Zákony o odbornej príprave na vedu Veda o výcviku

Zákony o odbornej príprave na vedu

  • Deterministické zákony (presný popis, napr. Rýchlosť ponorenia, skákanie z veže)
  • Indeterministické zákony (nie úplne presný popis, rýchlosť nábehu pri skoku do diaľky)
  • Základný výskum (všeobecné vytváranie základných znalostí)
  • Aplikačný výskum (zabezpečenie pravidiel / zákonností generovaných vo vede)
  • Hodnotiaci výskum (vedecké spracovanie poznatkov získaných z praxe)

odborná prípravaako empirická veda je odvetvie športovej vedy s cieľom analyzovať športový výkon s cieľom vyvodiť závery o trénovateľnosti. [...] odborná prípravaako aplikovaná veda integruje poznatky z iných vied do kánonu športovej vedy, aby lepšie vysvetlila činitele limitujúce výkonnosť športového tréningu. Medzi tieto vedy patria aj ďalšie: Aj keď teória výcviku sa v literatúre často používa ako synonymum pre odborná príprava, je to skôr forma aplikácie vedeckých poznatkov do športu.

  • Športová psychológia
  • Športová sociológia
  • Anatómie
  • Športová fyziológia a
  • Biomechanika.

…] Plánovaná a systematická realizácia zameraná na dosiahnutie konkrétnych cieľov v športe a prostredníctvom neho. z pohľadu športovej medicíny:…] systematické opakovanie nadprahových stimulov so zmenami funkčného stavu a morfologickou adaptáciou s cieľom zlepšenia výkonnosti. Výcvik je komplexný proces športových aktivít so zámerom dosiahnuť požadovaný stav výkonnosti pomocou objektívneho, nepretržitého a plánovaného tréningu.

Nemusí nutne ísť o zlepšenie športového výkonu. Najskôr sa musia určiť výkonnostné parametre a výkonnostné parametre športu, aby sa zlepšila jeho výkonnosť na tomto základe. Pre šport zameraný na súťaž tréning znamená dosiahnutie optimálneho funkčného stavu v určitom časovom období periodizáciou a jazdou na bicykli vzdelávacieho plánu.

Faktory určujúce výkonnosť: Pokiaľ ide o vedeckú prípravu, koncept tréningu je relevantný iba v kontexte športu. Rozlišujú sa nasledujúce tréningové ciele

  • Sila, rýchlosť, vytrvalosť, mobilita
  • Presunúť koordináciu
  • Psychologické faktory
  • Schopnosti spolupráce
  • Systematický tréning na dosiahnutie športových cieľov (zlepšenie výkonu, súťaž - víťazstvo na olympiáde)
  • Tréning na dosiahnutie cieľov prostredníctvom športu (rozvoj osobnosti, schopnosť spolupráce, ale aj podpora zdravia)

Obsah vedy o výcviku zahŕňa všetky oblasti optimalizácie športového výkonu a prípravy na súťaž v kondičnej a koordinačnej oblasti. V podmienenej oblasti sa rozlišuje medzi silou, vytrvalosť, rýchlosť a mobilita.

Výcviková veda využíva početné metódy na zabezpečenie merateľného a tým porovnateľného zlepšenia výkonu. Oblasti použitia vedy o tréningu sú také rozmanité a siahajú od začiatočníkov trénovania až po zlepšovanie výkonnosti vrcholových športovcov. Pomocou vedy o tréningu je možné dosiahnuť optimálny výkon vo všetkých športoch špecifickými tréningovými metódami.

Tréningová veda analyzuje vývoj športového výkonu a určuje tak, ktoré faktory sú relevantné pre dosiahnutie tréningového cieľa a ktoré nie. Vedecká príprava na výcvik vyvíja diagnostické postupy, vďaka ktorým je športový výkon merateľný, a vytvára cieľové hodnoty pre praktické použitie. Výcviková veda je teda nad tréningovou praxou. V tréningovej praxi sa určujú skutočné hodnoty, skutočné hodnoty sa porovnávajú s cieľovými hodnotami (skutočné - cieľové - hodnoty) a prínosy z tréningu sa určujú na základe skutočných - skutočných hodnôt.

Vedecká príprava je preto nevyhnutná pre adekvátny, praktický výcvik zameraný na cieľ. Dôležitosť výcviku prírodných vied pre školský šport. […] Bol v minulosti tréning podľa vedeckých a pedagogických princípov definovaný ako proces športovej dokonalosti systematickým a plamenným vplyvom na schopnosť a ochotu vykonávať s cieľom priviesť športovcov k vysokým a najvyšším výkonom.

dnes vieme, že táto definícia príliš súvisí so súťažným športom. […] Dnes je tréning definovaný ako otvorený pre všetkých (začiatočníci, pokročilí, súťažné športy), ako študenti, mladí, aktívni, vekoví športovci a ženy pre tých, ktorí chcú zvýšiť, udržať alebo obnoviť svoju výkonnosť. okrem toho sa výcvik vyznačuje plánovanou a systematickou realizáciou opatrení na dosiahnutie udržateľných cieľov v športe a prostredníctvom športu.

Možné aplikácie prírodovedného výcviku pre školský šport:

  • V športe / športové interné ciele: Zlepšenie športového výkonu
  • Prostredníctvom športu / cieľov športového textu: vlastnosti formujúce osobnosť.
  • Zdokonalenie zručností a športového výkonu (súvisiace so strednou a nižšou výkonnostnou úrovňou
  • Prevencia alebo zachovanie športovej účinnosti a fyzickej stránky stav na profylaxiu dlhodobých chorôb.
  • Rehabilitácia (gymnastika špeciálnej školy v širšom zmysle). V podobe znovuzískania fyzických vhodnosť.

Aby mohol mať prírodovedný výcvik vplyv na didaktiku športu, musia byť splnené 2 podmienky: Prírodovedný výcvik môže podporovať športovú didaktiku v týchto oblastiach: 5 oblastí pôsobenia prírodovedných predmetov zameraných na výcvik v didaktike športu: Pretože kontrolovateľnosť výkonu /štúdium ciele je podstatným činiteľom didaktiky športu, je jeho úlohou diagnostika výkonu poskytnúť primerané metódy na meranie úspešnosti výkonu. Výučba prírodných vied navyše poskytuje štatistické normy pre klasifikáciu individuálnych výkonov u konkrétnej skupiny adresátov.

Podľa HOHMANN et al. 2002, TWS prispieva do:

  • Základný výskum
  • Aplikovaný výskum
  • Hodnotiaci výskum
  • Motor štúdium cieľová oblasť musí mať na hodinách športu vysokú prioritu. (Musí byť akceptované zdravie, kondícia, výkon)
  • Otvorenosť empirickému výskumu
  • Formulácia cieľov motorického učenia a tréningu
  • Stanovenie vhodných metód učenia a odbornej prípravy
  • Výber vhodného obsahu vzdelávania a odbornej prípravy
  • Vyhľadajte primerané učebné a školiace materiály
  • Štruktúra jednej športovej hodiny
  • Dlhodobejšie plánovanie telesnej výchovy ;: od stanovenia časového rozvrhu po vypracovanie ročného plánu
  • Zoskupovanie foriem a mier vnútornej a vonkajšej diferenciácie
  • Rozdelenie cieľov učiva medzi rôzne ročníky
  • Presná formulácia cieľov učebných osnov (najmä zdravotná perspektíva)