úvod
Nízky krv tlak (hypotenzia) je definovaný ako a krvný tlak menej ako 105/60 mmHg. Štandardná hodnota krv tlak je 120/80 mmHg. Nízka krv tlak sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Príliš nízka krvný tlak (hypotenzia) môžu sprevádzať určité príznaky (napr. závraty s obehovým kolapsom (synkopa), poruchy videnia, bolesti hlavy, atď.). Pre ošetrujúceho lekára je preto dôležité nájsť základnú príčinu, aby mohol (-a) vzniknúť krvný tlak adekvátne.
Príčiny hypotenzie
Príčiny nízkeho krvného tlaku možno v zásade rozdeliť do štyroch rôznych kategórií: Hypotenzia je u dospievajúcich žien veľmi častá. Príčinou nízkeho tlaku môže byť aj fyzická alebo psychická záťaž v súkromnom alebo pracovnom živote. Zriedkavo môže byť nízky krvný tlak dočasne spôsobený nedostatkom príjmu tekutín alebo nerovnováhou elektrolytov.
Pretože hypotenzia môže mať veľmi odlišné príčiny, mala by sa vykonať komplexná diagnostika (vyšetrenie cievneho systému, zobrazenie štítna žľaza, odber venóznej krvi na stanovenie elektrolytyatď.) Pacient história medicíny by mala obsahovať určité otázky, ktoré môžu pomôcť určiť príčinu hypotenzie.
- Organické príčiny (napr
choroby srdce alebo cievnym systémom, štítnou žľazou alebo nadobličkami) alebo v dôsledku určitých podmienok prostredia (napr. stres alebo podváha)
- Vrodená konštitučná forma nízkeho krvného tlaku (hypotenzia)
- Otras situácie (napr. alergický alebo septický šok)
- Porucha ortostatickej adaptácie po zmene polohy z ľahu do stoja
Srdce choroby ako arytmia alebo zlyhanie srdca môže zhoršiť prácu srdca a viesť k nízkemu krvnému tlaku. Srdcové arytmie môžu viesť k zníženému vylučovaniu krvi z srdce a teda na nízky krvný tlak.
Táto znížená ejekcia (srdcový výdaj) sa vyskytuje hlavne pri cirkulujúcej excitácii srdca (napríklad pri opätovnom vstupe) tachykardia) alebo v situáciách, keď je srdce funkčne zastavené (napríklad ventrikulárna fibrilácia). V týchto prípadoch sa do centrálnej a periférnej tepny dostane menší objem krvi za čas plavidlá. Pretože kontinuálny prísun kyslíka k citlivým neurónom mozog je nevyhnutné a nemožno ho v takom prípade zaručiť, typické príznaky ako závraty, synkopa, bledosť atď.
môže nastať. Aj v prípade oslabenia srdcového svalu (srdcová nedostatočnosť) srdce vylučuje menej krvi aorta a truncus pulmonalis. Klinicky je to identické so zníženým vylučovaním krvi ako pri určitých srdcových arytmiách.
Nízky krvný tlak sa môže vyskytnúť aj pri a stav známy ako syndróm aortálneho oblúka. V tomto prípade existuje zúženie (stenóza) priamo pred výstupom z tepny plavidlá (tepna carotis communis), ktoré dodávajú mozog. Pri syndróme aortálneho oblúka sú dolné končatiny zvyčajne stále dostatočne zásobené krvou, zatiaľ čo mozog je nedostatočne zásobený tepnami.
Preto sa vyskytujú typické príznaky arteriálnej hypotenzie. Cievne ochorenia, ako je slabosť žilovej steny, môžu viesť k hypotenzii. Z dôvodu poruchy svalovej resp spojivové tkanivo časti môže viesť k rozšíreniu žíl („kŕčové žily").
Krv klesá do týchto žíl a v dôsledku spomaleného prietoku krvi sa tvoria turbulencie. Krv sa doslova „zastaví“ a klesá. Kŕčové žily sa zvyčajne vyskytujú v nohách, kde následne klesá krv.
