Reaktívne pohyby sú motorické reakcie na fyzické a duševné podnety, ktoré sa líšia od spontánnych pohybov. Reaktívne pohyby sú v zásade založené na cykle skrátenia strečingu, ku ktorému dochádza pri aktívnom predĺžení svalov. Reaktívna sila podlieha poruchám v neurogénnych léziách extrapyramídového systému.
Čo sú reaktívne pohyby?
Reaktívne pohyby zvyčajne zodpovedajú rýchlej postupnej výstrednej a sústredenej práci svalov, ako napríklad pri vrhaní. Neurológia rozoznáva rôzne typy pohybov nervovosvalového pohybového aparátu. Každý pohyb v zásade pozostáva zo svalovej sily a kontrakcie, ktorá sa iniciuje z centrálnej strany nervový systém prostredníctvom eferentných motorických nervových dráh. Mimovoľné pohyby, ako napríklad fascikulárne zášklby následná stimulácia periférnych neurónov sa označujú ako spontánne pohyby. Od toho je potrebné odlíšiť takzvané reaktívne pohyby. Reaktívny pohyb je pohyb, ktorý reaguje na fyzický alebo psychický podnet. Reaktívne pohyby zvyčajne zodpovedajú rýchlemu sledu výstrednej a sústredenej práce svalov. Svalová akčná forma reaktívneho pohybu je známa ako cyklus skrátenia roztiahnutia. Cyklus skrátenia naťahovania nastáva počas aktívneho predlžovania svalstva, po ktorom okamžite nasleduje kontrakcia príslušného svalu. Plastické elastické vlastnosti svalov spôsobujú, že ku kontrakcii dôjde okamžite po natiahnutí. Sval sa teda stiahne skôr, ako sa prispôsobí natiahnutiu. Uložená energia predchádzajúcich pohybov umožňuje, aby bol cyklus energeticky efektívny a rýchly. Sila na vykonávanie reaktívnych pohybov sa nazýva reaktívna sila.
Funkcia a úloha
Kombinované fungovanie svalov hrá hlavnú úlohu v každodennom ľudskom živote. V atletickom kontexte hrá ešte väčšiu úlohu. Všetky reaktívne pohyby sa vyznačujú rýchlo za sebou idúcimi, excentrickými a prekonávajúcimi sústredné spôsoby práce so svalmi. V excentrickej fáze reaktívneho pohybu ukladá tendo-svalový systém kinetickú energiu z vykonaného pohybu do svojich sériových elastických a paralelných elastických štruktúr. V nasledujúcej koncentrickej fáze cyklu sa akumulovaná energia uvoľní. Existuje teda nárast sily a sily v porovnaní s predchádzajúcou koncentrickou kontrakciou. Reaktívna sila závisí od niekoľkých faktorov, vrátane neuromuskulárnych faktorov. Okrem toho hrá rozhodujúcu úlohu roztiahnuteľnosť šľachových štruktúr. Základom vykonaného zvýšenia výkonu v rámci reaktívneho pohybu je cyklus skrátenia streču, ktorý aktivuje receptory svalového vretena. Aktivácia receptorov svalového vretena je teda stimulom, ktorý musí predchádzať každému reaktívnemu pohybu. Reaktívna sila je presne tá sila, ktorá realizuje najväčší možný silový dopad v cykle skrátenia roztiahnutia. Samotný cyklus naťahovania a krátenia je fázou medzi výstredne poddávajúcim sa a sústredne prekonávajúcim prácu svalov. Dobrý reaktívny pevnosť je výsledkom dobrej maximálnej sily, reaktívnej primeranej napínacej schopnosti svalov a rýchlej kontrakčnej schopnosti. Reaktívna napäťová kapacita je výsledkom síl pasívnej pružnosti svalov a šľachy. Reaktívne pevnosť vyžaduje od ľudí výkon formy pohybu ako sú skoky, šprinty alebo hody. Všetky tieto pohyby majú v podstate reaktívny charakter. Extrapyramídový systém je anatomicky zásadná štruktúra pre reaktívne pohyby. Kontrolné procesy motorickej aktivity sa potom nachádzajú v tomto systéme, akonáhle neprechádzajú pyramidálnymi plochami miecha. Nervové dráhy systému prechádzajú z jadrových oblastí mozgovej kôry subkortikálne bazálna uzlina, nucleus ruber a substantia nigra v strednom mozgu. Odtiaľ pokračujú do olivového jadra medulla oblongata a stekajú dolu miecha. U primátov má extrapyramídový systém určitú dominanciu v ovládaní pohybu. Funkčne jasné oddelenie pyramídového a extrapyramídového systému však v zásade neexistuje ani u primátov.
Choroby a poruchy
Reaktívna sila sa dá selektívne trénovať. Športovci využívajú takzvaný plyometrický tréning napríklad na trénovanie reaktívnych pohybov a na vývoj tak reaktívnej sily. pevnosť ako priemer. V cykle skrátenia roztiahnutia, a teda základ všetkých reaktívnych pohybov, šľachy musia byť natiahnuté na maximum, aby sa dosiahli požadované pohybové efekty. V tejto súvislosti môže mať vysoká roztiahnuteľnosť nepriaznivé účinky na vývoj cyklu, a teda môže mať nepriaznivé dôsledky aj pre reaktívne pohyby. Okrem týchto spojení môžu byť reaktívne pohyby ovplyvňované neurogénnymi léziami. Napríklad extrapyramídový syndróm je termín používaný na popis poruchy pohybu, ktorá je dôsledkom takýchto lézií. V dôsledku zvýšeného alebo zníženého stavu napätia svalstva dochádza k drastickému zvýšeniu alebo zníženiu pohybov. Extrapyramídový systém sa primárne pripisuje nevedomým mimovoľným pohybom, ktoré formujú automatizované pohybové sekvencie. Systém tiež významne prispieva k koordinácie tónu a pohybu. Kvôli extrapyramídovému systému sú napríklad ruky pri chôdzi rozkolísané. Exrapyramidový systém navyše inhibuje a riadi dobrovoľnú motorickú funkciu pyramídového traktu. Poruchy systému sú buď hypokineticko-hypertonické, ako napríklad v Parkinsonova chorobaalebo sa prejavia hyperkineticky-hypotonicky ako pri chorea alebo balizme. Zodpovedajúce poruchy sa môžu vyskytnúť aj v dôsledku užívania liekov ako napr neuroleptiká. Dôsledkom týchto porúch sú javy ako ataxia, tremor alebo naštartujte zábrany, ktoré zodpovedajú narušenej iniciácii pohybu. Všetky reaktívne pohyby sú redukované v hypokineticko-rigidnej forme extrapyramídového syndrómu. Pacienti s touto patológiou často trpia tendenciou k pádu pri chôdzi, pretože najmä chôdza je spojená s reaktívnymi pohybmi. Zníženie reaktívnej sily môže tvoriť aj poranenie alebo iné patologické stavy svalov.
