Postup
Pacient sa spravidla môže rozhodnúť, či chce dostať sedatívum (napr. Midazolam) alebo krátke anestetikum (zvyčajne propofol) aby si z vyšetrenia nič nevšimol. Treba však poznamenať, že v takom prípade sa schopnosť viesť motorové vozidlá 24 hodín považuje za obmedzenú. Najskôr sa pacientovi dostane takzvaná flexa, malá trubica, ktorá leží v žila aby sedatívum resp narkotikum možno podať injekciou.
Predtým sa to urobí, pacient je zvyčajne položený na boku. Okrem toho je k jednému z prstov pacienta pripojený pulzný oxymeter na meranie saturácie a pulzu kyslíkom. Sedatívum /narkotikum injekciou, potom pacient počká, kým nenadobudne účinnosť.
Vyšetrovateľ potom začne opatrne zavádzať kolonoskop rektálne a posúvať ho, až kým nedosiahne najprednejšiu časť dvojbodka alebo posledná časť tenké črevo. Kolonoskop je potom pomaly zatiahnutý a vzduch je insuflačný (vháňaný) do čreva tak, že sa rozširuje, čo výrazne zlepšuje viditeľnosť. Tento vzduch môže byť niekedy mierny nadúvanie po vyšetrení.
Potom všetky časti dvojbodka sú starostlivo preskúmané. Počas kolonoskopia, nielenže možno posúdiť črevo, ale v prípade potreby je možné vykonať aj malé zákroky. Toto umožňujú malé nástroje, ktoré je možné vložiť do kolonoskopu.
Napríklad v prípade menšieho krvácania v dvojbodka, hemostáza je možná pomocou injekcií. Ak polypy hrubého čreva (výčnelky sliznice, ktoré v priebehu rokov môžu degenerovať do kolorektálneho karcinómu), sa zvyčajne odstránia pri rovnakom vyšetrení. V prípade zúženia (stenózy) častí čreva je možné tieto časti pri vyšetrení (bougienage) opäť zväčšiť.
Ak sa objavia nápadné oblasti sliznice, odoberie sa malá vzorka tkaniva (biopsia) je možné z nich odobrať a potom odoslať do laboratória na vyšetrenie. Celé vyšetrenie zvyčajne trvá asi 15-30 minút. Potom môže pacient opäť normálne jesť a piť.
Ak pacient dostal sedatívum alebo anestetikum, zostane v zariadení nejaký čas monitoring a potom môžu byť prepustené domov. V takom prípade však v tento deň už nie je vedenie vozidla povolené. Po vyšetrení nemá pacient spravidla žiadne sťažnosti.
Občas sa vyskytne mierne nadúvanie a mierny pocit závratu, ktorý môže pretrvávať po zvyšok dňa a je spôsobený sedatívom / narkotikum. Ak príznaky ako napr horúčka, malátny alebo ťažký bolesť brucha po vyšetrení je potrebné vyhľadať lekára. Častým nálezom sú polypy čreva.
Tieto spočiatku nespôsobujú žiadne príznaky, preto si ich pacient nevšimne a zvyčajne si ich všimne až pri preventívnej prehliadke. polypy musia byť odstránené akékoľvek látky, pretože by sa z nich mohli vyvinúť nebezpečné karcinómy. Vo väčšine prípadov tieto polypy sa okamžite odstránia pomocou elektrickej slučky a odošlú sa patológovi na diagnostiku.
Väčšie polypy je potrebné odstrániť malým nožom. V niektorých prípadoch je po odstránení nevyhnutný malý steh. Krvácanie je tiež často vidieť počas a kolonoskopia.
Podľa toho, či je krvácanie akútne a či je injekčné, alebo staršie a už zastavené, je potrebné poranenú cievu podviazať pomocou malého elektrického prístroja. Niekedy je potrebné do cievy vpichnúť adrenalín, aby sa uzavrela. Ak cieva silno krváca, musí sa uzavrieť stehom.
Drobné zápaly steny čreva sa okrem odobratia vzorky zvyčajne dokumentujú iba fotografiami. Všetky tieto kolonoskopia postupy sú možné s kolonoskopom za určitých technických transformácií. V závislosti od nálezov sa môže trvanie kolonoskopie veľmi líšiť.
