Interné lekárstvo je špecializácia medicíny, ktorá sa zaoberá vnútorné orgány, ich funkcie a možné choroby. Špecialista na vnútorné lekárstvo sa nazýva internista a praktizuje diagnostiku, liečbu a sledovanie chorôb. Pokiaľ je to možné, do jeho rozsahu pôsobnosti spadá aj prevencia, aby sa zabránilo rozvoju určitých klinických obrazov.
Čo je vnútorné lekárstvo?
Interné lekárstvo je špecializácia medicíny, ktorá sa zaoberá vnútorné orgány, ich funkcie a možné choroby. Internista praktizuje diagnostiku, liečbu a sledovanie chorôb. Medzi orgány liečené vnútorným lekárstvom patria pľúca, srdce, pečeň, obličky, tráviaci trakt a slezina, krv, plavidlá a spojivové a podporné tkanivá sú tiež zahrnuté. Z toho vyplýva oblasť zodpovednosti za vnútorné lekárstvo za klinické obrazy, ktoré priamo ovplyvňujú tieto alebo iné orgány alebo ich funkcie. Príklady podpolí priamo súvisiacich s orgánmi sú nefrológia, kardiológia, pneumológia atď. Oblasti ako napr endokrinológia, imunológia, diabetológia a ďalšie patria do rozsahu orgánových funkcií. Táto široká škála úloh vedie k prekrývaniu s inými špecializáciami, ako je neurológia alebo laboratórna medicína. Chirurgia pôvodne nepatrila k úlohám interného lekárstva, ale pri novších diagnostických metódach (väčšinou minimálne invazívnych) existujú zákroky, ktoré možno nazvať aspoň „diagnostickou chirurgiou“. Patria sem endoskopie, ktoré sa vykonávajú na vizuálne vyšetrenie vzoriek orgánov a tkanív. Pri tomto postupe sa dve rúrky zavedú cez malé rezy v koža. Jeden obsahuje kameru, ktorej pohľad sa prenáša na obrazovku, a druhý zvyčajne obsahuje rezné nástroje používané na malé zákroky alebo na odstránenie tkaniva. Podľa typu endoskopia, celková anestézia môžu byť požadované, napríklad pre laparoskopia. V Nemecku trvá ďalšie vzdelávanie internistu najmenej päť rokov. Špecialista pre vnútorné lekárstvo si môže zvoliť zameranie, ktoré predlžuje výcvikové obdobie o jeden rok. Ďalej sú možné rôzne ďalšie kvalifikácie, napríklad okrem iných v závislostiach alebo v tropickej medicíne.
Funkcia, účinok a ciele
Medzi diagnostické postupy vo vnútornom lekárstve patrí anamnéza, pri ktorej lekár požiada pacienta, aby čo najpresnejší popis svojich sťažností. Prezeranie pacienta, palpácia, klepanie a počúvanie, ako aj funkčné testovanie tvoria veľkú časť obvyklého fyzické vyšetrenie a sú označované ako schéma IPAAF: inšpekcia, palpácia, perkusie, auskultácia, funkčné testovanie. Prebieha kontrola krv tlak a pulz rovnako ako horúčka môže byť tiež potrebné meranie. Ďalej sa srdcová aktivita môže merať pomocou elektrokardiogram, tiež vo forme a dlhodobé EKG. Ultrazvuk vyšetrenia, endoskopie, pľúca súčasťou diagnostických postupov vnútorného lekárstva sú aj funkčné testy, ako aj vyšetrenia katétrom, laboratórne testy a biopsie. Len čo internista stanoví diagnózu, navrhne pre pacienta najvhodnejší spôsob liečby. Často to má formu liekov, napríklad predpisovania antibiotiká pre mechúr or oblička infekcie alebo hormonálna substitúcia pre endokrinologické nálezy. Liečba však môže prebiehať aj bez liekov, napríklad ak už môže dôjsť k zmene životných návykov pacienta viesť k úspechu (zmena v strava, vzdávať sa fajčenie alebo podobné). Diagnóza stanovená internistom však môže byť tiež viesť na odoslanie k ďalším špecialistom, ak sú potrebné liečebné metódy, na ktoré nemá kvalifikáciu. To je napríklad prípad, keď je potrebný chirurgický zákrok. Môže sa tiež odvolať od všeobecného internistu k internistovi so špecializáciou, ak sa zistenie ukáže ako zložité. Internista vidí ďalšiu úlohu v prevencii. V prípade pacienta, ktorého zloženie, správanie alebo genetické dispozície ho vystavujú vyššiemu riziku vzniku konkrétnej choroby, môže internista poskytnúť radu, ktorá pomôže predchádzať alebo oddialiť vznik choroby. Napríklad ľudia, ktorí sú zjavne nadváha a ktorého krv glukóza úrovne sú v hraničnom rozmedzí by mali trvať Opatrenia zabrániť nástupu cukrovka. Internista by mal zvážiť aj podanie podporných prípravkov, ako napr vitamín doplnky. Toto zohráva úlohu najmä u oslabených alebo starších pacientov a môže sa uplatniť aj vtedy, keď príznaky nedostatku ešte nie sú rozšírené, ale treba sa ich obávať.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Interné lekárstvo pokrýva všetky dôležité orgány, a tak sa s veľmi vážnymi alebo akútne život ohrozujúcimi nálezmi stretáva zvyčajne častejšie ako napríklad u ortopédov, dermatológov a iných lekárov. Navyše, vnútorné orgány sú často navzájom priamo spojené, takže je dôležitá presná diagnóza, aby sa čo najrýchlejšie a najpresnejšie určila príčina sťažností. V prípade zdĺhavého zápal alebo malígne zmeny v tkanive, najkratší možný čas na stanovenie diagnózy môže byť dokonca život zachraňujúci - čím dlhšie trvá stanovenie diagnózy, tým horšie môžu byť nálezy. Zároveň môžu existovať chorobné vzorce, ktoré sú buď pomalé, sotva viditeľné, alebo spôsobujú pacientovi neurčité príznaky. Pretože väčšina orgánov sa nachádza v truhla a brucho a tesne pri sebe, sťažnosti ako napr bolesť nemusí byť hneď správne lokalizovaný. Môže teda existovať vážnejšie aj oveľa neškodnejšie počiatočné podozrenie, ako sa neskôr ukáže ako pravdivé. Najdôkladnejšia možná diagnóza je preto nevyhnutná aj v prípade menej intenzívnych sťažností. Aj veľmi vážne choroby ako napr rakovina na chvíľu nemôže spôsobiť žiadne alebo len veľmi mierne sťažnosti. To isté platí pre hormonálne dysfunkcie. Často sa prejavujú rozptýlenými sťažnosťami, ako je všeobecná nevoľnosť, závrat alebo slabosť a tak klásť vysoké nároky na odbornú spôsobilosť ošetrujúceho lekára. Dobrý internista tu môže pacientovi ušetriť dlhú cestu utrpenia, ak sa diagnostikuje rýchlo.