To má za následok nízky krvný tlak v centrálnom obehu. Nedostatočná ponuka artérií plavidlá môže dôjsť k obehu mozgu. Spolu s nadobličkysa štítna žľaza je jedným z orgánov, ktoré sa podieľajú na regulácii krvného tlaku jeho uvoľňovaním hormóny.
Tu sú dôležité dva z nich hormóny trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4), ktoré vyrába štítna žľaza a prepustený do krvi. Títo hormóny pôsobia na rôzne bunky a tkanivá a môžu tak okrem iného ovplyvňovať krvný tlak. Môžu zvýšiť prácu srdca (okrem iného zvýšením aktivity srdca) sodík/draslík ATPáza), a teda aj krvný tlak. V prípade hypotyreóza, je ich nedostatok.
Hypotyreóza môže preto viesť k nízkemu krvnému tlaku (hypotenzii). Veľmi často, hypotyreóza je spôsobené autoimunitným ochorením (Hashimoto tyreoiditida, hlavne u mladých žien). Preto najmä mladé ženy so sťažnosťami na nízky krvný tlak (závraty, apatia únava, bledosť, poruchy videnia pri hviezdnom videní) je potrebné brať do úvahy pre vznik štítnej žľazy.
Addisonova choroba Okrem pohlavných hormónov (androgény), mineralokortikoidy (najmä aldosterón) a glukokortikoidy (najmä kortizol) sa tiež tvoria v kôre nadobličiek. Najmä aldosterón a kortizol vyvíjajú zvýšenie arteriálneho krvného tlaku. Hypotenzia môže vyústiť do chorôb s nedostatočnou funkciou (napr Addisonova choroba or nádorové ochorenia).
Addisonova choroba vedie k nedostatočnej funkcii kôry nadobličiek. Ako je opísané vyššie, produkujú sa tu hormóny zvyšujúce krvný tlak, ako je aldosterón a kortizol. V prípade hypofunkcie tieto hormonálne účinky zvyšujúce krvný tlak chýbajú.
V dôsledku toho sa môže vyskytnúť nízky krvný tlak (hypotenzia). Máte ďalšie otázky týkajúce sa hypotyreózy? V prvom rade sa paradoxne javí výskyt nízkeho tlaku v stresových situáciách.
Za normálnych okolností stresové situácie zúžia tepnové cievy (vazokonstrikcia) s cieľom zvýšiť krvný tlak a tým splniť zvýšené nároky na fyzickú námahu. Ak však dôjde k dlhému obdobiu stresu, tento riadiaci obvod zlyhá. Vasokonstrikcia (zúženie krvných ciev) už nie je možné udržať a môže sa vyvinúť nízky krvný tlak (hypotenzia).
Preto by sa mala venovať pozornosť transformácii takzvaného „negatívneho“ stresu na „pozitívny“ stres. Obdobia stresu by mali byť časovo obmedzené, aby sa zabránilo tejto dysregulácii vazokonstrikcie. Trpíte stresom?
Aj nízky vek môže v zásade viesť k nízkemu krvnému tlaku (hypotenzii). Je to zvyčajne preto, že mladší ľudia sú v niektorých prípadoch veľmi chudí. Najmä v dospievaní čelí telo výzve rýchleho rastu.
Mladí ľudia sú veľmi chudí (často aj kvôli „situáciám sociálneho tlaku“). Ich krvný tlak je zvyčajne nižší ako u dospelých. Až asi 20% všetkých detí do 15 rokov trpí raz alebo niekoľkokrát kolapsom kvôli a obehová slabosť.
Najbežnejšou príčinou je ortostatická dysregulácia. Veľmi často sa vyskytuje aj takzvaná vazovagálna synkopa. V takom prípade po vstávaní dôjde k patologickému poklesu tlaku a krv v dolných končatinách klesá.