Okrem toho zohrávajú hlavnú úlohu aj anatomické podmienky. Čím je dvojbodka kľukatejšia, tým ťažšie je pre skúšajúceho manévrovať s kolonoskopom cez cievky. Veľkú úlohu zohráva aj viditeľnosť.
Ak pacient urobil kolonoskopiu príliš krátko pred vyšetrením a črevo nie je čisté, môže sa doba vyšetrenia predĺžiť. V závislosti od nálezov a počtu odobratých vzoriek možno dosiahnuť aj kratší alebo dlhší čas vyšetrenia. Kolonoskopia trvá 20 minút až jednu hodinu, berúc do úvahy vyššie uvedené faktory.
Každý zákrok prináša riziká, aj keď sa kolonoskopia všeobecne považuje za veľmi nízkorizikovú a bezpečnú. V Nemecku sa každoročne vykonáva množstvo terapeutických alebo diagnostických kolonoskopií a komplikácie sú zriedkavé. Na riziká sa však upozorňuje aj pred každou kolonoskopiou.
Patrí sem predovšetkým intolerancia anestetika. Je pravda, že dávky sú zvyčajne malé, a preto anestézie časy sú krátke. Vždy sa však môžu vyskytnúť intolerančné reakcie, ktoré si vyžadujú intenzívne lekárske ošetrenie.
Počas kolonoskopie a po vyšetrení môže dôjsť ku krvácaniu, ktoré si môže vyžadovať ďalšie lekárske ošetrenie. Krvácanie sa môže vyskytnúť najmä pri biopsii oblastí kože alebo odstránení polypov. Aj po ukončení procedúry došlo k poklesu hemoglobínu v krv počet by mal prinútiť človeka myslieť na krvácanie spôsobené kolonoskopiou.
Zatiaľ čo sa kolonoskop (špeciálna trubica) pohybuje črevom tam a späť a manévruje po zákrutách a minulých uhloch, v jednotlivých prípadoch môže dôjsť k perforácii čreva, ktorá môže v najhoršom prípade skončiť prasknutím čreva a viesť núdzová operácia, počas ktorej sa musí črevo zošiť a vyčistiť brušná dutina baktérie z čreva, aby sa zabránilo vážnym krv otrava. Táto komplikácia je však extrémne zriedkavá a vo väčšine prípadov sa jej dá zabrániť. Môže tiež ovplyvniť orgány umiestnené v bezprostrednej blízkosti čreva.
Ak dôjde k perforácii, môže byť nevyhnutná otvorená chirurgická operácia brucha. Po krvácaní alebo perforácii hojenie rán môžu sa vyskytnúť poruchy a zápaly, ktoré si tiež vyžadujú špeciálne lekárske ošetrenie. Menej dramatické sú povrchové poranenia črevnej steny spôsobené sondou, ktoré môžu viesť ku krvácaniu, ako aj pooperačné krvácanie po odbere vzoriek alebo odstránení polypov z čreva.
Ak dôjde ku krvácaniu neskôr po vyšetrení, je potrebné tieto krvácania zastaviť už počas vyšetrenia alebo je potrebné vykonať následné vyšetrenie. Tak ako pri všetkých liekoch, môžu sa vyskytnúť alergické reakcie na všetky použité materiály a lieky, ktoré môžu skončiť život ohrozujúcimi alergikmi šok alebo dokonca smrť. Akýkoľvek príjem liekov a alergií by sa mal preto prediskutovať v rámci predbežnej konzultácie, aby bolo riziko čo najmenšie.
Všetky tieto komplikácie sú veľmi zriedkavé a mnohým sa dá predísť dostatočnými skúsenosťami s ošetrujúcim lekárom, napriek tomu na ne musíte vždy upozorniť pri príprave na vyšetrenie, pretože neexistuje žiadna záruka, že by ste sa ich mali vyhnúť. Riziko sa však všeobecne zvyšuje s vekom pacienta. Riziko sa zvyšuje aj u pacientov s chronicky zapálenou črevnou stenou ako napr Crohnova choroba. Pretože črevná stena je v tomto prípade zraniteľnejšia, vyšetrenie sa nikdy nevykonáva počas choroby za normálnych okolností a inak iba s veľkou opatrnosťou.
