Vaskularizácia je spojenie orgánu s krv systému a teda môže zodpovedať aj novej formácii menších plavidlá. V prípade patologickej neovaskularizácie, ako je systémové spojenie nádoru, sa tiež označuje ako neovaskularizácia. V lekárskej praxi zohráva vaskularizácia úlohu hlavne terapeuticky.
Čo je to vaskularizácia?
Vaskularizácia je spojenie orgánu s krv systému a teda môže zodpovedať aj novej formácii menších plavidlá. Pod pojmom vaskularizácia sa medicína označuje v dvoch rôznych kontextoch. Na jednej strane tento výraz označuje celkové vaskulárne spojenie konkrétneho orgánu. Ešte častejšie však lekári týmto slovom označujú to, čo je známe ako angiogenéza. Tento proces zodpovedá vzniku nových plavidlá v ľudskom tele. Angiogenéza je teda rast ciev, ktoré sa tvoria klíčením alebo štiepením na základe predformovaných krv plavidlá. Tvorba nových ciev z endotelových progenitorových buniek je odlišná od tohto typu vaskularizácie a označuje sa tiež ako vaskulogenéza. Vasukogenéza je najdôležitejšia pre vývoj vaskulatúry v embryonálnom období. Angiogenéza hrá úlohu najmä pri opravných procesoch hojenie rán. Posledným typom tvorby nových ciev je arteriogenéza, v ktorej sú tepny a arterioly sa tvoria na základe buniek hladkého svalstva. Všetky formy nových cieva tvorba v dospelom organizme sa tiež označujú ako neovaskularizácia. Neovaskularizácia sa môže spomenúť aj v prípade tvorby nových ciev s patologickou hodnotou.
Funkcia a účel
Vaskularizácia ako a cieva systémové pripojenie označuje obehový systém ako prietokový systém. Systém siaha od srdce telom v sieti jednotlivých krvných ciev zabezpečujúcich prežitie. Krvný cievny systém zaisťuje metabolizmus každého orgánu, tkaniva a bunky tela. Udržuje tak chemickú fyziologickú hladinu telesné tekutiny. Krv sa predovšetkým transportuje kyslík z pľúc do jednotlivých buniek a odstraňuje sa uhlík oxid odtiaľ. Živiny z trávenia sú tiež transportované do orgánov a tkanív krvou. Takto jednotlivé bunky prijímajú tuky, cukry a proteíny, ktoré konzumujú, spracúvajú alebo skladujú. Výsledné odpadové látky sa transportujú krvou do iných tkanív. Okrem toho poslové látky ako napr hormóny alebo imunitné bunky sú transportované na svoje miesto pôsobenia v krvnom systéme. Celková cieva daného orgánu spĺňa všetky vyššie uvedené úlohy a nazýva sa vaskularizácia. Vaskularizácia v zmysle nových procesov tvorby s malými krvnými cievami vo výsledku zodpovedá tvorbe vaskulárnych štruktúr s bunkami endotelu, pericyty a bunkami hladkého svalstva. Tieto nové formačné procesy sú relevantné v kontexte hojenie rán a súvisiace opravné procesy. V najširšom zmysle sa dva významy vaskularizácie prekrývajú. Spoločný bod prekrytia zodpovedá zásobovaniu tkanivových rezov sústavou ciev a krvných kapilár. The pečeň sa považuje za dobre vaskularizované tkanivo. Je obzvlášť bohatý na cievy. Teda v tomto type tkaniva počas poranenia dôjde k podstatne väčšiemu krvácaniu ako v slabo vaskularizovanom tkanive, ako je napr šľachy.
Choroby a sťažnosti
Vaskularizácia v zmysle angiogenézy má veľký význam na lekárskej klinike, napríklad v súvislosti s nádormi. Solídny nádor závisí od spoločne rastúcej siete kapilár. V tejto súvislosti existuje hovoriť nádorovo indukovanej angiogenézy. Toto kapilárnej sieť dodáva nádoru živiny a kyslík. Každý nádor s veľkosťou najmenej XNUMX mm³ závisí od tvorby nových ciev. Bez vaskulárnej spojitosti zostávajú nádory asymptomatické a nemajú klinický význam. Potlačenie vaskularizácie podľa toho obmedzuje rast nádoru. Antiangiogénne terapeutické prístupy znižujú vaskularizáciu a tým aj prietok krvi do nádorov. Monoklonálna látka neutralizujúca VEGF protilátky ako bevacizumab boli povolené pre metastatický kolorektálny karcinóm rakovina od roku 2004. Dnes je tento typ terapie sa používa aj na karcinóm prsníka, pľúca rakovina resp oblička rakovina. Pro-angiogénny terapie Je potrebné od tohto odlíšiť. Je založený na angiogénnych rastových faktoroch a používa sa napríklad na liečbu artérioskleróza. Používa sa najmä silný angiogénny rastový faktor FGF-1. Pro-angiogénne terapie môžu hrať úlohu aj pri chronických hojenie rán poruchy. Podpora vaskularizácie terapie zodpovedá buď proteínovej terapii, gen terapia alebo bunková terapia. Použitie rastových faktorov zodpovedá proteínovej terapii. Zatiaľ gen Terapeutické štúdie na podporu vaskularizácie využívali hlavne gén kódujúci angiogénny rastový faktor v DNA. Na tomto základe gen terapeutická cesta môže zodpovedať napríklad prenosu génov sprostredkovanému adenovírusom. Dodnes však nedoriešené problémy mor génová terapia. Napríklad génová transfekcia, ktorá môže byť sprevádzaná nežiaducim účinkom imunitný systém odpoveď sa pri týchto terapeutických prístupoch vyskytuje častejšie. Potenciálna toxicita nosiča vírusy je tiež nevyriešeným problémom týchto prístupov. Bunková terapia podporujúca vaskularizáciu je zase založená na prenose rôznych typov buniek. K dnešnému dňu je tento terapeutický prístup ešte len v začiatkoch. Aktuálna fáza zodpovedá počiatočnej fáze. K dispozícii sú štúdie s malým počtom pacientov. Tieto štúdie však ukazujú pomerne protichodné výsledky. Doteraz sa na prenos používali bunky rôznych typov. Okrem rôznych foriem dospelých kmeňových buniek, ako sú napríklad endotelové progenitorové bunky, sa v príslušných pilotných štúdiách použili krvotvorné a mezenchymálne kmeňové bunky.
