Neuropsychológia je veda, ktorá kombinuje neurovedu a psychológiu. Ako najbežnejšia oblasť použitia sa klinická neuropsychológia zaoberá poruchami a abnormalitami centrálneho nervového systému nervový systém, najmä mozog.
Čo je to neuropsychológia?
Ako najbežnejšia oblasť použitia sa klinická neuropsychológia zaoberá poruchami a abnormalitami centrálneho nervového systému nervový systém, predovšetkým mozog. Jedným z podpole neuropsychológie je fyziologická psychológia. Zaoberá sa štruktúrou a funkciou ústredne nervový systém a jeho účinkov na skúsenosti a správanie. Jedno zameranie je na kognitívne procesy a rovnako aj na procesy vnímania. Klinická neuropsychológia sa na druhej strane zaoberá predovšetkým chorobami nervového systému, a preto patrí k najvýraznejším oblasti použitia neuropsychológie. Klinická neuropsychológia sa zameriava najmä na choroby z mozog, napríklad rôzne formy demencie. Ako ďalšia subdisciplína neuropsychológie sa neurochemopsychológia zaoberá prienikom neurovied, (bio) chémie a psychológie. Neurochemopsychológia študuje vzájomné vzťahy neurochemických a psychologických procesov so zvláštnym zameraním na neurotransmitery (poslovia medzi bunkami). Podobne sa farmakopsychológia zameriava na účinky drogy a ďalšie chemické látky na psychiku a nervový systém.
Liečba a terapie
Neuropsychológia skúma, diagnostikuje a lieči rôzne poruchy, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. demenciesúvisiace poruchy hrajú hlavnú úlohu v klinickej neuropsychológii. V Alzheimerova demencianapríklad dochádza k špecifickým poruchám kognitívnych funkcií. Ovplyvňujú hlavne krátkodobo Pamäť ako aj časovú a priestorovú orientáciu: postihnutý si nedávne udalosti nepamätá alebo si ich pamätá len s ťažkosťami, stráca zmysel pre čas, okrem iného nevie správne pomenovať dátum alebo nevie, kde sa nachádza. Podľa závažnosti Alzheimerova demencia, tieto príznaky môžu mať rôznu závažnosť. Poruchy sú spôsobené odumretím nervových buniek v špecifickej časti mozgu, v entorinálnej kôre. Ďalšou poruchou, ktorá je študovaná a liečená neuropsychológiou, je štúdium porucha u detí. A štúdium porucha je, keď dieťa vykazuje výrazné nedostatky v čítaní, písaní a / alebo matematike, ktoré sa nedajú vysvetliť podpriemernou inteligenciou alebo nedostatočnými vyučovanie. Podľa toho, ktorá zručnosť sa nedá naučiť alebo sa učí menej efektívne, predstavuje štúdium porucha sa označuje ako dyslexie (porucha čítania), dyskalkúlia (porucha aritmetiky) alebo dysgrafia (porucha písomne). Okrem toho sa klinická neuropsychológia zaoberá rôznymi chorobami Pamäť a vedomie, jazyk, vykonávanie akcií a orientácia. V mnohých prípadoch je liečba interdisciplinárna. V prípade niektorých porúch napr Alzheimerova demencia, nie je možné obnoviť pôvodný kognitívny výkon. V týchto prípadoch je liečba zameraná na dosiahnutie menších zlepšení, uľahčenie zvládania choroby v každodennom živote a na zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu alebo aspoň na spomalenie priebehu choroby. Lepšiu prognózu majú často aj iné choroby, napríklad neurologické poruchy videnia alebo poruchy učenia.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Jednou z najdôležitejších úloh klinickej neuropsychológie je presná diagnostika. Pomocou rôznych psychologických testov môžu neuropsychológovia určiť, či má človek kognitívne poruchy a o aký typ poškodenia ide. Tieto testy sú štandardizované a umožňujú tak objektívne hodnotenie. V prípade vyššie uvedenej poruchy učenia nie je úlohou neuropsychológov iba nezávisle a spoľahlivo určiť deficity v akademických oblastiach čítania, písania a aritmetiky; musia tiež brať do úvahy inteligenciu dotknutého dieťaťa, ako aj spoločenské a školské pomery. Kontrolujú sa tiež motivačné a iné problémy, aby sa vylúčila iná príčina ako porucha učenia. Jedným z najbežnejšie používaných neuropsychologických testov je „Mini-Mental Status Test“, ktorý tiež často používajú lekári. V tomto teste sa od testovanej osoby najskôr žiada presný dátum (rok, mesiac, deň, deň v týždni), aby sa dalo zhruba odhadnúť jej orientácia v čase. Testovaná osoba potom plní menšie úlohy, napríklad opakuje a pamätá si slová, hláskuje dopredu a dozadu a pomenuje dva objekty. Tieto úlohy sa zdravým jedincom často zdajú všedné a jednoduché; ľudia s kognitívnymi poruchami však majú ťažkosti s používaním týchto základných zručností. Dokáže tiež zistiť dočasné poškodenia v dôsledku užívania drog a podobne. Pri ďalšom neuropsychologickom testovacom postupe, „hodinovom teste“, sa od subjektu požaduje, aby najskôr nakreslil tvár analógových hodín a potom konkrétny čas v danom kruhu. Tento test je obzvlášť citlivý na postup Alzheimerova choroba demencie a môžu byť schopné detekovať deficity aj pri zobrazovacích postupoch ako napr magnetická rezonancia (MRI) zatiaľ neodhalili žiadne zmeny v mozgu subjektu. Neuropsychologické testy tak nepredstavujú iba ekonomický, ale aj veľmi citlivý merací prístroj, ktorý dokáže zistiť aj malé odchýlky. V praxi sa vždy kombinujú rôzne testy, aby sa pokryli rôzne oblasti schopností a bolo možné vylúčiť alternatívne vysvetlenia, ako sú inteligencia, motorické poruchy, motivácia a iné. Neuropsychológia okrem toho využíva rôzne zobrazovacie techniky: magnetická rezonancia (MRI), elektroencefalografia (EEG), magnetoencefalografia (MEG) alebo pozitrónová emisná tomografia (PET) sa často používajú. Sú schopní vizualizovať funkciu mozgu, aby zistili nezrovnalosti.
