Príčiny

Existuje mnoho príčin porúch obehu, z ktorých sú tu podrobnejšie popísané iba tie najdôležitejšie. Medzi príčiny patrí predovšetkým zúženie resp occlusion tepien, ktoré môžu byť spôsobené artérioskleróza, cievne occlusion (embólia) alebo vznik krv zrazeniny v tepna. Ďalšími príčinami sú zápaly krv plavidlá (vaskulitída), kŕče vo svaloch krvných ciev (cievne kŕče) príliš nízke krvný tlak (arteriálna hypotenzia) alebo náhle krvácanie (napríklad mozgové krvácania).

Najbežnejšou príčinou poruchy krvného obehu je pravdepodobne artérioskleróza (napríklad kalcifikované krčné tepny), čo je systémové ochorenie. Rôzne plavidlá môže byť zvápenatený, napr. pravdepodobnosť artérioskleróza s vekom sa zvyšuje. V súvislosti s artériosklerózou (doslovne preložené: kalenie v spojivové tkanivo tepien), usadeniny sa vyskytujú na vnútornej strane plavidlá.

Spočiatku sú za to pravdepodobne malé poranenia v stene cievy. Ako reakcia na tieto zranenia zapne telo svoj obranný systém. To spúšťa rad komplikovaných biochemických procesov, ktoré vedú k ukladaniu krv bunky, krvné tuky, spojivové tkanivo av niektorých prípadoch vápnik v nádobách.

Tieto látky sa často označujú ako „plaky“. Tieto ložiská sa v zásade môžu vyskytnúť kdekoľvek v arteriálnom systéme. Pretože však podmienky prietoku zohrávajú úlohu pri tvorbe plakov, arteriosklerotické oklúzie sa výhodne nachádzajú tam, kde sa cievy rozvetvujú a bráni sa rovnomernému prietoku.

Spravidla sa obehové poruchy nevyvíjajú okamžite. Depozity v priebehu času stále viac a viac narastajú, čím sa priemer artérií neustále zmenšuje. Telo má preto veľa času reagovať na cievne zmeny.

Výsledkom je, že na jednej strane teraz menšie krvné cievy preberajú hlavne prívod krvi, ktorý predtým hral podradnú úlohu, a na druhej strane sa okolo postihnutých oblastí vytvárajú takzvané bypassové okruhy (kolaterálny obeh). Sťažnosti sa preto často prejavia až vtedy, keď artérioskleróza už masívne pokročila a prietok krvi je extrémne obmedzený. An embólia nastane, keď dôjde k náhlemu zablokovaniu cievy, menovite keď a krvná zrazenina, ktoré sa mohli vytvoriť v úplne inom, vzdialenejšom bode cievneho systému, sa unesú a zachytia sa v zvyčajne menšej nádobe, ktorá ju uzavrie. Toto embólia je zvyčajne vyvolaná a krvná zrazenina (trombóza), ale môže to byť tiež spôsobené distenziou nádorového tkaniva, plodová voda alebo dokonca vzduch.