V tomto prípade je mozog dočasne nedostatočne zásobený krvou a môže sa vyvinúť obehový kolaps. Vyššie opísané procesy dospievania so silným rastom tela v kombinácii s často veľmi nízkym krvným tlakom sa vyskytujú častejšie u ženského pohlavia. Spúšťačom nízkeho krvného tlaku (hypotenzie) v tejto „životnej fáze“ môže byť často aj nedostatok príjmu tekutín.
Telo potrebuje pre rast zvýšený príjem minerálov a živín. Potenciálne reverzibilnou príčinou nízkeho krvného tlaku (hypotenzie), ktorej je možné zabrániť jednoduchými opatreniami, je nedostatok príjmu tekutín. Pretože asi 1.5 až 1.8 litra sa denne stratí močom (okrem iných tekutín napr dýchanie alebo potenie) sa musí objem cirkulujúcej krvi vo vaskulárnom systéme udržiavať dostatočným príjmom tekutín.
Priemerné odporúčané množstvo príjmu tekutín medzi 2 až 3 litrami sa dá významne zvýšiť dodatočným zaťažením (napr. Športom). V zásade je krvný tlak vo vaskulárnom systéme regulovaný vzájomnou súhrou hydrostatického tlaku (tlak, ktorý krv v cieve vyvíja na stenu cievy a potenciálne chce vytlačiť tekutinu z cievneho systému) a koloidno-osmotického tlaku (proteíny krvnej plazmy, ktorá drží tekutinu vo vaskulárnom systéme). Nerovnováha medzi týmito dvoma tlakmi môže viesť k zmene objemu krvi, a tým aj krvného tlaku.
Napríklad nedostatok plazmy proteíny (obzvlášť bielkovina) vedie k strate vody v cievnom systéme a tým k poklesu krvného tlaku. Zvýšená strata tekutín (napríklad v dôsledku úrazov s krvácaním) môže navyše viesť k nízkemu krvnému tlaku v dôsledku straty tekutín. Časté zvracanie (zvracanie), hnačka (hnačka) alebo zvýšené močenie v cukrovka mellitus tiež spôsobujú zvýšenú stratu tekutín. Silný pokles krvného tlaku (hypotenzia) môže byť v zásade spôsobený aj vedľajšími účinkami liekov.
Napríklad diuretiká ako napr diuretiká (napríklad často používané kľučkové diuretikum) majú silný účinok na zníženie krvného tlaku. Pri liečbe s diuretiká, preto by sa mal okrem pravidelných kontrol elektrolytov merať aj krvný tlak (najmä draslík). Všeobecne môže byť hypotenzia spôsobená aj liekmi na zníženie krvného tlaku.
Najmä v počiatočnej fáze liečby znižujúcej krvný tlak môže dôjsť k silnej hypotenzii. Pravidelne by sa mali robiť kontrolné merania krvného tlaku. Niektoré psychotropné drogy majú tiež antihypertenzívny účinok.
Za zmienku stoja najmä tri- a tetracyklické antidepresíva, ako aj určité antipsychotiká zo skupiny fenotiazínov. Možnou príčinou môžu byť aj dedičné poruchy cieľovej hodnoty krvného tlaku v regulačných orgánoch. Jedná sa predovšetkým o receptory naťahovania (baroreceptory) v karotickom sínuse aorta, medulla oblongata ako obehové centrum v mozgovom kmeni a oblička ako regulátor objemu s centrálnym hormónom renínom.
Regulácia krvného tlaku je komplexná jednotka niekoľkých organických systémov, z ktorých sa dá ľahko dostať vyvážiť vrodenými účinkami. Geneticky podmienená úprava cieľovej hodnoty pre „optimálny“ krvný tlak je v zásade možná v oboch smeroch. Okrem hypotenzie sa teda môže vyskytnúť aj hypertenzia z dôvodu povahy poruchy.
